Kotleba zrejme ešte nebol z prezidentky nikdy taký šťastný. Zato Kiska možno doma rozbíja taniere

Zuzana Čaputová a Andrej Kiska (Zdroj: SITA)

KOMENTÁR Nie každý dej vo svetovej i domácej politike sa dá presvedčivo zdôvodniť a vysvetliť. Takým je aj včerajšia one woman show prezidentky v relácii Na telo. Vyzbrojená ústavou pod pažou a s eleganciou v prejave urobila presný opak toho, čo sa od nej vo vzťahu k predstaviteľom druhej a tretej najsilnejšej strany čakalo. Výsledkom je zamrznutý software politických komentátorov, šokovaní liberáli, ktorí ešte len hľadajú slová nesmelého hejtu, Kotleba zrejme vysmiaty ako lečo a jej predchodca (dozaista) kúsajúci si do jazyka.

Včerajšie vystúpenie Zuzany Čaputovej v relácii Na Telo sa nedá nazvať inak ako vrcholom tohtoročných diskusných vystúpení. A hoci svieti v kalendári len koniec januára, vzhľadom na napätú predvolebnú atmosféru toto konštatovanie už niečo znamená.

O všetko sa pritom postaral prezidentkin diplomatický slovník, schopnosť potláčať svoje hodnotové postoje, právny pozitivizmus a ženám prirodzená politická umiernenosť, ktorej sme svedkami už od čias jej predvolebnej kampane.

Mix týchto faktorov v kombinácii so zložitými okolnosťami totiž včera prevrátila optiku akou sa na súčasnú hlavu štátu pozeráme tak, ako nikdy predtým. Len pripomeňme, že jej vyjadrenia mali za následok chcenú či nechcenú pomoc Kotlebovi a facku svojmu predchodcovi Andrejovi Kiskovi.

Keď si niečo veľmi želáš, nemusí sa to splniť

Čaputová sa totiž nechala počuť, že ak by ĽSNS vo voľbách triumfovala, vstúpila by s ňou do rokovania (no nepoverila by Kotlebu zostavením vlády) a vedela by si predstaviť aj dať zelenú takej vláde, v ktorej by bola ĽSNS koaličným partnerom. Na druhej strane povedala, že pokiaľ by trestné konanie vedené voči prezidentovi postúpilo do finálneho štádia podania obžaloby, mohol by sa rozlúčiť s postom premiéra a jeho strana Za ľudí by mohla zabudnúť na šéfovanie kľúčovému rezortu vnútra.

Nemysliteľné sa tak stalo skutočnosť a vo chvíľach, kedy od nej množstvo ľudí predpokladalo podržanie svojho ideového kolegu a možno aj sľub, že na Kotlebu sa ani len nepozrie, siahla po ústave a právnych obyčajach, ktoré kategóriu kamarátov a nepriateľov nepoznajú. Bez ohľadu na to, či tento výsledok zamýšľala, stalo sa nasledovné.

Keď mizne svätožiara…

Prezidentka vstúpila do predvolebnej kampane štýlom, voči ktorému pôsobia akékoľvek výčitky veľmi kostrbato. Ak by ste proti jej správaniu zbierali argumenty, pripravte sa na to, že sa budete musieť pobiť aj s naším najvyšším zákonom a ukázať, prečo stoja vaše myšlienky nad ním.

Po druhé. Včera si v jadre bratislavskej kaviarne narobila toľko nepriateľov, koľko sa jej nepodarilo nazhromaždiť za celú funkciu dokopy. Tento myšlienkový svet totiž nepozná konšteláciu, z ktorej by mal právom vyjsť Kotleba ako víťaz a Andrej Kiska ako ten, ktorý bude ťahať za kratší koniec.

Toto sa jednoducho neodpúšťa a prvé zamračené lastovičky už prichádzajú. Je len otázkou času, kto nad ňou ako prvý vynesie definitívny ortieľ.

Splácanie dlhu?

Nasledovnou rovinou, ktorú treba taktiež vnímať, je princíp úmery, podľa ktorej môže každý úder voči Kiskovi znamenať bod pre jej materskú stranu, nakoľko oba subjekty majú podobnú voličskú základňu. Zdá sa vám to pritiahnuté za vlasy? Možno máte pravdu, lebo takéto znásilnenie dôvery môže mať aj kontraproduktívny účinok a progresívcov ešte viac potopiť.

Spýtajte sa však, prečo by to Čaputová neriskla, obzvlášť v časoch, keď sa PS/Spolu topí v existenčných problémoch (na vstup do parlamentu potrebuje 7 percent) a keď môže svoje verdikty predať verejnosti ako dodržiavanie litery zákona a elegantne odbiť všetky potencionálne reči o zlomyseľnosti a zneužívaní úradu.

Vox populi, vox Dei?

A azda ten najvypuklejší dôsledok prichádza na záver. Včerajším víťazom je Marian Kotleba. Totiž, pred puncom legitimity, ktorý mu uštedrila Zuzana Čaputová vyhlásením, že by si s ním sadla za jeden stôl a bude rešpektovať demokratický volebný výsledok, bledne aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR spred pár mesiacov.

Pokiaľ platí, že na nie každý pohyb na politickej scéne vedia komentátori a odborníci adekvátne a 100 %-ne reagovať, tak markizácke vystúpenie hlavy štátu je ukážkovým príkladom jedného z nich. Vieme totiž zodpovedať na primitívne otázky kedy, kde či kto, ale prečo vyrukovala s postupom, ktorý by zrejme neodkleplo 90 % jej elektorátu, zatiaľ nevedno.

— Tomáš Dugovič

Našli ste chybu? Napíšte nám na

Prečo vznikol Denník S

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...

PS/Spolu je ohrozením liberálnej demokracie. A nie je to vtip

PS/Spolu je ohrozením liberálnej demokracie. A nie je to vtip

KOMENTÁR Slovensko stojí na križovatke dejín, z ktorej môže vzísť ako súčasť novej vlády aj koalícia strán, ktorá popiera mnohé z ťažko vybojovaných slobôd – PS/Spolu. Hoci sa môže laickému pozorovateľovi javiť ako vrcholový produkt liberálnej demokracie, v skutočnosti pre ňu..