Vláda nepochopila rozmer problémov spôsobených koronavírusom, vraví ekonóm Martin Vlachynský

Dezinfikovanie proti koronavírusu na Taiwane (Zdroj: SITA)

ROZHOVOR Aký bude dopad šírenia koronavírusu na globálnu ekonomiku, ako rýchlo sa z tejto rany dokáže svet spamätať a hrozí nám v ekonomike situácia horšia ako po kríze v roku 2008? Na tieto a ďalšie otázky odpovedal v súvislosti s koronavírusom ekonóm Martin Vlachynský z Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií – INESS v rozhovore pre Denník S.

Budú dopady šírenia koronavírusu horšie ako pri kríze v roku 2008?

Sme na začiatku. Nie je to ešte nevyhnutné, ale hrozí to.

Príčiny ekonomických problémov sú počas šírenia koronavírusu iné ako pri kríze v roku 2008, mohli by ste ich porovnať?

Samotná pandémia by dala zabrať akejkoľvek ekonomike. No ona prichádza do ekonomík, ktoré ešte stále cítia silnú pachuť finančnej krízy. Ekonomiky Nemecka, Talianska, Francúzska spomaľovali už v roku 2019, centrálne banky držali úroky na minime a kvantitatívne uvoľňovanie beží bez prerušenia. Prichádza tu tak ku kombinácii problémov.

Čo by mali krajiny teraz podľa vás robiť, ak chcú zmierniť ekonomické škody spôsobené šírením koronavírusu?

Rýchlo a agresívne reagovať. Môžeme sa poučiť z chýb a aj dobrých rozhodnutí Číny a Južnej Kórei. Testovať denne nie po desiatkach, ale po tisícoch, pri akomkoľvek podozrení spúšťať karantény, zamedziť zoskupovaniu ľudí. Štát by mal byť pripravený rýchlo vydávať potrebnú legislatívu, napríklad ohľadom pracovnej doby, zatvárania prevádzok, na uváženie bude aj posunutie splatnosti daní a odvodov.

Aký veľký problém je zatváranie hraníc, pokiaľ ide len o obmedzenie pohybu osôb?

Zasiahne to nielen cestovný ruch, ale aj obchodné cesty.

Veľký problém je to pre turistický ruch, hoteliérov, reštauratérov, majiteľov barov. Budú musieť títo podnikatelia dostať nejakú pomoc od štátu, aby karanténne opatrenia zvládli?

V tomto biznise je aj za normálnych čias veľká miera úmrtnosti firiem. Nech štát urobí čokoľvek, časť z nich to neprežije. Bohužiaľ, v dobrých časoch si štát nerobil žiadne rezervy, všetky prebytky boli vyplytvané na neadresné a veľmi drahé opatrenia, ktorých vrcholom sa stali 13. dôchodky. Možnosti priamej finančnej pomoci tak budú značne obmedzené.

Aké dopady bude mať koronavírus na slovenskú ekonomiku? Koľko to bude stáť?

Rozpočet na rok 2020 bol zostavený z vymyslených čísel. Je v ňom nakreslený deficit necelá pol miliarda eur. Už vo februári, ešte pred vypuknutím epidémie v Európe, RRZ odhadla, že skutočný deficit môže dosiahnuť 2,4 miliardy eur. Tým len naznačujem, že aj bez epidémie začína nová vláda s dedičstvom obrovskej diery. Dopad epidémie si dnes netrúfam odhadnúť, ale už teraz vieme, že bude zásadný.

Čo hovoríte na postup slovenskej vlády pri nákupe zdravotníckeho materiálu, nezačala vláda zháňať rúšky, respirátory a podobne, trochu neskoro?

Nepoznám skutočný stav zásob. Z vyjadrení odchádzajúceho premiéra o tom, že 2 dni naviac pri podozrení na infekciu nie je problém alebo že jedna zberová sanitka na 600 000 obyvateľov musí stačiť, je zjavné, že vláda rozmer problémov nepochopila.

Sú podľa vás opatrenia prijaté vládou dostatočné?

Vláda v porovnaní s mnohými západnými krajinami pristúpila k obmedzeniu združovania ľudí pomerne aktívne. Nedostatočne vnímam najmä logistické opatrenia – štátne laboratória nestíhajú, nemocnice sú diskoordinované, komunikácia s infikovanými je zmätočná…

Čína sa začína z nákazy vďaka drakonickým reštrikčným opatreniam spamätávať a niektoré fabriky v pôvodne najviac zasiahnutých postupne obnovujú výrobu. Ako rýchlo sa z tohto dokáže Peking ekonomicky pozviechať?

Nedokážem posúdiť, štatistiky z Číny boli vždy nespoľahlivé.

Druhou najhoršie postihnutou krajinou po Číne je Taliansko, kde je už vyše 12-tisíc prípadov a viac ako 800 mŕtvych, všetko okrem obchodov s potravinami, lekární a drogérií je zatvorené, aké dopady to bude mať na taliansku ekonomiku?

Taliansko má ekonomické problémy už 20 rokov a po pozviechaní sa Grécka to je hlavný chorý muž Európy. Dopady budú dramatické.

— Tomáš Pilz

Našli ste chybu? Napíšte nám na

Prečo vznikol Denník S

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...

Heger: Voličov nezradíme

Heger: Voličov nezradíme

ROZHOVOR Eduard Heger bol v tomto volebnom období vyhodnotený ako druhý najaktívnejší poslanec Národnej rady. Je predsedom poslaneckého..