Anton Hrnko: Metódy, ktoré používajú Truban, Beblavý a Kiska, používala NSDAP v 30. rokoch

Anton Hrnko (Zdroj: SITA)

Politické prejavy PS/Spolu a kiskovcov sa podobajú na nacistické SA úderky, ktoré rozbíjali zhromaždenia protivníkov a vytvárali v politickom priestore chaos. Je problémom, že Slovensko nemá vlastnú veľkoburžoáziu, vlastných veľkých podnikateľov. Všetky väčšie podniky vlastnia zahraničné spoločnosti a zahraničný záujem sa presadzuje cez záujmy tzv. pravicových strán. Aj to povedal v rozhovore pre Denník S podpredseda SNS Anton Hrnko.

Po tých štyroch rokoch, ako sa cítite? Ste rád za to, čo sa podarilo dosiahnuť, alebo ste skôr unavený?

Predovšetkým celý môj život ovplyvnila tragédia z minulého roka. Ale čo sa týka tohto volebného obdobia, musím povedať, že oproti predošlým parlamentom je to strašná skúsenosť. V 90. rokoch sa dal každý poslanec identifikovať: o čo mu ide, čo chce, a nebola tam negatívna motivácia, všetci ľudia chceli vtedy budovať Slovensko. Aspoň tí, ktorým na ňom záležalo.

Tento parlament bol niečo, čo ma absolútne prekvapilo, pretože minimálne polovica ľudí  sa nedala identifikovať. Opozícia v ňom zvolila taktiku, že urobí všetko pre to, aby táto vláda nebola úspešná. To je niečo, čo nie je normálnym ľudským rozumom pochopiteľné. Každému by malo ísť o to, aby Slovensko bolo úspešné. Lebo keď bude, tak sa budú mať aj občania lepšie. Tým, že opozícia v podstate sabotovala všetky opatrenia koalície a vťahovala do parlamentu veci, ktoré nemali žiaden vplyv na to, akým spôsobom budú ľudia vo svojej domovine žiť, brzdila Slovensko v rozvoji. Prečo Slovensko tak dnes vyzerá, to je dôsledok nie vládnej koalície, ale je to dôsledok politickej atmosféry, ktorá sa vytvorila po voľbách so zámerom torpédovať všetko pozitívne, čo mala vláda urobiť.

Napriek tomu si myslím, že vláda sa mnohých vecí zhostila celkom dobre. Ľahšie sa búcha do hrude, čo by som urobil, ako keď som pri kormidle či vesle a musím pracovať. Doteraz žiadna z nových politických strán nepresvedčila. Či už zložením svojich kádrov, alebo tým, že je absolútne politicky negramotná.

Je na tom Slovensko lepšie alebo horšie ako pred štyrmi rokmi?

Je na tom podstatne lepšie, hoci by sa mohlo mať, samozrejme, ešte lepšie. Keby sa úsilie, ktoré sa venuje na ničenie politického systému, venovalo úsiliu na pozdvihnutie krajiny, tak by sme boli ďalej.

Čo by ste najviac vyzdvihli?

Predovšetkým SNS predložila ústavný zákon o ochrane pôdy, čím sa zamedzilo rozpredaju našej pôdy. A keby sme o ňu prišli, tak prídeme o všetko. To je jeden z našich kľúčových úspechov, ale sú tu aj ďalšie veci. Znížila sa nezamestnanosť, je najnižšia v histórii voľného trhu na Slovensku. Zvýšili sa dôchodky, zvyšuje sa produktivita práce.

Taktiež po dlhej devastácii slovenského poľnohospodárstva, ktoré začalo ešte KDH v 90. rokoch, sa prvýkrát naše poľnohospodárstvo dostalo do rozvojovej etapy. SNS zabezpečila cez svoju ministerku prísun peňazí do rezortu vo forme dotácií, napríklad na Zelenú naftu. V tomto ohľade sa, myslím, urobilo veľa.

Samozrejme, dobré nápady boli aj zo strany Smeru a Mostu. Po dlhom období sa nám určitým spôsobom stabilizovali vzťahy na národnostne zmiešaných územiach. Avšak, keď sa pozerám do programov niektorých mimoparlamentných strán, tak sa zdá, že im to prekáža.

Čo sa týka konjunktúry a ekonomického rozvoja na Slovensku, taký Richard Sulík by vám kontroval, že Slovensko hospodársky rastie, lebo rast je celosvetový.  

Hlavná vec, že pán Sulík by chcel spraviť zo Slovenska pokusného králika neoliberálnym myšlienkam, ktoré ich ekonómovia vytvorili, ale nikto sa ich neodváži zaviesť. Lebo také veci, ako odvodový bonus a ďalšie, ktoré má vo svojom programe, by zničili celý sociálny systém až tak, že by štát mohol skolabovať. V tomto zmysle je Sulík posledný človek, ktorý sa môže k ekonomike vyjadrovať. Pretože všetky jeho teórie, ktoré propaguje, sú mimo reality. Pretože štát sa buduje pre ľudí, a nie pre ekonomiku ako takú.

Ale ten argument, že rastieme, lebo sa darí celosvetovo, má logiku.

