Sympatické divadlo, keď sa milionár vzdá premiérskeho platu. Jediný plán vlády je udržiavanie strachu, hovorí Drucker

Tomáš Drucker (Zdroj: SITA)

Jediný plán, s ktorým vláda zatiaľ pracuje, je udržiavanie strachu. Áno, na vypnutie krajiny strach zabral. Na jej zapnutie však stačiť nebude. Vlády bez vízie, bez schopnosti udávať jasný tón bez líderstva sú dnes veľmi veľkou hrozbou. Robiť zbierku na úrade vlády a vzdať sa veľkodušne premiérskeho platu, keď som milionár, je síce sympatické divadlo, no nie plán na záchranu krajiny, hovorí pre Denník S predseda strany Dobrá voľba a exminister zdravotníctva Tomáš Drucker. Pripustil tiež, že sa bude snažiť o spájanie s inými politickými subjektmi.

Čo hovoríte na kritiku vychádzajúcu od súčasnej koalície, že bývalá vláda zareagovala na šírenie koronavírusu neskoro?

Nejdem obhajovať bývalú vládu, ale sú tu krajiny, ktoré zareagovali oveľa neskôr ako Slovensko. To, čo môžem vyčítať, je, že naozaj boli už včasnejšie dostupné informácie z Číny a z Talianska a príprava z procesného hľadiska a materiálneho zabezpečenia mala byť zvládnutá lepšie a skôr. Ale myslím si, že následne tie opatrenia sme realizovali veľmi promptne.

Kritika smerovala aj k tým údajne prázdnym skladom štátnych hmotných rezerv (ŠHR), aspoň pokiaľ ide o niektoré konkrétne položky. Je možné reálne držať tie sklady neustále plné?

O tom je podstata ŠHR, ktoré tú sú pre prípad krízových situácií. Hmotné rezervy držia všetko možné, od paliva po zdravotnícke pomôcky preto, aby v krízových situáciách dokázali intervenovať a dodávať nedostatkový tovar. To niečo stojí, niektoré komodity napríklad treba obnovovať. A práve na tento účel sú ŠHR zriadené, aby vedeli v prípade krízy, a je jedno ako často alebo kedy, pružne reagovať. V tomto ŠHR určite zlyhali. Treba sa preto pozrieť komplexne na ich činnosť a procesy, ktoré tam sú.

Čo hovoríte na kontroverzný nákup milióna rýchlotestov, o ktorých Igor Matovič povedal, že ich môžeme hodiť do Dunaja?

Toto neviem posúdiť. Myslím si, že už v čase, keď sa tieto veci realizovali, tak prebehla komunikácia s úradom verejného zdravotníctva, ale neviem posúdiť, či sú zbytočné alebo nie. Samozrejme, absolútne presné testy a diagnostika v rannom štádiu nakazenia, teda ešte v inkubačnej dobe sa robí prostredníctvom analýzy RNA tohto vírusu a to sa dá urobiť len špeciálnou technológiou, ktorá je obmedzená a trvá nejaký čas. Ale napríklad, keď už samotná choroba COVID-19 prepukne, tak rýchlotesty dokážu fungovať dobre.

K tomu kto zlyhal? Zlyhali ŠHR, možno vedenie ministerstva zdravotníctva, ale treba si povedať, že ministerstvo bolo bez stáleho vedenia, bol tu zastupujúci premiér. A tieto dva posty sa v takejto situácii nedajú robiť naraz. Na druhú stranu opakujem, že opatrenia, ktoré sa realizovali v druhom až treťom marcovom týždni boli zodpovedné.  

Ako sa úlohy boja s pandémiou zhostila vláda Igora Matoviča?

Z doterajšej pomerne živelnej komunikácie neviem rozkódovať, čo súčasná vláda v boji s pandémiou úplne presne robí, ale môžem privítať, že zriadila trvalý krízový štáb. Aj keď si myslím, že je to skôr otázka obsadenia, sú tam kvalitní ľudia. Chýba mi však plán, čo bude ďalej. Dnes už máme určité informácie, ktoré sme nemali pred 3 týždňami. Vidíme, že doterajšie opatrenia dokázali výrazne utlmiť šírenie vírusu. Vieme, že najzraniteľnejšou skupinou sú ľudia, ktorí majú oslabenú imunitu, najmä starší a chronicky chorí ľudia, ale z celkových údajov zo sveta aj z nášho testovania sa ukazuje, že u väčšiny prípadov ide o tzv. priebeh bez príznakov choroby.

