Ľudom dali len odrobinky, aby im zalepili oči, hovorí kandidát Sme rodina Martin Borguľa

Martin Borguľa (Zdroj: Archív MB)

Vždy, keď bol nejaký problém, hľadal som riešenia, mnohokrát aj neštandardné, ale s cieľom problém vyriešiť. Tento prístup by som si zo samosprávy rád ako inšpiráciu zobral aj do vysokej politiky, hovorí pre Denník S dlhoročný komunálny politik Martin Borguľa, ktorý vo voľbách kandiduje do parlamentu z 10. miesta kandidátky hnutia SME RODINA.

Viac ako dvanásť rokov ste pôsobili v bratislavskej komunálnej politike. Vstúpili ste do nej pomerne mladý, mali ste 28 rokov. Čo vás k tomu viedlo?

Od narodenia bývam v Bratislave a mám k tomuto mestu naozaj hlboký vzťah. Vlastne celý svoj život bývam v mestskej časti Staré Mesto a pokladám sa za lokálpatriota. Vždy som si všímal, aké je Bratislava mesto, chodil som s otvorenými očami. Videl som, kde je zanedbaná čistota, zničený pamätník, kde by mohol byť napríklad malý parčík namiesto kopy betónu. Všetci sa snažíme, aby sme mali pekne a čisto doma, ale náš záujem o krásu a čistotu by nemal končiť na prahu nášho príbytku. Aj to, čo je pred naším domom a ako vyzerá naša ulica je predsa súčasťou našich životov. A ja som sa rozhodol, že chcem pre toto mesto urobiť viac, reálne pomôcť ľuďom, aby sa im tu lepšie a príjemnejšie žilo. Výhodou (a zároveň aj nevýhodou) komunálnej politiky je, že ste v priamom, doslova osobnom, kontakte s ľuďmi. Ak urobíte niečo pozitívne, ľudia vás pochvália, ak sa im ale niečo nepáči, vynadajú vám priamo na ulici.

Akú vašu aktivitu pre mesto viete vypichnúť a čo sa vám naopak nepodarilo?

Keď už som sa rozhodol do komunálnej politiky vstúpiť, povedal som si, že budem naozaj aktívny politik. Nielen sediaci na zastupiteľstvách, čakajúci, kým sa niečo odhlasuje. Množstvo akcií som začal organizovať aj sám, svojpomocne – pristavovanie veľkorozmerných kontajnerov do ulíc Starého Mesta, výsadbu zelene, zametanie ulíc, čistenie staromestských pamätníkov, kultúrne podujatia v Medickej záhrade, vlastivedné prehliadky Spoznaj Staré Mesto… Za tie roky toho bolo veľmi veľa, nerád by som vypichoval len jednu aktivitu – niekto oceňoval to, že si pred domov vždy na jeseň a na jar našiel kontajner a nemusel s veľkým odpadom chodiť ďaleko a ešte za to aj platiť. Inému „ulahodili“ bábkové predstavenia pre deti v Medickej. Podstatné je, že som nikdy nezaháľal, nesedel so založenými rukami, ale že som pre toto mesto a pre ľudí niečo reálne urobil.

Čo sa nepodarilo? Myslím, že Bratislava má stále ešte nedostatky, ktoré by sa pri troche snahy dali odstrániť – rozbité chodníky, vyschnuté parky či zanedbané kvetináče v historickom centre. Na toto už ale sám nestačíte. Tu už musí nastúpiť samospráva, zaradiť si to medzi svoje priority a nájsť prostriedky, aby tieto nedostatky boli odstránené a my sme mohli byť na Bratislavu, ako na krásne a upravené hlavné mesto, právom pyšní.

V roku 2018 ste v komunálnych voľbách neuspeli a oznámili ste, že sa sťahujete z verejného priestoru. Pred časom ste ale ohlásili návrat do politiky a spoluprácu s hnutím SME RODINA. Čo vaše rozhodnutie zmenilo?

