Taktika progresívcov našich voličov neodradí, skôr vypovedá o ich vnímaní sveta, hovorí Uhrík z ĽSNS

Milan Uhrík (Zdroj: SITA)

ROZHOVOR Ubližujú kotlebovcom protesty PS/Spolu proti ich mítingom? Myslí to strana Mariana Kotlebu so zoštátnením strategických podnikov vážne? Koho vníma ĽSNS ako potenciálnych spojencov? A kde je ten bager, na ktorý sa Marianovi Kotlebovi skladali ľudia? To sú len niektoré z otázok, na ktoré Denníku S odpovedal podpredseda strany ĽSNS a europoslanec Milan Uhrík.

ĽSNS sa dostala minulé voľby do parlamentu s 8 percentami. Teraz máte v prieskumoch 10 až 13. Za čím vidíte ten nárast?

Tak v prvom rade ťažko veriť prieskumom. My sme si ich nikdy nedávali robiť ako strana interne, pretože nikdy nevieme, koľko ľudí by sa k nám verejne prihlásilo. Že ak by aj naše vlastné anketárky stáli na ulici a pýtali sa ľudí, že či by im ľudia naozaj povedali, koho idú voliť. Čiže berieme tie prieskumy s rezervou, vieme ako fungujú a vieme, že sa dajú objednať a aj ľahko zmanipulovať.

Preto by som sa na ne nespoliehal a ani neodvolával, ale ten rast podpory je všeobecne cítiť. Čoraz viac ľudí nás oslovuje, čoraz viac ľudí chodí na mítingy. Aj bez nejakého prieskumu cítime, že tá podpora teda narástla. A čo za tým je?

Myslím si, že ľudia majú už dosť tej korupčnej politiky vlády. Už ani ja nestíham sledovať všetky tie kauzy, ktoré sa derú na povrch. Na druhej strane aj obavy z nastúpenia liberálnej politiky. Ľudia vidia, čo sa deje na Západe, kam to celé smeruje. Že tá politika otvorených hraníc, LGBTI, podpora potratov, privatizácia všetkého verejného, jednoducho že celá liberálna politika neprináša spoločnosti nič dobré a smeruje skôr k úpadku ako k rozvoju.

Ďalší dôvod je, že ľudia pomaly zisťujú, že nie sme žiadni extrémisti, žiadni fašisti. Spoznávajú nás, chodia na naše stretnutia, nevidia už len to, čo sa o nás píše v médiách. Vidia, to čo naozaj chceme presadiť, naše hodnoty, čo chceme realizovať. Že to nie sú koncentračné tábory, holokausty a podobné hrôzy, čo o nás stále dokola rozprávajú v médiách.

Pokiaľ ide o extrémizmus, padlo nejaké rozhodnutie v strane, že sa nebudete už vyjadrovať tak kontroverzne o minulosti? Zmenili ste si logo, Kotleba sa tiež vyjadril, že nespochybňuje históriu…

Oficiálne ani nie, ale rozmýšľali sme nad tým. Ani nie ako politici, ale skôr ako ľudia, ktorí myslia na budúcnosť. Aj medzi našimi členmi je mnoho tých, ktorí mali predkov v SNP. Jednoducho sme usúdili, že v súčasnosti žijeme v tak zlomovej historickej situácii, že hádať sa kvôli veciam spred 70-80 rokov a stratiť kvôli tomu budúcnosť Slovenska by bola obrovská strategická chyba. Ako by sme to potom vysvetlili našim deťom? Že spory našich pradedov boli pre nás prednejšie ako zápas za budúcnosť našich detí? Treba hľadať to, čo nás spája a nie to, čo nás rozdeľuje, aby sme zachránili pre Slovensko budúcnosť.

Hovorili ste, že nárast popularity ĽSNS spočíva aj v strachu z vlády liberalizmu. Nevychádza až takých 99 % vášho rastu práve z tohto? Napríklad Igor Matovič hovorí, že vy sa korupcii veľmi nevenujete a že tieto témy nechávate odmakať zvyšku opozície.