Čo je však veľmi dôležité, sú tu dva základné predpoklady, ktoré vyzerajú už ako fakty. Prvý, že aj z informácií, ktoré poskytuje WHO, aj iné organizácie je evidentné, že vírus nemá dôvod zaniknúť v nasledujúcich mesiacoch, ak nebudeme mať konkrétne účinný liek, vakcínu alebo nebodaj by sme mali kolektívnu imunitu v celej populácii. A druhý zjavný fakt je, že vakcína tu nebude skôr ako 10-14 mesiacov a treba počítať s obmedzenými výrobnými kapacitami pre celý svet.

Chýba plán, ako budeme fungovať spoločne s vírusom a zároveň s určitými obmedzujúcimi opatreniami, ktoré tu sú a majú zabrániť pandémii. Ako má vyzerať ďalší rok nášho života? Spoločensky aj ekonomicky.

My sa musíme naučiť koexistovať s touto situáciou – ochorením aj opatreniami, ktoré tu sú.

Toto tu mne chýba – plán. Počúvame, že po Veľkej noci, po júli, ale čo sa vtedy zmení? Možno tak skôr vyjde slnko, lebo budú dlhšie dni.  

Žiaľ jediný plán, s ktorým vláda zatiaľ pracuje, je udržiavanie strachu. Áno, na vypnutie krajiny strach zabral. Na jej zapnutie však stačiť nebude. Vlády bez vízie, bez schopnosti udávať jasný tón, bez líderstva sú dnes veľmi veľkou hrozbou. Robiť zbierku na úrade vlády a vzdať sa veľkodušne premiérskeho platu, keď som milionár, je síce sympatické divadlo, nie plán na záchranu krajiny.

Čo by sme teda mali spraviť?

Je evidentné, že s týmito opatreniami sme úplne vypli hospodárstvo. Nenastalo to len u nás, ale v zásade na celom svete. A už dnes je evidentné, že to spôsobí také ekonomické problémy, aké tu neboli od čias Veľkej krízy v 30. rokoch minulého storočia. Ekonomika nemôže pokračovať v tom, ako fungovala doteraz, pred COVID-19. A ja nevidím plán tejto vlády, na druhý či tretí krok. Nová vláda si uvedomuje, že to bude mať obrovské ekonomické škody a prišli s nejakým balíkom tzv. krátkodobých intervencií – platiť ľuďom mzdy, zjednodušene. Ale aj podporovať podnikateľský sektor, aby vydržal. To je fajn, treba udržať spotrebu, ale zároveň treba vedieť, čo ďalej, lebo toto sa nedá robiť dlho.

Slovenská ekonomika nemá takú silu ako americká či nemecká. Je oveľa viac zraniteľná a závislá od ostatných krajín a nemôže do toho dať toľko peňazí ako oni. A opäť sa musíme vrátiť k otázke, ako dlho to bude trvať? A aj keď sa možno o rok podarí vytlačiť vírus, tak spoločnosť a ekonomika stále bude poznačená strachom. Ľudia a investori sa môžu rozbiehať pomalšie.

Treba si uvedomiť, že napriek krokom vlády, akým je preplácanie miezd, nedôjde po ukončení krízy k naštartovaniu všetkých sektorov. Na čo sa teda musíme zamerať, je reštrukturalizácia nášho hospodárstva vrátane pracovného trhu a na také oblasti, ktoré aj v koexistencii s opatreniami koronavírusu by mohli existovať a fungovať. Musíme si dokázať odpovedať, do čoho vieme a máme investovať.

Štrukturálne zmeny sú absolútne potrebné, lebo dočasná záplata sa nebude dať dlho udržiavať a najmä nič nové nevyprodukuje. My súčasne potrebujeme zainvestovať a podporiť také oblasti hospodárstva, ktoré budú niečo tvoriť. A investície vytvárajú pracovné príležitosti, podnikateľské príležitosti, ktoré by však mali byť najmä na našom vnútornom trhu, ktoré následne vytvárajú pracovný trh.

