PRIESKUM Drvivá väčšina voličov Kotlebu sa nepovažuje za konzervatívnych. A to nie je jediné prekvapenie

Marian Kotleba (Zdroj: SITA)

Hoci sa nachádzame v dobe masívnej digitalizácie, pre ľudí sú pri volebnom rozhodovaní stále smerodajnejšie klasické parametre, ako napríklad stranícky program, mediálne výstupy či osobné sympatie a TV diskusie. Množstvo voličov sa tiež nevie hodnotovo zaradiť medzi konzervatívcov, liberálov alebo socialistov. Prekvapia tiež konkrétne skutočnosti, ako napríklad tie, že iba 16 % voličov ĽSNS sa považuje za konzervatívcov alebo také, že strany Za ľudí či Sme rodina majú pomerne zhodný pomer liberálnych a konzervatívnych voličov. Vyplýva to z prieskumu, ktorý pre Denník S uskutočnila spoločnosť Communications & Campaings v termíne od 28.1. – 4.2. na vzorke 1007 respondentov.

Denník S vám v uplynulých dňoch priniesol dva exkluzívne prieskumy agentúry Communications and Campaigns. V jednom boli štandardne mapované preferencie jednotlivých strán a v druhom tzv. druhá voľba.

Dnes vám prinášame poslednú časť meraní, v ktorej sme pre vás zisťovali, na základe čoho sa voliči rozhodujú o tom, komu dajú svoj hlas, a ako vnímajú vlastnú hodnotovú orientáciu. Teda či sa považujú za konzervatívca, liberála, socialistu alebo sa zaradiť nevedia.

V prvom prípade bolo na výber 5 hlavných kategórií (program, aktivita strany a jej politikov na sociálnych sieťach, volebná diskusia, informácie v médiách a osobné sympatie) a dopytovaný mohol uviesť najviac dve odpovede.

Liberáli si všímajú program, kádeháci sympatie

Z výsledkov vyplynulo, že program je najviac smerodajný pre voličov SaS (75 %). Aktivity na sociálnych sieťach imponujú najviac voličom OĽaNO (42,19 %), najväčší dôraz na osobné sympatie kladú voliči KDH (46,15 %), výkon v diskusiách si opäť všímajú najviac voliči SaS (37,5 %) a najviac bazírujú na informáciách z médií voliči exprezidentovej strany Za ľudí (28,74 %).

Pokiaľ sa tieto dáta spriemerovali, vyplynulo, že voliči vo všeobecnosti najviac kladú dôraz na program (48,95 %) a najmenej na aktivity strany a jej politikov na sociálnych sieťach (20,03 %). Celý rebríček vyzerá nasledovne:

Program 48,95 %
Informácie v médiách 37,63 %
Volebné diskusie 28,05 %
Osobné sympatie 23,69 %
Aktivity strany na sociálnych sieťach 20,03 %

Médiá majú v politike stále veľkú váhu

Čísla z prieskumu pre Denník S okomentoval aj šéf agentúry Communications and Campaigns Martin Urmanič. Podľa neho je skutočnosť, že voliči ako takí sa najviac rozhodujú podľa programu, veľmi pozitívnym zistením. „Je dôležité, že programy sú vodítkom,“ myslí si.

Vyjadril sa aj ku kategórii, pri ktorej sa dalo očakávať aj vyššie umiestnenie. „Tento trend je badateľný mimo Slovenska, že sociálne siete sú na ústupe,“ povedal o úlohe internetu.

„A potvrdzuje sa aj to, čo hovorím svojim klientom, že najdôležitejším procesom akejkoľvek kampane je osobný kontakt politika s voličom, kde mu môže vysvetliť postoje, názory či vízie,“ hovorí Urmanič.

Podľa neho je tiež dôležitá tá skutočnosť, že 37 % opýtaných voličov sa rozhoduje najmä na základe informácií, ktoré sa k nim dostanú z médií. „A preto by zodpovedný výkon novinárskeho povolania mal byť súčasťou výbavy každého, kto pracuje v médiách,“ uzatvára k tejto téme.

Martin Urmanič (Zdroj: MU)

Škatuľkovanie Slovákov príliš neberie

Z odpovedí pri druhom prieskume o hodnotovej orientácii podľa Urmaniča vyplýva, že ľudia na Slovensku „pravdepodobne nemajú radi škatuľkovanie samých seba alebo subjektov, ktoré volia, podľa ideológií,“ nakoľko najväčšia skupina odpovedala ‚neviem‘.

Pri liberálnych alebo sociálno-demokratických stranách vraj možno skonštatovať, že ich voliči sa za takýchto aj považujú, ale pri iných zase badať, že sa rozhodujú skôr podľa programu alebo osobných sympatií voči politikovi, nakoľko odpovedali ‚neviem‘.

„Inak povedané, zaraďovanie sa strán do jednotlivých blokov pravdepodobne na slovenského voliča nijako nevplýva a ten skôr vníma konkrétne kroky, činy, vízie či ponuku od jednotlivých strán alebo politikov a na základe toho sa rozhoduje,“ sumarizuje odborník pre Denník S.

Viaceré pozoruhodné skutočnosti

Ako aj skonštatoval Urmanič, nie je prekvapením, že strany ako SaS či PS/Spolu majú drvivú väčšinu voličov, ktorí sa identifikujú ako liberáli. Podobne nešokuje ani vysoký počet socialistov pri Smere.

Naopak, prekvapenia nastávajú pri konzervatívnejších stranách. ĽSNS napríklad volí len o pár percent viac konzervatívcov ako liberálov. Zároveň, Kiskova strana má dvakrát toľko konzervatívnych sympatizantov ako kotlebovci. Sme rodina má vyšší počet liberálov ako konzervatívcov (25 % ku 20 %) a SNS má zhruba rovnaký počet socialistov ako konzervatívcov.

A aj napriek spájaniu Alojza Hlinu s liberálnejšími stranami jeho KDH suverénne vedie v rebríčku konzervativizmu, nakoľko túto hodnotovú orientáciu priznáva až takmer 60 % jej voličskej základne.

Voliči strany Smer

Socialistu 49,18 %
Neviem 31,97 %
Konzervatívca 12,30 %
Liberála 6,56 %

Voliči strany ĽSNS

Neviem 42,86 %
Socialistu 32,14 %
Konzervatívca 16,07 %
Liberála 8,93 %

Voliči strany Za ľudí

Liberála 36,78 %
Konzervatívca 29,89 %
Neviem 28,74 %
Socialistu 4,60 %

Voliči strany PS/Spolu

Liberála 62,75 %
Neviem 29,41 %
Socialistu 5,88 %
Konzervatívca 1,96 %

Voliči strany OĽaNO

Liberála 37,50 %
Neviem 33,59 %
Konzervatívca 23,44 %
Socialistu 5,47 %

Voliči strany Sme rodina

Neviem 34,29 %
Liberála 25,71 %
Konzervatívca 20,00 %
Socialistu 20,00 %

Voliči strany SNS

Neviem 54,17 %
Konzervatívca 20,83 %
Socialistu 20,83 %
Liberála 4,17 %

Voliči strany KDH

Konzervatívca 58,97 %
Neviem 30, 77%
Socialistu 7, 69%
Liberála 2, 56%

Voliči strany SaS

Liberála 53,13 %
Neviem 31,25 %
Konzervatívca 12,50 %
Socialistu 3,13 %

Všetci

Neviem 33,62 %
Liberála 26,66 %
Konzervatívca 20,91 %
Socialistu 18,82 %

— Tomáš Dugovič

Našli ste chybu? Napíšte nám na

Prečo vznikol Denník S

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...