Nie je podstatné, kto video s Kiskom zverejnil, ale to o čom sa bavili, myslí si Baránek

Andrej Kiska na treťom videozázname (Zdroj: Youtube)

ROZHOVOR Môže sa z Igora Matoviča stať premiér? Ako ovplyvnia videá o Andrejovi Kiskovi voličov jeho strany Za ľudí a aké postavenie bude mať po voľbách Kotlebova ĽSNS? Na tieto a ďalšie otázky odpovedal pár dní pred voľbami politický analytik Ján Baránek.

Čo si myslíte o videách, ktoré zachytávajú Andreja Kisku, ako debatuje s popradským podnikateľom Michalom Šuligom?

Nie je z toho nič explicitne jasné, ale vyplýva z nich, že sa bavia o nejakom „bielom koňovi“, čo je na hrane.

Ako hodnotíte reakciu Andreja Kisku, ktorý tvrdí, že videá sú zostrihané a že za ich zverejnením je ktosi zo Smeru?

To vôbec nie je podstatné, kto ich zverejnil. Tak ako v prípade vyšetrovania Kočnera nevieme, kto púšťa von tie komunikácie. Je to možno nová mediálna kultúra, takéto úniky informácií, ktoré by unikať nemali. Keď si to tak zoberieme, tak aj to, že unikajú správy z Threemy, čím sa nejdem Kočnera vôbec zastávať, nie je v poriadku. Jednoducho si tu niekto spravil zo zákonov trhací kalendár a to sa teraz v inej podobe vracia Kiskovi.

Nie je podstatné, kto to video zverejnil, ale to, že si ho jeho partner nahrával. Podstatné je to, o čom sa bavili. Pokiaľ chce Kiska presmerovať podstatu problému, tak sa mu to nepodarí, pretože hľadať toho, kto to zverejnil, je zástupný problém. Ide v prvom rade o obsah. Ale ten nie je až taký toxický. Je tam evidentné, že sa bavia o niečom viac-menej na hrane, lebo sa bavia pravdepodobne o bielom koňovi, ale neviem k tomu viac povedať. Skôr by som povedal, že dopad toho videa môže byť negatívny ani nie tak kvôli obsahu, ale kvôli tomu, že sa rozšíri informácia, že na Kisku niečo vyšlo a to bez toho, aby niekto študoval obsah.

Nie je však problematické okrem obsahu to, že sa Kiska stretával s Michalom Šuligom, ktorý má mať kontakty na popradské podsvetie a pozná sa s údajným mafiánskym bossom Milanom Reichelom?

Toto je možno jedno z posolstiev tohto videa – poukázať na to s kým sa dôverne stretával. Z toho videa vyplýva, že sa Kiska s Šuligom dobre poznajú. Prirovnal by som to k tomu, ako keď sa niekto rozprával s Kočnerom, aj keď Kočner je iná kategória gaunera ako Šuliga. Môže to byť tým, na čo sa pýtate, ale koľko ľudí napríklad na Záhorí vie, kto je to Šuliga. Takže celé je to také… S Kočnerom je to jasné. Keď sa rozšíri, že s ním bol niekto na raňajkách, tak to má pre danú osobu výbušný potenciál. To zasiahne ľudí tak na východnom Slovensku ako aj na západnom. Tí, ktorým záleží na tom, aby zdiskreditovali Kisku, a to im nejdem radiť, by sa mali skôr sústrediť na to, aby ľuďom povedali, kto je to Šuliga a nie púšťali videá. Ale nikomu nejdem radiť, ako má robiť antikampaň.

Aký môžu mať teda tieto videá dopad na preferencie strany Za ľudí takto krátko pred voľbami?

Viete, nenamýšľajme si, že voliči nejak podrobne sledujú politickú scénu. Ale keď sa k voličovi dostane informácia, že na Kisku sú nejaké zlé videá, tak oni si tie videá nepozrú, ale môže to ovplyvniť ich rozhodovanie. Môže mu to poškodiť.

