Medzinárodný deň žien nebol len komunistickým sviatkom

Ilustračné foto (Zdroj: Pixabay.com)

Dátum 8. marec pripomína protestné zhromaždenie newyorkských textilných robotníčok v roku 1857.

Medzinárodný deň žien (MDŽ), ktorý sa každoročne slávi 8. marca, sa stal oficiálnym sviatkom uznaným Organizáciou spojených národov (OSN) v roku 1975, ako deň medzinárodnej solidarity žien za rovnoprávnosť, spravodlivosť, mier a rozvoj. História dňa, ktorý pripomína solidaritu žien a ich viac ako sto rokov trvajúci zápas o politické, sociálne a spoločenské zrovnoprávnenie, sa však začala už oveľa skôr.

Dátum 8. marec je spomienkou na prvé organizované vystúpenie žien v New Yorku v roku 1857. Do newyorských ulíc vtedy vyšli robotníčky z miestnych textilných továrni a žiadali zlepšenie svojich pracovných podmienok a zvýšenie platov. Proti demonštrujúcim ženám zasiahla polícia a rozohnala ich. O dva mesiace neskôr vzniklo v New Yorku prvé odborové združenie továrenských šičiek a ďalšie protestné pochody začali postupne nadobúdať oveľa väčšiu silu.

V roku 1908 už v tento marcový deň kráčalo ulicami New Yorku 15-tisíc žien. K žiadostiam o skrátenie pracovného času a vyššie platy pribudli aj politické požiadavky, predovšetkým získanie volebného práva. Prvý Deň žien vyhlásili členky Socialistickej strany Ameriky na 28. februára 1909 a v nasledujúcich rokoch to mala byť vždy posledná februárová nedeľa.

O rok neskôr v roku 1910 na prvej medzinárodnej ženskej konferencii Socialistickej internacionály v Kodani nemecká socialistka Clara Zetkinová navrhla, aby si Deň žien pripomínali aj v ostatných štátoch. Delegátky konferencie sa dohodli, že Medzinárodný deň žien podporia aj vo svojich krajinách. Na pevnom dátume sa však nedohodli. Už v roku 1911 sa na oslavách, ktoré sa v Rakúsko-Uhorsku, Dánsku, Nemecku a vo Švajčiarsku konali 19. marca, zúčastnilo vyše milióna žien a mužov. K požiadavkám pribudlo právo žien vzdelávať sa v učňovských školách a právo na rovnaký plat za rovnakú prácu.

Dátum 8. marec sa pre MDŽ ustálil až po 1. svetovej vojne, najmä pod vplyvom veľkej demonštrácie v Petrohrade v roku 1917, ktorá sa podľa juliánskeho kalendára konala poslednú februárovú nedeľu, čo pripadalo na 8. marca podľa kalendára gregoriánskeho. Sviatok sa rýchlo rozšíril.

V bývalom Československu sa MDŽ prvýkrát pripomínal v roku 1921 a o rok neskôr už nadobudol masový charakter. Pred druhou svetovou vojnou sa Medzinárodný deň žien už nepripomínal. Posledný sa u nás konal v roku 1938. Zmena nastala až po skončení vojny.

V tomto období sa v bývalých socialistických krajinách stali oslavy MDŽ súčasťou oficiálneho kalendára sviatkov. Nadobudol však skôr prorežimný propagandistický charakter a čiastočne nahrádzal Deň matiek, ktorý komunistická moc zrušila.

V krajinách mimo komunistického bloku jeho pôvodný obsah oživila predovšetkým vlna feminizmu v 60. rokoch 20. storočia, čo napokon smerovalo aj k jeho uznaniu na pôde OSN v roku 1975.

— SITA

Našli ste chybu? Napíšte nám na

Prečo vznikol Denník S

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...