Mali by sme napríklad konečne začať riešiť skrytý investičný dlh, ktorý má Slovensko v mnohých oblastiach. To sú nedostavené a zanedbané cesty, staré nemocnice, nedostatok zariadení sociálnych služieb, investície do alternatívnej dopravy, nedostatočná dostupnosť nájomného bývania, investície do IT v školstve a digitálne vzdelávanie a podpora inovácií. Investičnú oblasť nikto nespomína. Dnes máme možnosť a dôvod sa vysporiadať aj s týmto a pripraviť krajinu na lepšiu pozíciu.

Absolútne dôležitou je aj sociálna oblasť, už len z dôvodu starnutia populácie vytvára obrovskú potrebu finančných zdrojov. Uvedomme si, že práve v súvislosti s koronavírusom ide o rizikovú populáciu, tak my ich nemôžeme kompletne sociálne odrezať od sveta. Máme tu napríklad opatrovateľky, ktoré chodili do Rakúska, a dnes je priestor, aby sme týchto ľudí v rámci pracovného trhu udržali u nás, veď ich potrebujeme. Sociálne služby sú dnes mimoriadne dôležité práve v súvislosti s koronavírusom a opäť systematicky riešime niečo, čo predstavuje skrytý dlh, ale vytvára priestor pre zamestnanosť.

Dnes tu máme Sars-CoV-2, ale môže sa stať, že do roka tu máme agresívnejšiu formu vírusu a my sa musíme zabezpečiť a pripraviť na to, aby sme ten proces zvládli, lebo ak prejeme peniaze a nič nevytvoríme, tak zlikvidujeme celú krajinu – aj zdravotne aj sociálne.

Mnohí odborníci poukazujú aj na hrozbu potravinárskej nesebestačnosti Slovenska.

Áno, niektoré krajiny teraz zavádzajú reštrikcie na zdravotnícky tovar, lebo je nedostatkový. No to sa nám môže čoskoro stať aj s potravinami. A Slovensko má značný deficit v zamestnanosti, pokiaľ ide o poľnohospodárstvo, máme v ňom zamestnané 2 % populácie, Maďari majú 6 %. Môžeme pridať štyri percentá zamestnanosti v agrorezorte, čo nie je málo a zároveň potrebujeme dotvárať tzv. spracovateľský priemysel.

Máme tu lány repky olejnej, ale aj títo producenti ju nebudú mať kde vyvážať. Musíme sa zamerať na produkciu hodových potravín, nie technických plodín. Svet sa zmenil a my musíme na globalizáciu nazerať aj v týchto nových reáliách, že máme možnosti aj príležitosti, aby sme štruktúru hospodárstva diverzifikovali a zároveň opäť riešime jeden dlhodobo vážny problém a tým je potravinová sebestačnosť Slovenska. Nemôžeme teda všetky peniaze iba prejesť a nič nové nevytvoriť. Musíme pre mnohých ľudí nájsť novú pracovnú budúcnosť.

Bude to pravdepodobne ekonomika, ktorá sa bude viac pozerať dovnútra. Čaká nás deglobalizácia sveta? Bude sa to, čo opisujete, diať aj v iných krajinách?

Iné krajiny to majú omnoho lepšie vypracované. Každá krajina, ktorá je trošku úspešnejšia, tak je úspešná preto, že je sebecká. Tým nechcem povedať, že máme byť sebeckí, ale každá jedna zo západných ekonomík si uvedomuje, že bohaté budú len vtedy, keď budú vytvárať čo najviac priestoru pre seba. Nemyslím si, že globalizácia upadne. Nech to potrvá rok či dva, ľudstvo sa s tým naučí žiť a prekoná to.

Svet sa podľa mňa vráti do tých starých koľají a my teraz máme tú výhodu, že sme zareagovali celkom rýchlo a  šírenie tu nie je také veľké. Mali by sme sa preto zamerať na to, ako začať žiť s vedomím toho, že máme inú situáciu a lepšie sa pripraviť na budúcnosť.

Mali by sme začať s investíciami do infraštruktúry a postupnou reštrukturalizáciou ekonomiky už teraz?