Ako tieto videá ovplyvnia povolebné dianie, keď Igor Matovič už varoval, že ak sú pravdivé, tak by Kiska nemal čo hľadať v politike? Čo na takéto vyhlásenie šéfa OĽaNO hovoríte?

U Matoviča ma to neprekvapuje. Je to typický Matovič. Má luxusnú pozíciu. Vysoké preferencie, aj keď uvidíme, či ich voľby potvrdia, ale jeho kauzy z minulosti sa nejak nespomínajú. Naozaj si môže teraz dovoliť hovoriť a správať sa štýlom „Padni komu padni“. Ide v tej línii, ktorú komunikoval a ktorú začal. Matovičovi môže toto priniesť len pozitívne body, keď sa takto vymedzil voči Kiskovi.

Myslíte si, že to súvisí s tým, že sa kriticky staval aj voči kolegom z opozície? Môže si to Matovič naozaj dovoliť?

My si tu stále myslíme, že svet je bipolárny ako za studenej vojny. Tu sme mali bipolárne Slovensko naposledy za Mečiara a stále sa tu niekto snaží túto bipolaritu udržiavať, ale svet ani Slovensko nie sú bipolárne. Poviem vám jeden príklad. Všetci o mne vedia, že som konzervatívny katolík a keby som sa mal rozhodovať ako konzervatívny katolík, ktorý sem prišiel z Austrálie a nevie nič, tak by som možno volil Smer, lebo Smer nechce Istanbulský dohovor, migrantov, potraty a tak ďalej, ale keďže som informovaný konzervatívny katolík, tak viem, že Smer sú gauneri, ktorí tu už neviem koľko rokov kradnú a zostávajú tu kvôli korupcii mŕtvoly. Preto ich, samozrejme, voliť nebudem, ale toto platí pre celé politické spektrum, že na stranách nájdete aj dobré aj zlé. Z toho ale jednoznačne vyplýva, že nie je možné tu robiť skupiny jednoznačne dobrých a jednoznačne zlých. To vidíme na tom, že KDŽP ide na kandidátku ĽSNS. Zvolili cestu voľby menšieho zla a uprednostnili hodnoty pred možnými politicko-ideologickými hodnotami.

Matovič ako jediný z politikov toto do dôsledkov pochopil a z toho vyplynulo aj to ako robil kampaň. Ak sa potreboval vymedziť, tak sa vymedzil, bez ohľadu na to, či ostatní boli v skupine dobrých alebo zlých. Matovič bipolárne delenie nerobil a je to jediný možný správny postup. X-krát som to ako politický analytik hovoril, že svet nie je bipolárny a že Smer je dnes konzervatívnejší ako napríklad KDH. Matovič to pochopil. Keď sa bolo treba vymedziť voči KDH, tak to v rámci predvolebného boja samozrejme robil účelovo a využil každú príležitosť. Na to je Matovič majster a na tom získaval. On jediný, ktorý je tu vnímaný ako aktivista, robil tú najpolitickejšiu kampaň. Pretože takto sa má robiť kampaň. Nehráte sa na PS/Spolu a nejaké zmluvy o neútočení. Samé o sebe je nezmyselné, aby konzervatívne kresťanská strana robila nejaké zmluvy s neomarxistickými ľavičiarmi.

Je to, že Matovič podľa vás pochopil, že politika nie je bipolárna, príčinou toho, aká rôznorodá je kandidátka hnutia OĽaNO?

To nie. Ako konzervatívny kresťan môžem vnímať, že politika nie je bipolárna, ale ako konzervatívny kresťan si dám na kandidátku konzervatívnych kresťanov. On tú kandidátku vyskladal tak, „z každého rožku, trošku“, aby mal čo najširší záber. Jeho kandidátka je typicky aktivistická, ktorá nezodpovedá štandardom politickej strany, ale my vlastne ani nevieme čo je Matovič a jeho OĽaNO. Vieme, že je svojím spôsobom konzervatívny, lebo povedal, že odmieta rokovať o registrovaných partnerstvách. V tomto mám aspoň tušenie o jeho ideovom smerovaní, ale tá jeho kandidátka je vyskladaná aktivisticky, s cieľom mať čo najširší záber a osloviť čo najviac voličov, lebo sa spolieha na to, čo tu funguje, že ostatní to vnímajú bipolárne a on to jednoducho všetko nabral.

