Matovič už Naďa podrazil, ale ten si povedal, že mlčať je zlato. Za získanie kresla ministra vďačí atmosfére tuposti a nezmyselnému stíhaniu, hovorí Palko

Vladimír Palko (Zdroj: RTVS, Do kríža)

ROZHOVOR Podpisovanie koaličnej dohody koaličnými poslancami sa v minulosti nezvyklo robiť, nikdy nás niečo také nenapadlo a je to skôr signál o slabosti vládnej koalície. Som rozčarovaný z toho, že všetci vládni poslanci až na jedného takú dohodu podpísali, hovorí pre Denník S exminister vnútra Vladimír Palko.

Ako hodnotíte zloženie novej vlády?

S členmi vlády z menších koaličných strán sa rátalo dávnejšie. Očakávalo sa kreslo pre predsedu SaS Sulíka, pre Veroniku Remišovú zo strany Za ľudí, predpokladalo sa, že ministrom bude Milan Krajniak zo Sme rodina, i keď sa spomínal v súvislosti s iným rezortom, a síce s obranou. Z OĽANO sa automaticky rátalo s Eduardom Hegerom na ekonomický rezort a s Marekom Krajčím na zdravotníctvo, lebo sú to dlhoroční najbližší spolupracovníci Igora Matoviča.  

Ostatní ministri z OĽANO boli hľadaní na poslednú chvíľu, lebo mesiac pred voľbami OĽANO zďaleka nerátalo s takým úspechom, ktorý napokon dosiahlo. Preto boli vyberaní nie ako kandidáti, ktorí by sa boli na rezorty dlhodobo pripravovali, ale skôr ako nepolitické osoby, ktoré sa v posledných rokoch niečím pozitívne predstavili verejnosti.

Čo vás na zložení vlády najviac príjemne prekvapilo, naopak, čo vnímate ako najväčšie negatívum?

Potešilo ma, že Milan Krajniak je ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny, poznám sa s ním od roku 1993. Pred trinástimi rokmi som ho požiadal o spoluprácu na novom modeli dôchodkového zabezpečenia, ktorý by zohľadňoval nielen to, koľko dôchodca odviedol na odvodoch do dôchodkového systému počas produktívnej časti svojho života, ale i od toho, koľko odviedli jeho deti. Takýto nejaký model stále čaká na zrealizovanie. Samozrejme, teraz má Krajniak určite plné ruky práce, ako riešiť podporu firiem a ich pracovníkov, ktorých zasiahla pandémia koronavírusu, ale keď bude po nej, možno bude i príležitosť na aspoň čiastočné uskutočnenie našich niekdajších plánov.

Z mien, ktoré sa spomínali v súvislosti s ministerstvom zahraničných vecí, Ivan Korčok bude, myslím si, to najvhodnejšie. Nemal by byť vysloveným ideologickým ministrom, ktorý bude obhajovať všetky zakopnutia EÚ, NATO a USA.

Vyslovene negatívne typy nevidím, ale bohužiaľ, práve takto ideologicky sa roky profiloval nový minister obrany Jaroslav Naď, ktorý podporuje novú studenú vojnu s Ruskom, a bezvýhradne podporuje pokusy zriaďovať nové americké základne vo východnej Európe. Našťastie jeho mlčanie pred rokom, keď Igor Matovič označil USA za hrozbu pre svetový mier, ukazuje, že keď chce, vie sa správať, no, ako to povedať, dajme tomu pragmaticky. Matovič svojím protiamerickým výpadom totiž podrazil práve Naďa, ale ten si povedal, že mlčať je zlato. Naď najviac vďačí za získanie kresla atmosfére tuposti, v ktorej NAKA bola schopná Naďa nezmyselne stíhať za údajné ohrozovanie utajovanej skutočnosti a vláda Smeru to akcelerovala zvolaním zasadnutia Bezpečnostnej rady.

Asi bude potrebné všímať si pôsobenie ministra školstva Gröhlinga, ktorý sa prejavoval v minulosti značne liberálne.       

Ako vnímate výber Romana Mikulca na post ministra vnútra?