Ľudia v komunálnych voľbách rozhodli a ja som to akceptoval. Na druhej strane – v tých voľbách som získal niekoľko tisíc hlasov, a to bolo ocenenie mojej práce. Po tých dvanástich aktívnych rokoch som si od politiky potreboval tak trochu už aj oddýchnuť. Iniciatíva k návratu nevyšla ani tak odo mňa, ako od môjho okolia – priatelia, známi, ale aj bežní ľudia, ktorí moju prácu v komunále poznali, ma začali „lámať“, aby som sa vrátil, že by bola škoda zahodiť roky skúseností.

A následne prišlo oslovenie od Borisa Kollára. Dlho som zvažoval, či do toho ísť. Ale práve v celkovom nastavení hnutia SME RODINA, v ich prístupe k tomu, ako treba robiť politiku, som našiel paralelu so svojou predstavou o politike. Že politik, resp. štát, tu je na to, aby ľuďom pomáhal. Ale nie tým horným desaťtisícom, ale obyčajným, bežným ľuďom, ktorí si nevedia pomôcť sami. A ak má prísť skutočná zmena, musia ju priniesť politici, ktorí inak zmýšľajú, ako sme boli doposiaľ zvyknutí, takí, ktorí nemyslia na seba, na svoje peňaženky, na svojich oligarchov, ale myslia naozaj na ľudí a ich cieľom je pomôcť im, nie ich okrádať.   

Nie je žiadnym tajomstvom, že ste boli členom Smeru. Kedy a prečo ste sa rozhodli zo Smeru odísť?

Zo strany som vystúpil začiatkom roka 2018. Boli veci, s ktorými som už dlhšie nesúhlasil a ktoré sa mi nepáčili. Najprv som sa snažil riešiť ich diskusiou vnútri strany. Keď som nepochodil, volil som odchod. V Smere som bol po celý čas radovým členom, nikdy som nemal vplyv na rozhodnutia strany.

Ako iste viete, v hlavnom meste Smer nebol nikdy populárny ani úspešný. Preto byť „smerákom“ v Bratislave, a ešte v Starom Meste, bola vždy skôr nevýhoda ako výhoda. A aj to bol dôvod, prečo som v posledných komunálkach v tradične pravicovo orientovanej Bratislave neuspel. Ale nemám v povahe prevracať kabát podľa toho, ako a odkiaľ zafúka. Nepreskakoval som z jednej politickej strany do druhej. Keď ale toho na mňa v Smere už bolo moc a nevidel som tam vo vedení žiadnu sebareflexiu ani možnosť zmeny, odišiel som.

Čo je podľa vás najväčšia neresť v súčasnej politike?

Nezáujem o bežných, obyčajných ľudí. Ktorých je v tejto krajine drvivá väčšina. „Kašľanie“ na základné, existenčné problémy týchto ľudí, kvôli ktorým si nemôžu dovoliť len tak obyčajne slušne žiť. Egoizmus zo strany politikov, záujem len o seba a svoje výhody. Boli zavedené nejaké sociálne balíčky, vlaky zadarmo a pod., ale to sú všetko len odrobinky, ktoré politici ľuďom dali, aby im zalepili oči pred nehoráznym rozkrádaním.

Vy teda v súčasnosti kandidujete za hnutie SME RODINA. Na čo sa chcete, v prípade zvolenia, zamerať?

Na to, čo som vždy robil aj v komunálnej politke. Vždy, keď bol nejaký problém, hľadal som riešenia, mnohokrát aj neštandardné, ale s cieľom problém vyriešiť. Tento prístup by som si zo samosprávy rád ako inšpiráciu zobral aj do vysokej politiky.