Môže byť Igor Matovič nakoniec po voľbách premiérom?

Určite.

Vráťme sa do minulého týždňa. Čo hovoríte na blokádu parlamentu šiestimi poslancami Progresívneho Slovenska?

Cirkus na cirkus a to sa teraz nebavím o tom, či tá schôdza bola zvolaná zákonne alebo protizákonne. Na to nie sú poslanci, aby o tom rozhodovali, na to sú tu iné orgány. Sú to ale nepríjemné precedensy, lebo nabudúce si ja zmyslím, že je niečo protizákonné, napochodujem s koňom do parlamentu a zablokujem tam neviem čo. To je vnášanie anarchie.

Nie je to ale nebezpečný precedens? Čo keď takto bude chcieť trebárs budúca opozícia blokovať rokovania progresívcov, ktorí by mohli byť pri moci?

Zaiste, že je to nebezpečné, pretože je to vnášanie anarchie do politiky. Anarchiu ako takú vnímam ako nebezpečnú.

Nie je to ale na druhej strane populistické zo strany Smeru a SNS, že chceli tak krátko pred voľbami zvolať hlasovanie parlamentu o takých opatreniach ako 13. dôchodky, rodinné prídavky a rušenie diaľničných poplatkov pre vozidlá do 3,5 tony?

Ale je to populizmus, samozrejme, že je, ale toto je výhoda každej vládnej koalície, ktorá má väčšinu v parlamente a netýka sa to len tejto, ale každej koalície a pokiaľ je to v rámci zákonov, tak sa proti tomu nedá nič robiť. Môžeme si povedať, že chcú zadlžiť budúce generácie, len to sú tiež populistické argumenty, pretože nevieme, čo bude za dva roky. Oni vidia svet veľmi zjednodušene a vytvárajú paralelné svety, ktoré existujú len v kvantovej mechanike, aj to sú len hypotézy. Tak ako do toho ide populisticky koalícia, tak sú populistické aj argumenty jej odporcov, pretože hovoriť o gréckej ceste a zadlžovaní budúcich generácií je kravina. Grécko bolo vo svojej podstate úplne iný prípad. Už nech sa politici naučia, že dlhodobé prognózy sú nezmysel.

Premiér Peter Pellegrini sa nezúčastnil na nedávnej TV debate pred voľbami, pretože bol deň predtým hospitalizovaný s akútnym zápalom horných dýchacích ciest. Čo na to hovoríte, keď vezmeme do úvahy, že ani predseda Smeru Robert Fico na debatu neprišiel, aj keď to mal byť pôvodne on, kto mal reprezentovať Smer v tejto debate, ale tiež sa ospravedlnil s tým, že je chorý?

Neviem, v prípade Pellegriniho si myslím, že ide naozaj o chorobu, pretože on mohol len získať, keby do tej debaty išiel, ako rečník nie je neschopný. Čo sa týka Fica, tak si myslím, že nechcel ísť, ale nechcem mu krivdiť. Na ňom je aj vidno, že je prešponovaný a má možno problémy so srdcom, takže mu nechcem krivdiť. V prípade Pellegriniho som si ale viac menej istý, že šlo o chorobu, pretože nevidím dôvod, aby do debaty nešiel. Má dosť argumentov a vie debatovať, takže si myslím, že šlo naozaj o chorobu.