Určite, pretože bude trvať, kým sa tie veci rozbehnú. Tie treba čo najrýchlejšie pripraviť a opakujem, dnes treba dobre zvážiť, že tu máme výnimočnú situáciu. Je dobré, keď sú veci transparentné, ale teraz nie je dôvod robiť verejnú súťaž a dávať si pozor, či sa tam hlásia nemecké či rakúske spoločnosti. Vo všetkej úcte, pre mňa je toto neprijateľné. Dnes musíme chrániť slovenský trh a slovenských občanov a robiť to v možnostiach zákona a podmienok tak, aby sme čo najviac tých ekonomických príležitostí vytvárali doma.

Výhodou Slovenska je pomerne nízky dlh na HDP. Na druhej strane sa teraz ťažko požičiavajú peniaze na medzinárodných kapitálových trhoch. Mali by sme dosť peňazí, aby sme spustili tieto investičné opatrenia?

My môžeme zabudnúť, že hovoríme o 10, 20 či 30-percentom zvýšení zadlženia, bavíme sa tu o 100-percentnom raste dlhu, musíme počítať aj s prepadom HDP. Otázka je, ako pristúpime k Eurovalu a ako sa dohodnú, myslím si však, že euroval je presne na toto určený. Asi to dnes nikto nepovie nahlas, ale nemyslím si, že krajiny budú schopné všetko splatiť. Postupne sa budú musieť odpísať.

Bude však dôležité, ako s týmito zdrojmi budeme nakladať. Aby sme na jednej strane dávali peniaze na podporu spotreby, teda pomohli zamestnávateľom a zamestnancom. Ale toto si môžeme dovoliť len rádovo v mesiacoch. A musíme okamžite naštartovať nové investičné projekty, ktoré budú tvoriť niečo do budúcna. Samozrejme pre mňa tam spadá výrazne aj veda, výskum a inovácie na ktoré dlhodobo kašleme.

Pomerne jednoducho si dokážeme predstaviť mechanizmus realizácie investičných projektov, ako sú diaľnice, nemocnice či domovy pre dôchodcov. Ako by ste si však predstavovali tie stimuly v oblasti poľnohospodárstva?

Myslím si, že vláda má v rukách možnosti negociácie tých dotácií, ktoré tu sú. Dlho hovorím o tom, že všetko je o motivačných ukazovateľoch. Ak motivujete niekoho na obrábanie pôdy tak, že mu dáte peniaze za to, že pokosí či pomulčuje svoj pozemok, tak nemá úplne veľkú motiváciu tam robiť niečo naviac. Ak nastavíme motivačné dotácie na to, čo chceme, aby bolo vo výsledku, tak samozrejme budú tvoriť.

Prežijú automobilky?

Ak hovoríme o Slovensku… uvidíme. Všetko závisí, ako si poradí hospodárstvo Nemecka, Francúzska a podobne veľkých ekonomík. Bude záležať, ako budú dané vlády intervenovať, či v rámci spoločných pravidiel alebo nie, ale dnes je všetko otvorené. Pravdepodobne sa obnovia, aj keď nie v takých objemoch ako predtým, ale pokojne sa môže stať, že niektorá neprežije. Určite musíme komunikovať s nimi a hľadať dohodu o pomoci. Či budeme mať na to, čo im ponúknu domáce alebo iné štáty, uvidíme.

Ako vnímate kritiku vládnych opatrení, že bude náročné spracovať obrovský počet žiadostí a peniaze začnú ľuďom chodiť neskoro? Nebolo by lepšie zaviesť dočasný všeobecný príjem pre ľudí zasiahnutých krízou?

To, čo predstavila vláda, neviem presne uchopiť. Najmä výpočet poklesu tržieb, mnohé spoločnosti nemusia mať výpočet naviazaný na medziročné porovnanie konkrétnych mesiacov v mnohých prípadoch môže ísť o jednorázové výnosy. Skôr by som sa zameral mzdové náklady a tie porovnával. Sú rôzne scenáre a treba si povedať, ktorý sektor ideme podporovať, aby to bolo nediskriminačné, ale zároveň, aby sme vedeli, že toto má zmysel dlhodobo udržiavať. Alebo či je lepšie mu dať peniaze a motivovať ho, aby robil niečo iné. Musíme posúvať tú štruktúru trhu tak, aby bol schopný niečo tvoriť. Lebo ak pôjde o oblasti, ktoré sú v zásade mŕtve rok, rok a pol, tak nemá zmysel ich podporovať. Samozrejme, nemôžeme sa na tých ľudí ani vykašľať.

