Keď už vírus zúril v Európe, Matovič hnal stovky ľudí z celého sveta na volebnú noc. Dnes kritizuje „neskorú“ reakciu vlády

Igor Matovič (Zdroj: SITA)

KOMENTÁR Zo suverénnej kritiky Igora Matoviča voči Smeru by sa mohlo zdať, že ak by do úradu nastúpil o dva mesiace skôr, bilancia nakazených koronavírusom by bola u nás záporná. Pravdou je skôr opak a tuší to každý, komu slúži krátkodobá pamäť a pozná jeho náturu.

Diletantizmus, nezodpovednosť či nepripravenosť. Týmito a mnohými inými termínmi dnes čerstvý premiér obhadzuje predošlý kabinet v súvislosti s jeho krokmi pri pandémii koronavírusu.

A hoci je pri hodnotení krokov predošlej vlády dobré zložiť si ružové okuliare (najmä pre pochybnosti s postupom šéfa hmotných rezerv) v zmysle starej a osvedčenej zvyklosti by mal človek pri rozdávaní kritiky začínať sám od seba.

Túto vnútornú reflexiu ale Igor Matovič neabsolvoval, hoci by mal, a už tradične vidí chyby a číru zlomyseľnosť presne a iba tam, kde ju vidieť chce – u rivalov zo Smeru.

Pripomeňme preto nášmu národnému vševedovi, ktorý by podľa svojho prejavu zvládol každý aspekt súčasnej krízy trikrát lepšie, rýchlejšie, lacnejšie či zodpovednejšie, zopár vecí z nedávnej minulosti.

Po bitke je každý generál

Aj keď bolo v januári či februári vysoko pravdepodobné, že Matovič voľby vyhrá, zostaví vládu a získa post kormidelníka štátu, o akomsi pláne ako zatočiť s vírusom, hoci len o dĺžke jednej A4, nebolo ani chýru, ani slychu.

V každej jeho predvolebnej debate dominovali tradičné matovičovské naratívy a keď aj prišla reč na Covid-19, zvyčajne bol k tejto téme dotlačený moderátormi a odpovedal pár obligátnymi vetami (ak si to zle pamätám, pokojne ma opravte).

A keď prišlo na lámanie chleba, 29. február, OĽaNO usporiadalo v trnavskej športovej hale takú volebnú noc, že o pár dní neskôr by sme sa na ňu pozerali ako na prechádzku mínovým poľom.

Zhruba 2-tisíc ľudí bok po boku, novinári z celého sveta, uzavretý priestor, bujaré niekoľkohodinové oslavy a ako jediná zbraň teplomer pri vstupe, ktorý ale potencionálnych prenášačov choroby nemusí odhaliť. Ideálnejšiu akciu na odpálenie slovenskej epidémie si ani nevieme predstaviť. Našťastie sa tak nestalo.

Pripomeňme, že do konca našej volebnej noci už v Taliansku koronavírusu podľahli desiatky ľudí.

Renomé si nenapravil ani neskôr po zostavení vlády, keď meškal do diskusnej relácie TV Joj a ignorujúc odporúčania lekárov si nasadil rúško až v štúdiu, ani keď museli kvôli jeho zaspatiu o pol hodinu odložiť asi najdôležitejší ceremoniálny akt vôbec – podpis koaličnej zmluvy.

Len kydať je príliš málo

Aby bolo jasné, vyžadovať v čase, kedy zlyhali aj svetoví epidemiológovia a predstavitelia najvyspelejších krajín od Matoviča nostradamovské schopnosti by nebolo fér, ale fér je chcieť objektívnejší a ľudskejší prístup.

Skritizovať, čo sa urobilo zle, no pochváliť vládu za odvrátenie talianskeho scenára tak, ako to inými slovami predviedli Boris Kollár a Zuzana Čaputová. A v tomto prípade ide rovnako o politikov, ktorí majú k Smeru minimálne sympatie.

Hoci bolo Matovičovi v uplynulom období poskytnutých niekoľko príležitostí zachovať sa ako štátnik a ľudí zjednotiť, nevedomky zapracoval na obhájení toho, prečo ho mnohí nazývajú antipolitik.

— Tomáš Dugovič/Peter Števkov

Našli ste chybu? Napíšte nám na

Prečo vznikol Denník S

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...