V rozhovore pre Denník S Ľuboš Blaha povedal, že by sa tešil, keby bol premiérom po voľbách Igor Matovič a zdôvodnil to tým, že podľa neho by sa v takom prípade vláda do niekoľkých mesiacov rozpadla. Myslíte si, že Smer kalkuluje s tým, že by po voľbách zostal nejaký čas v opozícii a čakal by na to, ako sa vyvinie vzťah medzi stranami súčasnej opozície?

Áno, určite. Presne to si myslím.

A bolo by pre Smer výhodné sa takto „ochladiť“ v opozícii?

Určite, pretože by zase vykrikovali, že: „Vidíte, bez nás to nejde, oni nie sú schopní vládnuť.“ Ja si myslím, že do veľkej miery vsádzajú práve na toto. Samozrejme, ak by nová koalícia bez SMER-u naozaj nedokázala fungovať.

Bolo by to teda jednoduchšie pre Smer, kritizovať istú dobu z opozície, keďže za tie roky majú na úradoch a ministerstvách dostatok svojich zamestnancov a ľudí, ktorí do funkcií prišli za ich vládnutia?

Oni sú smeráci majstri aj v opozícii a navyše veci, ktoré robia niektorí neomarxistickí blázni im veľmi nahrávajú. Spravili presne to, čo majú na bilbordoch: „Mladá sila, poďme do nich“ a ukázali to takýmto anarchistickým spôsobom. To, čo predviedli, to je anarchia.

Myslíte si, že progresívci vsádzajú skôr na mladé ročníky voličov?

Vsádzajú, ale to je taká neistá voľba, pretože mladí sú najmenej zodpovední voliči. Oni nemajú problém povedať, koho budú voliť, ale to je ako môj syn, ktorý ide robiť žúr s kamarátmi a vykašle sa na voľby lebo on to tak nevníma.

Je v poriadku riešiť v rozhovore pre médiá sexuálnu orientáciu premiéra?

Nie, absolútne nie. Prečo sa ho to pýtajú? Všetci vieme, čo sa tu povráva. Všetci vieme, že to tak asi môže byť a ja si myslím, že to je úplne jedno. Som presvedčený, že aj keby zaznela informácia, že premiér je gej, tak by sa nič nestalo. Veď čo je na tom? Absolútne nič. Mne je to napríklad úplne jedno. Odkedy som sa odsťahoval z Bratislavy tak žijem na vidieku, v obci, kde je 80 obyvateľov, a tu to nikoho nezaujíma. Nikto to nerieši. Tí ľudia, čo tu žijú sa napríklad tešili, že budú mať 13. dôchodok. Novinári a progresívci by mali riešiť skôr to, že jedna stránka mince je populizmus, ale druhá je to, že tí ľudia sa na 13. dôchodok tešili. Im je jedno nejaký schodok v rozpočte, navyše keď majú informáciu o schodkoch iných krajín, ktorú im médiá poctivo posúvajú. V tomto som teda aj ja populista, pretože ak na to ten štát má, tak nech to tým dôchodcom dá. Tu, kde žijem, je ale úplne jedno, či im to dá niekto pred skončením, alebo po skončení volebného obdobia a do toho informácia, že premiér, ktorý im chce dať tieto dôchodky je gej, je úplne irelevantná.

Sleduje verejnosť pozornejšie politické dianie takto krátko pred voľbami, aký vplyv majú udalosti týchto dní na rozhodovanie voličov?

Myslím si, že na veľa voličov to má najmä demotivujúci vplyv. Ľudia veľmi negatívne vnímajú napríklad reči o tom, kto s kým pôjde a nepôjde po voľbách do koalície. Toto je jedna z vecí, ktorá znechucuje voličov. Časť moderátorov živí túto tému, pretože sa vždy pýtajú, s kým pôjdu alebo nepôjdu po voľbách do spolupráce. Som možno príliš konzervatívny, ale ja by som týmto ľuďom bral za to diplomy. Čo to sú za otázky? Pokiaľ sú tu všetky strany, ktoré sa legitímne dostanú do parlamentu, tak si môžeme o niekom myslieť, že je neofašista, ale ak prejde procesom zastupiteľskej demokracie, ktorého najzávažnejším procesom sú voľby, tak potom takýmito otázkami urážate aj voličov.

