Zásada držať sa faktov a pravdy sa posunula k horšiemu. Pre Slovensko to nie je dobrá správa, hovorí prezidentka

Zuzana Čaputová (Zdroj: SITA)

Zásada držať sa faktov a pravdy sa posunula k horšiemu, čo pre Slovensko nie je dobrá správa. V prvom zo série diskusií na aktuálne témy, ktoré dnes odštartovali v Prezidentskom paláci, to povedala prezidentka Zuzana Čaputová. Hosťami prvej diskusie zameranej na predvolebnú atmosféru na Slovensku boli okrem prezidentky aj novinár Filip Struhárik, psychológ Dušan Ondrušek a reportér Andrej Bán.

Podľa prezidentky je na Slovensku potrebná dôvera, ktorá je dôležitá tak v medziľudských vzťahoch, ako aj v štáte. Novinár Filip Struhárik uviedol, že od čias „mečiarizmu“ je slovenská spoločnosť asi najviac polarizovaná v otázkach, ako je klíma, postavenie žien či otázka menšín. „Ak je spoločnosť polarizovaná, tak je to ohrozenie pre demokraciu. Viac ako polovica populácie navyše nedôveruje všetkým dôležitým zložkám štátu, a to nielen na Slovensku, ale na celom svete,“ priblížil Struhárik. Psychológ Dušan Ondrušek považuje polarizáciu za prirodzený proces, a to aj v prípade, že ju spájame s niečím negatívnym. „Samotná polarizácia nie je ničím ohrozujúcim. Kľúčové je, aby nedochádzalo k násiliu a nespochybňovali sme samotný systém, teda základné pravidlá fungovania demokracie. Sú tu totiž hlasy, ktoré naznačujú, že by sme mali opustiť demokratické zvyklosti a nahradiť ich silným autoritatívnym lídrom. Poznáme príklady z minulosti, kedy to dopadlo zle,“ vysvetlil Ondrušek.

Kľúčovou podmienkou podľa psychológa je ostať v dialógu, aj vzhľadom na rozdielnosť názorov. Prílišné delenie na „my“ a „oni“ nepomáha spoločnosti. Reportér Andrej Bán zastáva názor, že na Slovensku by sme sa mali naučiť umeniu viesť tvrdý, ale slušný dialóg, keďže veľká časť slovenskej verejnosti je zanedbávaná aj politickými elitami, aj médiami. „Mnohí mladí ľudia volia extrémistov, nie preto, že by sami boli extrémistami, ale preto, že im sú z rôznych dôvodov sympatickí. Extrémisti vytvárajú kmeňovú identitu, v ktorej sa mladí ľudia cítia v bezpečí. Musíme s nimi viesť dialóg, lebo sú vo veku, keď si vytvárajú a formujú svoj názor,“ vysvetlil Bán. Dialóg považuje za dôležitý aj prezidentka. „Môže nám pomôcť k poznaniu a vnímaniu vecí z viacerých uhlov pohľadu. Dialóg však musí mať isté kvality. Je ňou bezpochyby ochota počúvať a prístup, že nie som majiteľom pravdy. Pokiaľ popisujeme nejaký vonkajší jav, je dobre byť nastavený tak, že možno sa dozviem aj niečo nové. Toto sa mi zdá ako veľmi dôležitý predpoklad,“ myslí si Čaputová.

Prezidentka Zuzana Čaputová sa rozhodla symbolicky otvoriť Prezidentský palác dialógu o aktuálnych témach, vecnej a kultivovanej diskusii. „Myslím si, že Prezidentský palác by nemal byť len miestom, kde sa prijímajú rozhodnutia, ale chcem, aby bol aj miestom, kde sa hľadajú odpovede v spoločných rozhovoroch,” uviedla Čaputová. Rozhovory z Prezidentského paláca by mali mať štvrťročnú periodicitu a záznam z nich bude šírený prostredníctvom sociálnych sietí prezidentky. Témy budú rôzne, od spoločenských až po odborné. Diskutovať budú odborníci aj aktívni angažovaní ľudia. V publiku budú zároveň vždy prítomní ľudia, ktorých sa téma bezprostredne dotýka, a ktorí sa tiež budú môcť zapojiť do diskusie.

— SITA

Našli ste chybu? Napíšte nám na

Prečo vznikol Denník S

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...