Čo sa týka korupčných káuz, my proti nim bojujeme v rámci svojich možností. Jeden aspekt je ten, akých máte informátorov. Pokiaľ ste už boli vládna strana a mali ste nejaké ministerstvá v područí, mali ste tam svojich ľudí. My to vidíme najlepšie na príklade BBSK, kde som pôsobil ako riaditeľ úradu. Aj doteraz presne viem, čo sa deje a keď sa stane nejaký prešľap, tak na to vieme upozorniť, spraviť nejakú tlačovku.

Lenže zatiaľ sme vo vláde neboli, a teda nemáme na tých ministerstvách spojencov, akých majú napríklad saskári či matovičovci, ktorí tam boli. Uvedomujeme si, že na tom musíme ešte zapracovať. Ale snažíme sa poukazovať aspoň na tie najevidentnejšie prešľapy, či už ide o nákup predražených stíhačiek, alebo odstránenie kľúčovej požiadavky z tendra na nákup transportérov, podľa ktorej mali byť vyrobené na Slovensku. Sú to obrovské úniky, ktoré idú rádovo v miliardách eur a ktoré nemuseli byť.

Ďalšia vec je ten spomínaný liberalizmus. Otázka peňazí je jedna vec, lenže väčšia hrozba podľa nás je práve spoločensko-kultúrny rozmer. Je síce pekné, že sa odstráni korupcia, ale čo z toho, keď Slovensko ako také o dve-tri generácie zanikne práve kvôli liberálnej politike. Keď sa otvoria hranice, upustí sa z morálnych a kultúrnych štandardov, všetko sa zbulvarizuje, všetko bude ešte primitívnejšie a hlúpejšie. Načo nám potom bude nulová korupcia, keď takto dopadne celá naša slovenská civilizácia? Takže v prvom rade treba ochrániť Slovensko ako také a potom samozrejme bojovať aj proti korupcii. Ja som v tomto ohľade zástanca nekompromisného čínskeho modelu boja proti korupcii.

Tvrdé postihy vrátane trestu smrti?

Nemusí to byť trest smrti, stačia exemplárne tvrdé tresty. Ale ešte väčším problémom na Slovensku, ako sú zle nastavené zákony, je slabá vymožiteľnosť práva a skorumpovanosť, resp. prepojenosť polície a prokuratúry s politikou. My sme na to poukazovali veľakrát aj v prípade Čižnára, generálneho prokurátora, ktorý nás chcel rozpustiť. Namiesto toho, aby proti korupcii na najvyšších miestach bojoval, tak kauzy zametá alebo nejakým spôsobom kryje.

To isté samozrejme platí aj o špeciálnom prokurátorovi Kováčikovi, ktorý je tým „zametaním káuz pod koberec“ už legendárne známy. Preto sme v NR SR už viackrát dávali návrh na zmenu zákona, aby GP už viac nevolili politici, lebo stále dokola to bude to isté.

Ak by sme prijali čínsky model, neodišli by potom na večný pokoj aj niektorí členovia ĽSNS? Lebo to naozaj vyzerá tak, že Marian Kotleba býva v tom dome, ktorý má byť sídlo strany v Banskej Bystrici.

Marian Kotleba tam nebýva, na 100 percent. Je to klamstvo, ktoré rozšírili bulvárne médiá, a v tejto veci sme s nimi už vyhrali prvostupňový súd. Predpokladám, že po vyhraní aj na odvolacom súde sa budú musieť za to klamstvo verejne ospravedlniť. Na sídlo chodím každý týždeň aspoň raz. Bol to síce pôvodne rodinný dom, ale máme to do značnej miery už upravené pre naše pracovné potreby – skladujeme tam materiály, robíme zasadnutia, tlačové konferencie pre novinárov, atď. Tam by sa ani bývať nedalo, už len kvôli pracovnému neporiadku (smiech). To, že tam Mariana Kotlebu susedia vídavali, to je úplne bežné, veď tam chodí takmer každý deň. Ale je možné, že to sídlo budeme musieť asi aj tak čoskoro vymeniť, strana sa medzitým dosť rozrástla. V danom čase to však bola najlepšia a najekonomickejšia voľba.  

Pri riadení BBSK sa riešila aj vaša kauza s tendrom na opravu ciest. Jeden zo súťažiacich vtedy otvorene priznal, že v súťaži bol len akože. Tam nedošlo z vašej strany k pochybeniu?

