Na Slovensku padol rekord v diaľkovom pozorovaní, prvýkrát bola prekonaná hranica 300 kilometrov

Ilustračný záber (Zdroj: SITA)

Poľsky pozorovateľ Michal Skiba spolu so svojim kolegom Damianom Bryndzom vytvorili nový slovenský rekord v diaľkovom pozorovaní. Na svojej stránke to uviedol internetový portál pre diaľkových pozorovateľov naobzore.net. Dvojica poľských pozorovateľov v sobotu 8. februára, krátko pred východom Slnka, spozorovala z Kráľovej hole v Nízkych Tatrách rumunský vrch Varful Buteasa v Apusenských horách vzdialený 309,6 kilometra. Ide tak o vôbec prvé diaľkové pozorovanie v slovenskej histórií, pri ktorom bol pozorovaný objekt na vzdialenosť väčšiu ako 300 kilometrov.

Okamžite po pozorovaní určila dvojica Poliakov približne 309-kilometrovú vzdialenosť od rumunského vrchu. Tá bola v treťom februárovom týždni pre potreby zaznamenania do evidencie najvzdialenejších slovenských meraní vypočítaná presne na 309,6 kilometra. Do začiatku roka 2020 bolo slovenským rekordom pozorovanie z 11. októbra 2017, kedy bol zo Sitna pozorovaný vrch Göller v rakúskych Alpách vzdialený 260,2 kilometra.

Od začiatku roku bol slovenský rekord prekonaný štyrikrát. Najprv 2. januára, keď sa poľskému pozorovateľovi Maciejowi Majewskému podarilo z Ostredku vo Veľkej Fatre podarilo spozorovať vrch Heukuppe vzdialený presne 285 kilometrov. V prvej polovici februára nasledovalo už spomínané pozorovanie Varful Buteasi na vzdialenosť 309,6 kilometra.

V to isté ráno spozoroval Slovák Richard Ježík z vrchu Pipitka vo Volovských vrchoch rumunský vrch Varful Britei vzdialený 271,5 kilometra. Rovnako v to isté ráno pozoroval Peter Filip z Menšieho vrchu v Slanských vrchoch rumunský vrch Varful Buhăescu Mare na vzdialenosť približne 272 kilometrov. Vzdialenosť pritom ešte nie je oficiálne potvrdená. Vzhľadom na to, že odhadované vzdialenosti sa od reálnych odlišujú, zväčša maximálne v stovkách metrov, je pravdepodobné, že toto pozorovanie bude tretím najvzdialenejším pozorovaním na Slovensku.

Diaľkové pozorovania predstavujú osobitný typ krajinárskych fotografií, pri ktorých sú z jedného pevného zemského bodu pozorované pevné objekty v inom pevnom zemskom bode. Medzi diaľkové pozorovania sa tak nezarátavajú pozorovania vykonávané z lietajúcich alebo pozorovania lietajúcich objektov vykonané zo zeme. Dôležitú úlohu pri pozorovaniach zohrávajú poveternostné podmienky. Kľúčovou je najmä meteorologická horizontálna dohľadnosť, teda vzdialenosť, na ktorú je človek voľným okom schopný identifikovať obrys objektu na zemskom povrchu.

Pri vyhotovovaní fotografií pritom pozorovateľ nesmie používať žiadne spektrálne korekčné filtre, ktoré by mohli vplývať na dosiahnutú vzdialenosť pozorovania. Následne je vzdialenosť posudzovaná prostredníctvom referenčného simulátora, ktorý na základe geografických údajov vypočíta najpresnejšiu možnú vzdialenosť medzi pozorovateľom a pozorovaným bodom. Svetový rekord drží pozorovateľ Mark Bret, ktorý 16. júla 2016 pozoroval z pohoria Pic de Finestrelles v Pyrenejách vrch Barre des Écrins vo francúzskych Alpách na vzdialenosť 443 kilometrov.

— SITA

Našli ste chybu? Napíšte nám na

Prečo vznikol Denník S

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...