Zlyhania EÚ využíva Čína. Brusel sa dostal do slepej uličky

Sídlo Európskej komisie - ilustračný obrázok (Zdroj: pixabay.com)

KOMENTÁR Európska únia v čase pandémie prepásla úvodnú možnosť obhájiť svoju pozíciu v životoch bežných občanov. Jej bezzubosť šikovne využíva Čína, ktorá vďaka rozsiahlej poskytovanej pomoci zbiera politické body naprieč starým kontinentom. Brusel preto teraz čelí ťažkej úlohe. Aby Pekingu do budúcna dokázal čeliť, potrebuje získať viac právomocí. Je však takmer isté, že po zlyhaniach posledných týždňov ich len máloktorá členská krajina bude chcieť odovzdať.

Keď v čínskom Wuhane prepukla epidémia koronavírusu, svetová verejnosť obviňovala Peking z pomalej reakcie. Viaceré médiá vrátane nášho, poukazovali na ututlávanie informácií či prenasledovanie novinárov a lekárov, ktorí na hrozbu upozorňovali. Táto výčitka je, samozrejme, aj naďalej na mieste, no existuje tu aj iný uhol pohľadu.

Ten hovorí, že Čína je jedným z najvhodnejších miest, kde sa mohol Covid-19 zrodiť. Tamojší centralizovaný (až totalitný) systém, je totiž zlým pánom v dobe mieru, ale skvelým sluhom pri včasnom stopnutí nákazy a minimalizovaní škôd.

Ak by sa choroba začala šíriť najprv v iných končinách s predpotopným zdravotníctvom, v turistických uzloch či v krajinách, kde politici chápu zatvorenie hraníc ako predobraz konca sveta, dnes by mohla byť situácia ďaleko horšia.

Samozrejme, ide skôr o teoretické úvahy, tak ako je iba teóriou aj to, že Čína je jediným možným ohniskom takejto nákazy vďaka jej tamojším katastrofálnym podmienkam na trhoviskách a hygienickým návykom, na čo teraz mnohí z vás iste myslia.

Čína versus EÚ 2:0

Tak či onak, faktom je, že Čína dnes získava sympatie sveta za nezištnú či zištnú pomoc jednotlivým štátov a za relatívne bezproblémové si poradenie s nákazou v priebehu pár týždňov. A jeden z jej geopolitických rivalov, Európska únia, sa na narastajúcu popularitu Číny vo veľkej miere iba nehybne díva.

Únia prepásla totiž úvodnú možnosť získať si dôveru ľudí včasnými opatreniami tam, kde jej to právomoc dovoľuje a tam, kde nie, využiť autoritu svojich formálnych lídrov minimálne na vhodné odporúčania. Namiesto toho sme sa ešte zopár dní dozadu dívali na zmätenú šéfku Európskej komisie, ktorú trápilo uzatváranie hraníc. Ako dnes už sama priznáva, situáciu podcenila.

Quo vadis EÚ?

Táto paralýza Európskej únie spôsobila, že dnes sa Brusel dostal do slepej uličky a špirály, v ktorej sa bude každým ďalším momentom prehlbovať nedôvera mnohých členských štátov voči nemu. Zrejme to nezmení ani skutočnosť, že predstavil plán na sanáciu ekonomík a jednotlivým krajinám odpustí dlžoby vo výške miliárd eur.

Európski občania ošetrovaní kubánskymi, ruskými či čínskymi lekármi v časoch, kedy nastala bezprecedentná kríza a EÚ nekonala dostatočne, si totiž veľmi dobre premyslia, či odovzdajú ďalšie národné kompetencie.

Na druhej strane, ak tieto efektívnejšie kompetencie Brusel nezíska a nepremení sa na jemnejšiu verziu rozhodnej centralizovanej Číny, bude len veľmi ťažko schopný reagovať pri zvládnutí pokračovania súčasnej krízy či neskôr, keď sa dostaví iná.

Treba spomenúť, že talianskych pacientov príjmu aj v nemocniciach nemeckej spolkovej republiky Sasko. Je ale otázne, či to bude stačiť na vyžehlenie PR Nemecka, ktoré v úvodných dňoch krízy zadržiavalo zdravotnícky materiál určený pre ďalšie členské štáty.

Menšia únia

Tento rozbitý obraz dokonale fungujúcej Európskej únie, v ktorej prevažujú výhody nad nevýhodami, by dokázal znovu zlepiť len vhodný a silný európsky politik. No taký v prebiehajúcej kríze líderstva na obzore nie je.

Čo to znamená? Ak nenastane zázrak, Úniu viac ako bezbrehé odovzdávanie ďalších kompetencií členov do Bruselu čaká väčšia autonómia jednotlivých štátov. Tie zapracujú na väčšej potravinovej sebestačnosti, vlastnej liekovej politike, raste domácej výroby aj za cenu vyšších nákladov a možno aj úprave hraničného režimu.

EÚ priniesla obrovské množstvo pozitív a nebolo by dobré rúcať spoločný európsky dom. Na druhej strane, vyššie zmienený obrat je presne to, čo potrebujú ľudia a v neposlednom rade planéta, ktorej zdravie bolo témou číslo jedna pred koronou. Škoda, že sme na to museli prísť týmto nepekným spôsobom.

— Tomáš Dugovič/Peter Števkov

Našli ste chybu? Napíšte nám na

Prečo vznikol Denník S

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...