K pochybeniu z našej strany nie. Možno sme to prehnali s iniciatívou, že sme chceli to obstarávanie dokončiť čo najskôr, aby sa tie cesty čo najskôr opravili. Treba tiež podotknúť, že obstarávanie nebolo nejakým spôsobom manipulované ani skryté, veď bolo opakované 5-6 krát, takže keby sa chcela nejaká stavebná spoločnosť prihlásiť, tak cez elektronické trhovisko mala množstvo príležitostí. Keď sa na to pozriem spätne, možno sme nemali tak silno tlačiť na čo najnižšiu cenu pre kraj, pretože potom sa do súťaže prihlásili len nejakí špekulanti, ktorí od toho nakoniec odskočili, lebo to reálne za takú nízku cenu ani nevedeli spraviť. A to skutočne nevyzeralo dobre.

Kto je pre vás väčší problém? Matovič s jeho umiernenou rétorikou alebo PS/Spolu a Andrej Kiska s ich protestami proti ĽSNS?

Z pohľadu hrozby pre pokoj spoločnosti vnímam ako väčšiu hrozbu kiskovcov a trubanovcov. To sú strany, ktoré sú vyslovene až militantne liberálne. Je v poriadku, ak je niekto liberál, je to jeho politické presvedčenie a hodnotové nastavenie. Je to legitímny politický postoj, aj keď sa s ním osobne vôbec nestotožňujem. Problém je, keď si niekto z tohto názoru spraví akúsi sektu či „náboženstvo“, keď je tak sfanatizovaný z tohto svojho názoru, že nedokáže tolerovať už nič iné. A to je prípad tých progresívcov, resp. kiskovcov.

Robili si vlastné mítingy, na ktoré im nikto nechodil, neboli pre ľudí zaujímaví, klesali im preferencie. Začali rozmýšľať, čo s tým robiť. A podľa ich vzájomnej mediálnej komunikácie, ktorú máme k dispozícii, lebo sa vždy nájdu nejakí dobráci, ktorí nám prepošlú to, ako to v strane PS/Spolu vyzerá, tak naozaj boli v koncoch. Vymysleli teda, že začali chodiť provokovať na naše mítingy, to isté aj Kiska.

Pomáha im to? Resp. ubližuje to vám?

Pozrite, v Trnave hádzali po nás kamene, v Levoči zase navozili cez vajdov osadníkov, ktorí tam potom prevalili ochranné bariéry a vyvalili sa do priestoru vyhradeného pre naše zhromaždenie. Nemyslím si, že týmto presvedčia alebo odradia našich voličov alebo sympatizantov. Skôr to vypovedá o ich politike a ich vnímaní sveta, o tom ako si predstavujú slobodu v spoločnosti a ten ich bájny liberalizmus.

Po celý čas im na tých ich protestných akciách nešlo o nič iné, ako vyprovokovať konflikt za každú cenu. A keď sa im to nedarilo, stupňovali agresivitu až kým niekomu nepovolili nervy. Jednoducho za každú cenu potrebovali dosiahnuť, aby boli v Denníku N, v Jojke, Pluske a v iných liberálnych masmédiách titulky o násilí na mítingu kotlebovcov. Kým nezačali na naše mítingy chodiť provokovať liberáli, tak na 130 mitíngoch sme nemali absolútne žiadny problém. Čiže konflikt do spoločnosti sme nepriniesli my, ale liberáli svojím zúfalým agresívnym správaním.

Zatiaľ koalícia s účasťou ĽSNS vyzerá ako zbožné prianie, keďže väčšina strán nad 5 percent s vami odmieta spoluprácu. Ktoré strany sú vám ale najbližšie?

Viem si predstaviť spoluprácu napríklad s pánom Harabinom, aj keď samozrejme máme voči nemu svoje výhrady. Takisto máme myslím celkom korektné vzťahy s kollárovcami a aj s časťou SNSky, s výnimkou kapitána Danka, ktorý je zatiaľ ešte stále na čele strany. Ale vo všeobecnosti teda sú strany, s ktorými si rozumieme a ktoré by s nami, myslím, nemali problém po voľbách. Jasné, že pred voľbami chcú byť všetci za pekných a robia veľkohubé vyhlásenia, ale v histórii sme už niekoľkokrát videli, že z predvolebných rečí nakoniec nič nie je.

