Zverejnenie Dankových rozhovorov verejnému záujmu nepomohlo. Médiá otvorili Pandorinu skrinku

Andrej Danko (Zdroj: SITA)

Odhaľovanie nekalej činnosti má v civilizovanej spoločnosti svoje pravidlá. Publikovaním dialógov predsedu NR SR a Aleny Zsuzsovej boli pošliapané viaceré z nich. Sme svedkami ďalšieho úniku zo spisov. O primeranom konaní investigatívcov sa veľmi hovoriť nedá. A nie je známe, že by Kočner sám alebo cez svoju volavku Danka nakoniec zlomil. Hoci popredný politik mohol reagovať inak, to jediné, čo sa verejnosť dozvedela, je skutočnosť, že predseda parlamentu má rád ženy a to, že si intímnu komunikáciu s jednou z nich, z ktorej sa medzitým vykľula hyena, chcel nechať pre seba. Tlieskať tomu nebudem.

Väčšina slovenských médií a verejnosti, ktorá ich obsah konzumuje, má vo zvyku vnímať spoločenské udalosti a deje čiernobielou optikou. Inak tomu, zdá sa, nie je ani pri poslednej kauze šéfa SNS Andreja Danka. Zotrvačnosť v hejtovaní jeho osoby nám totiž bráni pochopiť, že v konkrétnom prípade telefonátov s Alenou Zsuzsovou nad oprávnenými výčitkami dominuje krivda.

Pomôcť prikloniť sa k tomuto názoru alebo s ním naopak nesúhlasiť môže rozmenenie celej situácie na drobné. V čom Danko pochybil a v čom slovenské médiá opäť odviedli nadprácu a splynuli s bulvárom, ktorého metódami štandardne pohŕdajú?

Vopred upozorňujem, že budem vychádzať z informácií dostupných v čase písania textu. Ak sa zmenia, celá úvaha môže pochopiteľne stratiť zmysel.

Nezvládnutá komunikácia

Najväčším previnením Andreja Danka je bez debaty zavádzanie slovenskej verejnosti. Minimálne po tom, ako sa obžalovaná Zsuzsová stala predmetom dennodenného mediálneho záujmu, ju musel vedieť stotožniť s onou virtuálnou ženou. Respektíve, túto nepohodlnú pravdu silne tušiť.

Presne vtedy existoval priestor na zvolanie tlačovej konferencie, z ktorej mohol šéf národniarov politické body naopak vytrieskať. „Pozrite, aj na mňa to skúšala Kočnerova volavka, no nakoniec okrem irelevantného flirtu nič nedosiahla,“ mohlo zaznieť. A tým by sa po pár dňoch na ich (ne)vzťah zabudlo.

Neskôr by mohol tento argument posilniť tvrdením, že z neho potrebnú spoluprácu nevyžmýkal ani sám Kočner. Z nedávno zverejnenej vzájomnej komunikácie týchto dvoch pánov totiž vyplýva, že Kočner sa snažil politikovi vtrieť do priazne až infantilným spôsobom a ten ho de facto odbíjal.

Aj žurnalisti, ktorí s touto uniknutou komunikáciou vyrukovali a tí, ktorí ju prebrali, v podstate priznali, že vzájomný kontakt nadviazal Kočner, každú ďalšiu strohú komunikáciu inicioval rovnako podnikateľ a že šéf SNS neskákal tak, ako potreboval. Avšak argument, že Danko nemal Kočnerovi, ako závadnej osobe, odpovedať radšej vôbec, je samozrejme do veľkej miery platný.

Druhou Dankovou chybou je to, že v časoch prieniku do najvyšších sfér politiky nezachoval potrebnú mieru zdržanlivosti aj v súkromí. To mu v rozhovore pre Denník S koniec koncov vyčítal napríklad exminister vnútra Vladimír Palko. Súčasťou pohybu v najvyšších priečkach spoločenského rebríčka je totiž, nanešťastie, aj to, že vždy sa niekto pozerá či počúva. A treba sa podľa toho zariadiť.

Mediálna moc neznamená, že môžeš všetko

Súvisiaci článok:

Keď sa v parlamente z bezpečnostných dôvodov kontrolovali listy, Matovič zvonil na poplach. Dnes zavádza „zdravotnú políciu“

Predsedovi NR SR však napravuje imidž hneď niekoľko kľúčových skutočností a je priam, v negatívnom slova zmysle, fascinujúce, koľko kompetentných expertov ich práve vďaka osobnej nevraživosti prehliada.

V prvom rade, únik doslova intímnych informácií nesúvisiacich s trestnou vecou priamo z vyšetrovacieho spisu je škandalózna vec. O to viac, ak skončia najprv až v cudzích zahraničných rukách (ak je teda OCCRP skutočne tým subjektom, ktorý ich mal neoprávnene k dispozícii ako prvý).

Po druhé, zatiaľ sa nepreukázalo, že by Danko nejakým spôsobom skutočne ohrozil verejný záujem či vôbec so Zsuzsovou komunikoval o právnych, politických, ekonomických a iných dôležitých skutočnostiach. Zaujímať sa o ženy a flirtovať s nimi je prirodzená vec, na ktorú má nárok aj politik.

Ako ďalšie je nutné spomenúť, že Danko s obžalovanou volavkou, respektíve s jej alteregom, komunikoval v časoch, kedy jednak nebola považovaná za závadnú osobu a tiež v momentoch, kedy to bolo kratochvíľou mnohých vysokopostavených ľudí, ktorých si chcel Kočner omotať okolo prsta. To samozrejme samé o sebe nevylepšuje jeho pozíciu, ale otvára otázku, s čím všetkým by sme boli konfrontovaní, ak by sa obnažila komplet celá komunikácia s desiatkami vplyvných ľudí, nielen z koaličného spektra.

Mimochodom, pokiaľ je mi známe, zatiaľ nebolo spomenuté, že médiá s prižmúrenými očami v podstate dokončili Kočnerovo dielo. A to tým správaním, že skompromitovali (alebo ak chcete, pokúšali sa skompromitovať) človeka zverejnením materiálov, ktoré tento podnikateľ práve na pošpinenie a vydieranie zhromažďoval a uchovával. Mohli by to chápať o to viac, že rovnakým Kočnerovým cieľom boli aj samotní novinári.

Nabudúce to, prosím, viac prehodnoťte

Dôležitou súčasťou odhaľovania akejkoľvek možnej protispoločenskej činnosti v demokracii je dodržiavanie princípu proporcie. Znamená to, že zásah do súkromia kohokoľvek musí byť odôvodnený naliehavým verejným záujmom. V tomto prípade však existuje dôvodné podozrenie, že tento princíp dodržaný nebol.

Chcem veriť, že si médiá pod tlakom zverejnenia „exkluzívnej“ správy tento hazard iba dostatočne neuvedomili a že nešlo o precedens, ktorý povedie k novému rozleptávaniu ochrany súkromia a atribútov s tým spätých v momentoch, kedy sa to bude hodiť.

Ak si ani po týchto konštatovaniach nedokážete vyhodnotiť, ako sa ku kauze postaviť, skúste si iba odpovedať na jednu otázku. Chcete žiť v štáte s omylnými politikmi, ktorí si uchovávajú svoje tajomstvá (verejnosti žiadnym spôsobom neškodiace) alebo v takom, kedy sa intímna komunikácia môže stať súčasťou predvolebného zápasu?

Andrej Danko sa zďaleka nezachoval ideálne, no nie je to on, kto by sa mal najviac hanbiť, kolegovia.

— Tomáš Dugovič

Našli ste chybu? Napíšte nám na

Prečo vznikol Denník S

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...