Samozrejme, keby bola celosvetová depresia, tak aj my budeme na tom zle. Ale vidíme, že rast Slovenska je dynamickejší ako rast ostatných ekonomík. To znamená, že sa spravili opatrenia, ktoré mali pozitívny vplyv. Nie som ekonóm, aby som sa púšťal do ekonomických teórií, ale v každom prípade vidíme, že mnohé regióny, napríklad aj vďaka rekreačným poukazom, sa určitým spôsobom pozviechali. Nie iba preto, že je tu trend, ale aj preto, že SNS prišla s nižšími daňami, poukazmi, dôchodkami a ďalšími opatreniami.

A kde máme rezervy? Kde mohla spraviť vláda viac?

Každá vláda mohla spraviť viac, každý človek môže spraviť viac. Myslím si, že sme urobili jednu zásadnú chybu hneď na začiatku nášho vládnutia. Celý proces rušenia amnestií bol hlúposť a bol mimo Ústavy SR. Cez tento nerozmyslený krok musela koalícia odrážať zbytočné útoky zo strany opozície. Tie boli vyprovokované len tým, že chceli zabrániť vláde, aby konala.

Je tiež veľmi negatívne, že na Slovensku nemáme vybudovanú infraštruktúru. Akokoľvek sa dívame na územie Slovenska, bez dobudovanej infraštruktúry nebude možné dosiahnuť rovnováhu medzi východom a západom krajiny.

Hovoríte o možnosti väčšieho zadlženia sa.

Áno, veď zoberte si Taliansko, ktoré má vyše 130 % zadlženia HDP. Ale choďte sa prejsť po talianskych diaľniciach, patria medzi najlepšie v Európe. Tie diaľnice pomáhajú vyrovnávať rozdiel medzi severom a juhom. Tam majú podobný problém a vidíme, že dnes Liga Severu, ktorá bola pôvodne separatistické hnutie, rozšírila svoje pôsobenie do celej krajiny. Je to aj dôsledok toho, že aj juh Talianska je už rozvinutejší.

Nebude viac peňazí v ekonomike vytvárať väčší priestor na korupciu?

Keď sa hovorí o korupcii, tak sa pozrime do Talianska, Francúzska, Belgicka, korupcia je prítomná od vzniku štátov, politiky ako samotnej. A keď niekto tvrdí, že zničí korupciu, klame. Korupciu sa dá len znižovať a obmedzovať. V každom stáde sa nájdu aj čierne ovce.

Pri zadlžení tu však je odstrašujúci grécky scenár.

Osud Grécka vyplýval z toho, že zadlžovanie nešlo na budovanie infraštruktúry alebo investície. Veď požičané peniaze sa minuli na spotrebu, nie na budúci rozvoj krajiny. Veľmi negatívnu úlohu zohrala aj Európska únia, ktorá napriek tomu, že vedela, že Grécko nie je spôsobilé prijať európsku menu, Grékov do eurozóny prijala. Ukázalo sa, že aj malá ekonomika môže pohnúť veľkým kolesom. Ďalšia negatívna vec bola, že neefektívne využívané prostriedky kopili dlh, až to nakoniec muselo padnúť.

Spomínali ste napäté vzťahy s opozíciou. Čím to je, že sú tak vyhrotené a spoločnosť taká polarizovaná?

Keby som išiel na to politologicky, tak je to asi tým, že Slovensko nemá vlastnú veľkoburžoáziu, vlastných veľkých podnikateľov. Všetky väčšie podniky vlastnia zahraničné spoločnosti. A zahraničný záujem sa presadzuje cez záujmy tzv. pravicových strán. Pretože autentická pravica je národne a konzervatívne orientovaná. A keď sa pozrieme, ako sú orientované tieto skupiny, ktoré sa vyhlasujú za pravicové, nemajú žiadny pozitívny národný program. Slovensko je pre nich v reči „táto krajina“, nemajú k nej žiadny vzťah. Tým pádom nevytvárajú v národe ani pozitívny integračný prvok.

Stredové strany reprezentujú predovšetkým národný záujem, pretože strední a malí podnikatelia sú základom pri tvorbe našej národnej politiky. Takže je prirodzené, že pravicové sily, ktoré sú len predĺženou pákou zahraničných záujmov, sa dostávajú do konfliktov s národnými silami. A spoločnosť sa polarizuje.

U nás je dnes populárne bojovať proti pravicovému extrémizmu, čo je na jednej strane pozitívne, ale na druhej strane na Slovensku existuje aj ľavicový extrémizmus a liberálny extrémizmus, respektíve, neoliberálny. A zdá sa mi, že ten neoliberálny je tiež poriadne nebezpečný. Myslím si, že strety na uliciach medzi kiskovcami, PS/Spolu a kotlebovcami sú odrazom tejto situácie. Práve tu sa stretávajú tieto extrémistické sily. Zároveň sa vzájomne potrebujú, lebo si robia kampaň na tom, že proti sebe bojujú. Ale takto to nemôže fungovať. Ak je tu legitímna strana, bez ohľadu na to, či sa mi páči, alebo nepáči, a mne sa nepáči, tak musí mať rovnaký priestor ako ostatné. A metódy, ktoré používajú Truban, Beblavý a Kiska, používala NSDAP v 30. rokoch. Sú ako nacistické SA úderky, ktoré rozbíjali zhromaždenia protivníkov a vytvárali v politickom priestore chaos.

Vyšlo ako PR článok

— Peter Števkov

Našli ste chybu? Napíšte nám na

Prečo vznikol Denník S

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...