Roman Mikulec je jedenásty minister vnútra v ére slovenskej samostatnosti a je tretím, po Ladislavovi Pittnerovi a mojej maličkosti, ktorý pred vymenovaním za ministra mal skúsenosti z pôsobenia v spravodajskej službe. Má za sebou dlhoročnú ťažkú zrážku s orgánmi činnými v trestnom konaní počas Ficovej éry, ktoré sa ho snažili dostať do väzenia, kde si myslím, že pravda bola na jeho strane. V prípade stíhania Naďa to bola viac opereta, ale Mikulcovo stíhanie sa skončilo až rozhodnutím súdu, tuším po siedmich rokoch. Musel to byť veľký tlak na neho. Keď spoznal aj túto tvár bezpečnostných zložiek, môže mu to byť vo funkcii nápomocné. Ľudsky mu doprajem, že je ministrom. Vlastne orgánom činným v trestnom konaní môže byť za to povďačný dvojnásobne. Jednak sa vďaka nespravodlivému stíhaniu stal známym, a jednak orgány stíhali aj Gábora Grendela, o ktorom sa hovorilo, že by mal byť Matovičovou prvou voľbou, ale on bol zbavený obvinenia až po vymenovaní vlády. Rozhodlo iba niekoľko dní.

Verejnosť ho bude sledovať ako si počína v čase pandémie, prípadne ako sa bude vyvíjať trestné stíhanie trinástich obvinených sudcov. Stíhanie, vrátane súdnych procesov sa môže, a určite bude, ťahať roky. Zatiaľ sa za tridsať rokov len trikrát podarilo právoplatne odsúdiť sudcu za korupciu. Je to jedna z najobtiažnejších vecí.    

Je v poriadku, že sa Boris Kollár stal predsedom parlamentu? Na jednej strane tým bola dodržaná tradícia, že predseda druhej najsilnejšej koaličnej strany získa tento post, no nediskvalifikujú ho jeho kontakty na ľudí z podsvetia?

Niektorí mu vyčítajú tieto kontakty, navyše ďalší zase jeho neobvyklý životný štýl. Ale už dávnejšie prišli zvláštne časy, myslím nielen na Slovensku, ale globálne. Pred tridsiatimi rokmi by sa človek ako Donald Trump nemohol stať republikánskym prezidentským kandidátom. To nehovorím ako ospravedlnenie, ale ako povzdychnutie.

A keď idete do koaličnej vlády, tak niekedy si jednoducho nemáte moc čo vyberať. Platí „Aké drevo mám, s takým kúrim“. A nezabúdajme, že krajina potrebuje vládu. Keď začínala druhá Dzurindova vláda, podpredsedom parlamentu sa stal Pavol Rusko, predseda koaličnej vládnej strany ANO. Tiež mal styky s mafiou, konkrétne s Mikulášom Černákom. A tie styky neboli štvrťstoročie staré, ale podstatne čerstvejšie. Cenou, ktorú sme za to platili, bolo to, že popri zápase s opozičným Smerom sme museli zápasiť permanentný vnútrovládny zápas s Pavlom Ruskom.

Netajím sa s tým, že o Kollárovi sa mi hovorí neľahko, lebo mám v jeho strane zopár priateľov, o ktorých si myslím, že patria do strany iného typu. Nevedel by som ísť ich cestou. Kollárovi treba uznať, že členom strany nijako netlmí ich konzervativizmus, hoci jeho kontroverznosť sa tým nezmýva. Stále si myslím, že kresťanskí konzervatívci by mali mať svoju silnú stranu. 

Čo hovoríte na možnosť, že nominant Sme rodina Vladimír Pčolinský, ktorý pôsobil na rezorte vnútra aj za vašich čias, by sa stal šéfom SIS?

Zatiaľ ním ešte nie je. Ak by sa ním stal, prial by som mu všetko dobré, najmä, aby neurobil nejakú chybu. Vladimír Pčolinský bol počas môjho výkonu funkcie ministra vnútra riaditeľom kancelárie ministra a veľmi dobre sa mi s ním spolupracovalo. Za posledných desať rokov sme mali kontakty iba sporadicky, ale myslím, že na funkciu je dobre pripravený.  

Ako sa podľa vás zatiaľ Igor Matovič zhostil funkcie premiéra?

Hovorí sa, že prvých sto dní by sme vládu nemali kritizovať a toto pravidlo sa mi v tejto chvíli hodí, a tak sa nemusím vyjadriť k jeho návrhu blackoutu pre Slovensko.

Po nastúpení do funkcie Matovič veľa priestoru venoval kritike bývalej vlády. Hovoril, že Slovensko na korona-krízu nepripravila. Ako ste túto kritiku vnímali vy?

