Koronavírus do konca roka zrejme nakazí väčšinu svetovej populácie, predpovedá epidemiológ z Harvardu

Koronavírus v Taliansku (Zdroj: SITA)

Nebezpečie nového koronavírusu tkvie práve v jeho nízkej smrtnosti (v porovnaní napríklad s vtáčou chrípkou) a pomalým nástupom symptómov, píše časopis The Atlantic. Vedci podotýkajú, že je veľmi ťažké zastaviť šírenie tohto vírusu, pretože ľudia ho môžu nevedomky rozšíriť skôr, ako sa u nich prejavia symptómy. Karanténa, zatváranie hraníc či obmedzovanie výroby preto zrejme nezníži počet nakazených, ale skôr povedú k ekonomickým škodám. Reálnu šancu na boj s vírusom má skôr vakcína, ktorej výroba a testovanie však ešte nejaký čas potrvá.

Väčšina prípadov nového koronavírusu, ktorý vzišiel z Číny, nie je smrteľných. To však môže byť práve najväčší problém pre zastavenie jeho šírenia, píše sa v článku portálu The Atlantic. Autor v ňom vysvetľuje, prečo sa zrejme nepodarí zastaviť jeho rozšírenie po svete a ako by sa proti nemu dalo efektívne bojovať.

Najprv sa však treba vrátiť do minulosti, k počiatkom takzvanej vtáčej chrípky. V roku 1997 zomrel v Hongkongu trojročný chlapec na chorobu pripomínajúcu chrípku, napriek intenzívnej starostlivosti lekárov. Doktori, prekvapení rapídnym zhoršením jeho stavu, odoslali vzorky jeho hlienu čínskemu ministerstvu zdravotníctva.

Tam však neboli schopní analyzovať vírus, ktorý chlapca napadol, a tak boli tieto vzorky poslané aj do iných krajín. Asi po mesiaci dokázalo centrum v Spojených štátoch identifikovať vírus – H5N1, nazvaný aj vtáčia chrípka. Dovtedy sa verilo, že tento vírus napáda len vtáky.

Rýchla odpoveď

Ako rýchlu odpoveď vtedy čínska vláda zabila približne 1,5 milióna sliepok. Konkrétne prípady vírusu boli izolované a bedlivo sledované. Vírus H5N1, pri smrtnosti (letalite) 60 percent zabil nakoniec len 455 ľudí. Čiastočne sa za to môžeme ‚poďakovať‘ aj rýchlej a rozhodnej odpovedi vlády na túto nákazu.

Pre porovnanie, bežnejšie chrípkové vírusy majú smrtnosť len 0,1 percenta, ale ročne zabijú státisíce ľudí po celom svete. Je to práve vysoká letalita a rýchly nástup príznakov H5N1, čo zabránilo rýchlejšiemu a širšiemu rozšíreniu vtáčej chrípky.

Pri skorom objavení príznakov je možné človeka dať do karantény alebo nakazený jednoducho rýchlo umrie. Avšak pri pomalom nástupe môže nakazený človek chodiť medzi ľuďmi a nakazovať ostatných. To je aj dôvod, prečo sa tento koronavírus dostal do hľadáčika lekárov a svetových vlád.

 Ako sa bude bojovať

Epidemiológ z Harvardovej univerzity Marc Lipsitch preto podotýka, že tento nový koronavírus zrejme nebude možné zadržať pomocou karantén či uzavretím hraníc. Aj keď je to prirodzená reakcia na každú potenciálnu pandémiu, tieto opatrenia sa ukazujú ako neefektívne.

Čína začala s karanténou stále väčších oblastí, začínajúc mestom Wuchan, kde sa nákaza prvýkrát objavila a dnes je takto obmedzených približne 100-miliónov ľudí. Napriek tomu sa toto ochorenie vyskytlo už vo vyše 50 krajinách po celom svete vrátane Európy.

Lipsitch preto predpokladá, že v priebehu roka sa vírusom nakazí medzi 40 až 70 percent svetovej populácie. To však neznamená, že u každého sa musia prejaviť vážne príznaky. Niektorých to určite zasiahne len jemne, alebo budú asymptomatickí.  

Riešením teda budú namiesto snahy obmedziť šírenie sa vírusu skôr preteky o vývoj a výrobu vakcíny. Aj keď dnes už viacero centier hovorí, že sú blízko k vytvoreniu takejto látky, v skutočnosti potrvá výroba a testovanie aspoň rok, ak nie dlhšie. Už aj to sú značne ambiciózne plány, pretože bežne trvá príprava vakcíny ďaleko dlhšie. Nehovoriac o jej následnej produkcii a distribúcii po svete.

— JOR

Našli ste chybu? Napíšte nám na

Prečo vznikol Denník S

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...