Prišla kritika aj od veľkých firiem, napr. Decodom včera ohlásil prepúšťanie stoviek zamestnancov. Vidíme aj v tomto ohľade krátkozrakosť, že opatrenia neriešia veľkých zamestnávateľov?

Áno, ale súvisí to s tým, čo som povedal, keď som hovoril, čo by vláda mala robiť. My máme opatrenia ktoré fungujú v oblasti vypínania krajiny, ale zabudlo sa rozmýšľať aktívne čo ďalej. Máme viac času ako krajiny, ktoré dnes krízovo riešia pandémiu. Získali sme ho a máme veľmi tvrdo pracovať na tom, čo ďalej a ako ďalej fungovať. Naše hospodárstvo je pomaly na kolenách. To sú ťažké škody, ktoré sa zle naprávajú a my nemáme plán. Lebo robíme tlačovky, kde ukazujeme koľko ľudí hore dole, čo sa urobilo, čo sa neurobilo, to sú premárnené hodiny.

Ako vnímate výsledok Dobrej voľby vo voľbách?

Určite som nečakal, že budeme zápasiť s trojpercentnou hranicou, to sa musím priznať. Tým, že sme nad tri percentá, považujem za signál toho, aby sme pokračovali ďalej a to aj budeme, chceme a musíme. Aj z toho titulu, že na politickej scéne došlo k obrovskému zemetraseniu. Sú tu dve politické strany, ktoré nazvem, že sú populistické.

Smer dokázal udržať a obhájiť ľavicovú časť politiky. A potom tu máme takmer 30 % voličov, ktorí sú nezastúpení v NR SR. To je veľké percento. Ale absolútna drvivá väčšina týchto strán, ktoré sa nedostali, stratila svojich predsedov a je treba niečo robiť. Je treba tvoriť, spájať sa, potláčať egá a hľadať prieniky.

S kým sa budete spájať?

Ja som pripravený na túto debatu aj sme začali tak trošku skúšať a sa oťukávať, aj keď ťažko je dnes debatovať úplne relevantne, keďže u partnerov nemáte politické reprezentácie či vedenia. Ale určite som pripravený na diskusiu a hľadanie mimoparlamentného bloku, ak bude mať niekto záujem nájsť alternatívu voči populistom, ktorí ovládli parlament.

Dobrá Voľba je vnímaná tak trochu ako technokratická strana, teda že chce prinášať odborné riešenia. V tomto je teda váš záber potenciálnych spojencov celkom široký.

Áno aj nie. Hypoteticky áno, ale na konci ostanú konkrétne hodnotové vymedzenia a program. Veľká časť voličov si vybrala zmenu a to proti Smeru. A boli ochotní dať svoj hlas strane, ktorú ešte pár mesiacov pred voľbami považovali za minoritnú, doplnkovú. Ľudia sa jednoducho rozhodli, že OĽaNO bolo najpresvedčivejšie v odpovedi na volanie po zmene a dostali mandát. Viem, že veľa ľudí, ktorí ich volili, teraz nezmení na druhý deň názor. Ale budú konfrontovaní s reálnou schopnosťou víťazov plniť sľuby, riadiť štát, dodržiavať politickú kultúru. Slovensko bude súrne potrebovať výsledky, nielen reči, chaos a dvojhodinové tlačovky.

— Peter Števkov, Juraj Orolín
.

Našli ste chybu? Napíšte nám na

ZACHRÁŇTE DENNÍK S


Rastúca čítanosť, no klesajúce príjmy. Tento paradox súvisiaci s koronakrízou neobchádza ani Denník S. K nemu sa pridružili aj početné podpásové útoky oponentov.

Pomôcť k záchrane perspektívneho národno-konzervatívneho mediálneho projektu však môžete aj vy. Urobiť tak môžete zaslaním ľubovoľného príspevku alebo pravidelnou sumou na náš transparentný účet, prípadne na náš bežný firemný účet.
Bojujeme aj za vás. Ďakujeme.


Prispejte nám transparentne
(IBAN: SK58 0900 0000 0051 6012 9105)

Prispejte na náš bežný firemný účet anonymne
(IBAN: SK22 0900 0000 0051 7010 3099)

DENNÍK S — Denník pre Slovensko

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...