Čo Matovič?

Ja si s ním možno aj viem predstaviť nejakú spoluprácu, ale nie v takom duchu, že by mal na starosti exekutívu, pretože to by svojím štýlom (spolu)práce rýchlo zničil. Ale spolupracovať s ním v oblasti kontroly a odhaľovania prípadných korupčných škandálov, to si za istých okolností viem predstaviť. Čím väčšia a prísnejšia kontrola verejného hospodárenia bude, tým lepšie.

Ste kritizovaní za to, že nemáte odborníkov, že by ste nevedeli postaviť ministrov. Kto by za ĽSNS mohol byť ministrom vnútra, hospodárstva alebo zdravotníctva?

Samozrejme, ale naozaj len hypoteticky, pretože sa rozprávame len v rovine „čo keby“, ale minister vnútra by mohol byť napríklad Marian Kotleba, minister hospodárstva Martin Beluský a minister zdravotníctva Štefan Krnáč – súčasný lekár slovenskej hokejovej reprezentácie. Tých odborníkov máme dosť, ale musím povedať, že veľa z nich sa k nám hlási len takou externou formou, niečo v štýle „držíme vám palce chlapi, a keď to vybojujete, tak sa k vám verejne priznáme“. V súčasnosti nám naozaj mnohí akademici, odborníci, funkcionári a pod. nemôžu verejne vyjadriť podporu, pretože vidíme, čo potom nasleduje – mediálny lynč, vyhodenie z práce či školy, atď.

Nie je nevídané, že by aj ľudia z vedenia strán išli do europarlamentu. Bol tam Richard Sulík z SaS, Jaroslav Paška z SNS. No samozrejme nastáva otázka… nie sú za vaším odchodom do europarlamentu aj nejaké vnútrostranícke rozpory? Neupratali vás tam?

Nie, keby som nechcel byť na kandidátke, tak tam nie som. Už aj z funkcie podpredsedu by som to nejako vetoval, ale hlavne by som nemusel podpísať vyhlásenie kandidáta. Je pravda, že to nebol môj životný sen, dostať sa tam, ale keď sme sa pred eurovoľbami o tom rozprávali, tak som pristúpil na to, že budem kandidovať z posledného miesta a nech ľudia rozhodnú. A teda som bol zvolený.

Ste kritizovaní, že tam neprejavujete aktivitu.

Túto kritiku zo strany progresívcov a liberálov som samozrejme postrehol. Prvoradá otázka je, či je vôbec možné, aby títo ľudia povedali o mne niekedy niečo iné, napr. že pán Uhrík v Europarlamente robí dobrú prácu. Je jasné, že z politických dôvodov to nikdy nepovedia a že vždy budem v ich očiach a v ich hodnoteniach ten najhorší, najlenivší a neviem aký zlý.  

Základná vec je, že ja som v europarlamente silne opozičný poslanec, oni sú koaliční poslanci. Oni spolu s ostatnými liberálmi o veciach rozhodujú. Ja ako opozícia ich môžem, žiaľ, len kritizovať, navrhovať alternatívne riešenia a upozorňovať ľudí na ich prešľapy. Vyčítať menšinovej opozícii, že proti vôli koaličnej parlamentnej väčšiny nič nepresadila, je cynické. Tak je to aj v NR SR. Prečo liberáli nevyčítajú aj Matovičovi či Sulíkovi, že žiadne významné zákony nepresadili? Je to bohužiaľ údel opozičných poslancov. Podobne ako ja na tom boli v europarlamentných začiatkoch aj Salvini alebo Le Penová – tiež im bruselskí liberáli nedovolili nič zásadné urobiť. A nedovoľujú im to ani dodnes.

Spomínali ste Salviniho. Ten razí stratégiu zmeny EÚ zvnútra, že sa tam pomaly prebojuje stále viac a viac vlasteneckých a konzervatívnych strán. Čo si myslíte o tejto stratégii?

