Veľa porazených, málo víťazov. Slováci sú s výsledkami volieb skôr nespokojní, ukázal prieskum

Igor Matovič a Boris Kollár (Zdroj: SITA)

KOMENTÁR S výsledkami parlamentných volieb je spokojných viac ako 30 percent opýtaných. Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus. Zhruba rovnaký, no o niečo väčší počet respondentov sa vyjadril opačne. To samozrejme vyvoláva otázku: Prečo sú Slováci nespokojní s voľbami, v ktorých len nedávno hlasovali?

Focus dnes zverejnil zaujímavý prieskum, v ktorom respondenti reprezentovali populáciu SR vo veku nad 18 rokov z hľadiska pohlavia, veku, vzdelania, národnosti, veľkostných kategórií sídiel a krajského členenia. V rámci prieskumu odpovedali opýtaní na otázku: „Ako ste celkovo spokojný/-á s výsledkami týchto volieb?“

Najskôr čísla

Odpoveď veľmi spokojný/-á uviedlo v rámci prieskumu 10,3 percenta opýtaných, pričom ďalších 23,4 percenta odpovedalo, že sú s výsledkami skôr spokojní. Dohromady to predstavuje 33,7 percenta spokojných respondentov.

Odpoveď ani spokojný/-á, ani nespokojný/-á uviedlo 28,1 percenta respondentov.

Odpoveď skôr nespokojný/-á v rámci prieskumu uviedlo 18,8 percenta opýtaných a ďalších 16,3 percenta povedalo, že sú s výsledkami volieb veľmi nespokojní. Spolu teda 35,1 percenta respondentov skonštatovalo, že sú s výsledkami volieb nespokojní.

Zvyšných 3,1 percenta opýtaných na otázku nevedelo odpovedať.

Podčiarknuté, pri výsledkoch volieb vidíme pomerne vyrovnaný pomer spokojných a nespokojných Slovákov. Tých nespokojných je však o trošičku viac.

Zvolili sme si, aby sme boli nespokojní?

Prieskum teda prináša na prvý pohľad kontraintuitívny výsledok. A teda, že Slováci sú skôr nespokojní s hlasovaním, ktorých sa len pred 20 dňami za pomerne hojnej účasti zúčastnili.

Postoj verejnosti však nie je až taký prekvapivý a zrejme vychádza najmä z obrovského prepadu hlasov. V posledných voľbách ich prepadlo až 28,39 percenta, teda historicky najviac.

Súvisiaci článok:

PRIESKUM Pocit ohrozenia koronavírusom pociťujú viac ženy ako muži

Politické zastúpenie tak v spoločnosti nemajú celé segmenty populácie. Prvýkrát v moderných dejinách Slovenska nesedia v parlamente zástupcovia strán maďarskej menšiny, druhýkrát po sebe tesne za bránami NR SR zostali kresťanskí demokrati.

5-percentné kvórum nepokorili ani SNS a Harabinova Vlasť, čím o zastúpenie prišla veľká časť národniarsky orientovaných voličov. V neposlednom rade medzi hlavnými porazenými boli aj vyhranení liberáli (alebo, ak chcete, progresívci), ktorých favoritom z koalície PS/Spolu chýbalo na dosiahnutie potrebných 7 percent iba 926 hlasov.

Málo víťazov, veľa porazených

Keď sa nad tým zamyslíme, pri takomto prepade hlasov je skôr prekvapivé, že nespokojných respondentov v prieskume nie je ešte viac.

Vo voľbách totiž pohorel aj exprezident Andrej Kiska so svojou stranou Za ľudí, čo podčiarkuje aj vnútrostranícky vývoj posledných dní. A malo by sa to zákonite odzrkadliť na náladách jej voličov.

O niečo viac hlasov získala Sloboda a Solidarita, ale aj pri tomto subjekte si história pamätá vyše 12 percentný predchádzajúci volebný výsledok. Aj keď má ich strata logické vysvetlenie, pri hlbšom zamyslení si však uvedomíte, že spokojnosť nie je ten pojem, ktorý by mal vystihovať atmosféru medzi Sulíkovými voličmi.

V podobnej situácii sa nachádzajú do tretice aj kotlebovci. Nielen oni, ale aj ich voliči sa mohli ešte zopár týždňov dozadu tešiť z mediálnych prognóz o tom, že ovládnu voľby. A dnes? Zaznamenali horší percentuálny výsledok ako naposledy. Hoci si v celých číslach o niečo polepšili, z Mariana Kotlebu bolo cítiť, že si uvedomuje, že možno narazil na svoj strop.

Dôvod k optimizmu majú tak dnes iba v centrálach OĽaNO a Sme rodina a možno očakávať, že na podobných pozitívnych vlnách sa nesú aj ich voliči.

Keď sa na voľby a horeuvedený prieskum pozriete touto optikou, žiada sa napísať, že počet nespokojných voličov medzi opýtanými je naozaj pomerne malý.

Ak medzi túto skupinu predsa len patríte, spomeňte si na upokujujúci citát Winstona Churchilla. „Demokracia je najhoršia forma vlády – okrem všetkých ostatných, o ktoré sa občas ktosi pokúšal.“

— Peter Števkov

Našli ste chybu? Napíšte nám na

Prečo vznikol Denník S

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...