SME RODINA jasne hovorí, čo je jedným z najväčších problémov ľudí na Slovensku. Obrovská zadlženosť. Nemožnosť zaobstarať si vlastnú strechu nad hlavou, vzhľadom na neúmerne vysoké ceny nehnuteľností. Môžete si zobrať hypotéku, ale ďalej sa len zadlžujete, často na celý svoj produktívny život a doslova sa stávate finančným otrokom. Hnutie prichádza s riešením v podobe mohutnej výstavby štátnych nájomných bytov, v ktorých bude mesačné nájomné o 40 % nižšie, ako je dnes komerčné nájomné. Toto by pomohlo státisícom ľudí získať finančne dostupné bývanie, mladým osamostatniť sa konečne od rodičov a založiť si vlastnú rodinu. Veľmi tomuto projektu verím, inšpirovali sme sa v susednom Rakúsku, kde roky perfektne funguje, máme ho prepočítaný do posledného centu a rád by som sa angažoval v jeho presadení. Štát by realizáciou tohto projektu konečne urobil to, čo sa od neho očakáva – pomohol ľuďom, aby sa im konečne ľahšie žilo.

V minulosti ste sa vymedzovali proti progresívnym politikom, napríklad Michalovi Trubanovi či Miroslavovi Beblavému. Je však možné, že s nimi budete o pár týždňov vládnuť. Viete si to predstaviť?

Každý politik musí byť schopný aj kompromisu, resp. dohovoru s ostatnými. Na druhej strane – určite nie kompromisu za každú cenu. Za cenu, že by ste oklamali alebo podviedli svojich voličov. SME RODINA povedala veľmi jednoznačne, za akých podmienok by išla do budúcej vlády. Tu by som rád vysvetlil – toto nie je o tom, že my si kladieme podmienky. Toto nie sú podmienky Borisa Kollára, toto sú požiadavky ľudí – našich voličov, sympatizantov, ľudí, s ktorými sme sa stretli a ktorí s nami hovorili o tom, čo ich najviac trápi. Sú to tri základné veci – dostupné bývanie v podobe už spomínaných štátnych nájomných bytov, presadenie exekučnej amnestie a zrušenie doplatkov za lieky. V oblasti kultúrno – etických otázok budeme trvať na zachovaní a doržiavaní našich tradičných hodnôt. A určite budeme chcieť, aby zostali zachované zavedené sociálne balíčky. Veď to je to málo, ktoré politici ľuďom doteraz dali. Toto chceme našim potenciálnym partnerom predložiť. Pretože naši voliči od nás očakávajú, že práve v tomto im pomôžeme. Ak to ostatné strany nebudú ochotné akceptovať, SME RODINA do vlády nevstúpi. Ak na tieto podmienky pristúpia (pretože toto sú skutočne požiadavky, ktorých splnenie by ľuďom reálne pomohlo lepšie žiť), budeme garantom toho, že sa aj presadia.

Máte v politike či medzi verejne činnými osobami nejaký osobný vzor?

Bez nejakej adorácie či neúmerného vychvaľovania musím povedať, že môj rešpekt má Boris Kollár. A to z jedného dôvodu – politika ho vôbec nezmenila. Zostal rovnakým človekom, akým vždy bol. A to je niečo, čo len tak v našich politických vodách nevidíte. Poznal som ho dávno predtým, ako vstúpil do politiky, vždy som vedel, že pomáhal rôznym ľuďom, posielal im peniaze. Bez akejkoľvek medializácie, len tak, pretože chcel pomáhať. A viem, že to potichu, bez zbytočných rečí a okázalostí, robí aj teraz. Jednoducho cíti ľudí, ich problémy, dokáže ich vnímať a počúvať a je na ich strane. Toto je u politika veľmi vzácna vlastnosť. Ak by u nás existovali práve takíto politici, som presvedčený o tom, že by sa v tomto štáte konečne mohli začať diať skutočné, reálne a veľké zmeny, a čo je najpodstatnejšie, v prospech ľudí.

— Peter Števkov

Vyšlo ako PR článok

Našli ste chybu? Napíšte nám na

Prečo vznikol Denník S

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...