Pokiaľ viem, tak Salvini aj Le Penová boli v minulosti viac extrémnejší v názoroch na EÚ, chceli vystúpenie svojich krajín z EÚ či zrušenie eura. Neskôr sa tie názory skorigovali a teraz razia túto stratégiu. Ja hlasujem snáď v 90 percentách prípadov totožne s nimi, pretože naše názory sa, až na pár výnimiek, naozaj prakticky zhodujú. Mám aj dobré kontakty s ich poslancami a tiež vnímam tú nutnú potrebu zásadnej zmeny alebo reformy EÚ.

Aký je oficiálny postoj ĽSNS k Európskej únii? Lebo keď to človek trochu sleduje, môže mať z toho hokej. Nie ste už za vystúpenie, ale ešte nedávno vám na stránke bežala kampaň, že zbierate podpisy na referendum o vystúpení z Únie.

Aktívne sa podpisy už nezbierajú, aj zo stránky sme to dali preč. Musíme byť realisti – vzhľadom k súčasnému nastaveniu verejnej mienky vystúpenie z EÚ jednoducho nie je reálne. To si treba priznať a ako politici musíme rešpektovať túto vôľu ľudí, aj keď náš súkromný názor môže byť odlišný.

Ako by prebiehalo to vaše znárodňovanie strategických podnikov? Naozaj to chcete spraviť?

Áno, chceme. Len nepoužívame to slovíčko znárodnenie, pretože má z minulosti takú nepríjemú pachuť, má konotáciu s komunizmom. Oficiálne ide o navrátenie strategických podnikov naspäť do vlastníctva štátu, v skratke zoštátnenie. Je to relatívne bežný proces zmeny vlastníckych pomerov používaný štátmi na západe aj na východe. Na Slovensku však s tým pojmom liberáli účelovo strašia, akoby naozaj išlo o nejaké násilné komunistické znárodňovanie. To je už extrém.

Rovnako zlý je však aj druhý extrém, že prakticky všetko bolo sprivatizované, všetko sa odovzdalo do rúk súkromníkom a čo je horšie, zahraničným majiteľom. My sme presvedčení, že minimálne plynárne, vodárne a elektrárne by mali patriť štátu. Ostatné strategické podniky sú diskutabilné.

Tých spôsobov, akými sa dajú vrátiť podniky do rúk štátu, je viacero. Najpriamočiarejšie je odkúpenie od zahraničných investorov. To ale nie je veľmi ekonomicky výhodné. Lepšie je to, čo sa osvedčilo aj v zahraničí, že ak štát niečo chce dosiahnuť, tak prostredníctvom demokratických zákonov nastaví také pravidlá, že korporáciám sa neoplatí v danom sektore podnikať. Ale vždy to samozrejme musí byť spravené v rámci noriem, aby sa neporušili medzinárodné pravidlá.

Ekonómovia podotýkajú, že napríklad pri zoštátnení teplární by nedošlo k zníženiu cien, pretože tie štátne sú v strate a tie súkromné v zisku. A konečná cena je určovaná regulátorom.

Áno, teplárne nemáme v pláne zoštátňovať práve z tohto dôvodu, že patria medzi decentralizované odvetvia, u ktorých nie je garancia, že ich centralizáciou dôjde k úspore.

Kde je ten bager, na ktorý sa Kotlebovi zbierali ľudia?

Tá zbierka bola vyhlásená dávno, ešte predtým ako som sa ja nejakým spôsobom začal angažovať v strane na vyšších pozíciách. Zbierka sa týkala Krásnohorského podhradia, pozemkov, ktoré okupujú asociáli, ktorí si tam nelegálne postavili chatrče. Niektoré z tých pozemkov nakoniec odkúpil aj Marian Kotleba, ktorý sa tam následne bol dvakrát pozrieť. Dvakrát ho tam zastavila polícia, nedovolila mu vstúpiť na vlastný pozemok. Takže v takejto situácii tam ísť s bagrom zatiaľ nemá zmysel. Kotleba preto vyhlasuje, že tretíkrát, keď tam pôjde na tom bagri, tak to bude až vtedy, keď bude mať garanciu, že tam nenarazí na policajný kordón, ktorý bude chrániť nelegálnych osadníkov namiesto majiteľov pozemkov.

— Peter Števkov

Našli ste chybu? Napíšte nám na

Prečo vznikol Denník S

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...