Všetky strany demokratickej opozície vylúčili spoluprácu s ĽSNS, označujú ich za fašistov a extrémistov, ale nedáva to práve vodu na mlyn kotlebovcom, keď ľudia vidia, že demokratické strany takto ostrakizujú (vytláčajú na okraj) jednu stranu?

To ste sa opýtali výstižne, pretože presne týmto im (kotlebovcom) naháňajú protestné hlasy.

Keď si spomenieme, tak Kotleba bol v minulosti oveľa tvrdší a mal extrémistickejšie vyjadrenia, čo sa v poslednom čase mení a líder ĽSNS zmenil nielen imidž, ale aj zmiernil rétoriku. Je to taká snaha „hrať sa na slušného“ a zbierať body skôr na tom, že s ním nikto nechce spolupracovať?

Povedal by som to tak, že Kotleba sa z Le Pena zmenil na Le Penovú, ktorá vlastného otca vyhodila zo strany kvôli jeho antisemitizmu. V Kotlebovi nastala takáto zmena, aj keď možno účelová. To ostrakizovanie, ktoré ste spomenuli má presne tento efekt, a povedal by som, že je to už dokonca kriminalizovanie, a pritom Kotleba má pravdu v tom, že ako jediný politik má v rukách papier od súdu, že ĽSNS nie sú fašisti. Týmto sa mu naháňajú hlasy a možno je X ľudí, ktorí by ho nevolili, ale už len arogantným prístupom k tejto problematike ho just budú voliť.

Myslíte si, že jedného dňa, možno v ďalšom volebnom období bude musieť byť Kotleba akceptovaný ako koaličný partner?

Pozrite, nedá sa to vylúčiť. Ide o to, koľko percent získa vo voľbách. Jeho voličov totiž nemôžete ignorovať. Máte len dve možnosti. Buď tú stranu do istej miery legitimizujete a budete sa snažiť obrusovať tie hrany, alebo tým ostrakizovaným jej budete naháňať ďalších voličov. Pretože ak sa stane to, s čím ráta Smer, ako sme sa bavili, tak to bude presne voda na mlyn aj Kotlebovi, lebo nepredpokladám, že by bol Kotleba po voľbách v nejakej koalícii. Nepredpokladám, že po voľbách ho začne zrazu niekto akceptovať a chváliť. Keď si vezmete sumár týchto udalostí, tak zas to bude vyhovovať len Kotlebovi a môže sa stať, že po ďalších voľbách už bude musieť byť akceptovaný, pretože sa bez neho nebude dať pohnúť, ale to neviem. Musíme vytvoriť systém, ktorý sa nezacyklí sám do seba a oni vytvárajú s Kotlebom taký systém, v ktorom sa zacyklia a nakoniec zistia, že bez vonkajšej pomoci Kotlebu je to nerozlúsknuteľné.

Takže Smeru by podľa vás nakoniec aj tak viacej vyhovovalo, keby skončil v opozícii, ako keby mal byť vo vláde s ĽSNS?

Politicky hej, len oni (smeráci) sa obávajú, a niektorí zrejme oprávnene, že ich začnú kriminalizovať, a toto je dosť silný motív na to, aby nechceli byť v opozícii. Nikdy som nepočul vyjadrenie politika Smeru, že by neprijali tichú podporu (od ĽSNS). Možností následného vývoja je viacero. Hypoteticky, ak vyhrá Smer voľby, tak sa môže stále stať, že vyskladá oficiálnu koalíciu so 68 poslancami a programové vyhlásenie prejde parlamentom s 80 hlasmi poslancov. To sa pokojne môže stať. Dnes je stále otvorených veľa možností.

— Tomáš Pilz

Našli ste chybu? Napíšte nám na

Prečo vznikol Denník S

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...