Záleží na tom, v čom bola nepripravená. Ak ide o potrebu miliónov rúšok, tisícov potrebných dýchacích, ventilačných zariadení a tisícov lôžok, tak bývalá vláda bola nepripravená, tak, ako aj každá vláda v západnej Európe alebo v USA. Táto pandémia je označovaná za úkaz onej „čiernej labute“, čím sa označuje prevratná udalosť, ktorú nikto neočakával. Ak máme na mysli, či Pellegriniho vláda reagovala dostatočne rýchlo opatreniami, ako karanténa, zatváranie obchodov, uzatvorenie hraníc, a podobne, tak tam asi Pellegriniho vláde niet čo vyčítať. Každému treba uznať, čo mu patrí. Vďaka tomu je na tom Slovensko zatiaľ ohľadne šírenia koronavírusu v porovnaní s väčšinou krajín dobre. Na minulej vláde ma hnevajú skôr také veci ako nekonečne predražené nákupy rúšok. 

Čo hovoríte na nápad, aby koaliční poslanci podpisovali koaličnú dohodu?

Nie je to dobrý signál. To sa v minulosti nezvyklo robiť, nikdy nás niečo také nenapadlo a je to skôr signál o slabosti vládnej koalície. Zatiaľ ten text nepoznáme. Boris Kollár avizoval pred pár dňami, že podľa dohody by vládny poslanec nesmel navrhovať zákon bez súhlasu príslušného rezortného ministra. Je otázne, či taký záväzok poslanca je vlastne v súlade s ústavným výkonom poslaneckej funkcie. Je samozrejmé, že vládny poslanec má zodpovedne zvažovať, či navrhne zákon, ktorý môže vyvolať napätie vo vládnej koalícii, ale takýto bianco šek by som nepodpísal. Pokiaľ mi je známe, ešte deň pred podpisom poslanci vládnej koalície nemali text dohody k dispozícii. Aj to je slabosť. Som rozčarovaný z toho, že všetci vládni poslanci až na jedného takú dohodu podpísali.

Rozhodla sa koalícia správne, keď poslanci nezvolili Ľuboša Blahu a Mariana Kotlebu do čela parlamentných výborov?

Bol by som rád, keby už prišli časy, že pri obsadzovaní parlamentných postov po voľbách by vládna väčšina rešpektovala personálne rozhodnutia opozície. Bohužiaľ musím uznať, že páni Blaha a Kotleba nedali vládnej koalícii šancu. Blaha pred voľbami v statuse na sociálnej sieti nechutne popieral existenciu ľudských obetí komunizmu.

A Kotleba? Na strane jednej sa ho musím zastať potom, čo na neho nejaká „ľudskoprávna“ organizácia dala trestné oznámenie, lebo tvrdil, že za koronavírus môže migrácia. Samozrejme, že môže. Napríklad to, že epidémia v severnom Taliansku súvisí s prítomnosťou desiatok tisíc Číňanov, ktorí sú pracovnou silou v talianskom módnom priemysle, napadne každého. Na strane druhej jeho otázka, či za socializmu bol u nás AIDS, bola stupídna. Nebol. Boli tu ostnaté drôty a streľba zo samopalov na vlastných občanov. Kvôli takýmto výrokom by som ani ja Blahu a Kotlebu nevolil. 

Myslíte si, že pri tomto zložení bude vedieť parlament presadiť zvýšenú ochranu nenarodeného života?

Skôr si myslím, že nie. V OĽANO, Za ľudí a Sme rodina je pomer konzervatívcov a liberálov asi tak jedna k jednej. SaS sú všetko liberáli. Smer sú viac-menej liberáli, u Kotlebovcov neviem. Ale záleží na tom, či sa na tú otázku pozeráme „predkorónovými“ alebo „postkorónovými“ očami. Nevieme, čo s nami koronavírus urobí. Keď sa jedná o životy narodených, sme ochotní urobiť v predstihu všetko možné, aby sme minimalizovali úmrtia. Možno nám dôjde, že ľudský život je skrátka ľudský život. 

— Peter Števkov

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

Našli ste chybu? Napíšte nám na

ZACHRÁŇTE DENNÍK S


Rastúca čítanosť, no klesajúce príjmy. Tento paradox súvisiaci s koronakrízou neobchádza ani Denník S. K nemu sa pridružili aj početné podpásové útoky oponentov.

Pomôcť k záchrane perspektívneho národno-konzervatívneho mediálneho projektu však môžete aj vy. Urobiť tak môžete zaslaním ľubovoľného príspevku alebo pravidelnou sumou na náš transparentný účet, prípadne na náš bežný firemný účet.
Bojujeme aj za vás. Ďakujeme.


Prispejte nám transparentne
(IBAN: SK58 0900 0000 0051 6012 9105)

Prispejte na náš bežný firemný účet anonymne
(IBAN: SK22 0900 0000 0051 7010 3099)

DENNÍK S — Denník pre Slovensko

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...