Transparency: Kiskova strana je takmer úplne závislá od peňazí podnikateľov

Andrej Kiska (Zdroj: SITA)

Kampane politických strán sú od začiatku pod drobnohľadom mimovládnej organizácie Transparency International Slovensko (TIS), ktorá stráži aj transparentnosť ich financovania. Zo zverejnených dát vyplýva, že najviac peňazí majú strany už tradične zo štátneho rozpočtu.

Transparency informuje, že z doterajších 7 miliónov eur, ktoré strany už vynaložili na svoje predvolebné kampane, pochádzala vyše polovica zo štátnych príspevkov za predchádzajúce voľby. Tretinu poskytli na kampane samotní kandidáti a 14 % financií doposiaľ vynaložených na všetky kampane dokopy poskytli stranám podnikatelia. Dary od občanov doteraz prispeli len dvomi percentami.

„Zo štátnych príspevkov vedeli do kampane investovať súčasné parlamentné strany, najmä víťaz minulých volieb Smer-SD, ktorý má aj jasne najväčšiu kampaň. Na štátne príspevky sa zatiaľ takmer výhradne spoliehajú aj v SNS, SaS, Oľano, ĽSNS a do veľkej miery aj v Sme rodina,“ uvádza TIS.

Pôžičky vlastným stranám

Z vlastných peňazí najviac investovali do kampaní predstavitelia strany Progresívne Slovensko. Predseda PS Michal Truban požičal volebnej koalícii PS/Spolu 920-tisíc eur a bývalý šéf a spoluzakladateľ progresívcov Ivan Štefunko dal do kampane podľa mimovládky 365-tisíc eur.

Aj líder KDH Alojz Hlina požičal strane na kampaň nemalý obnos. Ide o 700-tisíc. „Veľké pôžičky svojim stranám poskytli aj líder Dobrej voľby Tomáš Drucker (100-tisíc) a záhadne aj dvaja neznámi kandidáti strany Vlasť, Iveta Gálošová Bušová a Ivan Černega (obaja po 100-tisíc eur),“ dodáva mimovládka.

Peniaze od štátu

Peniaze, ktoré politici požičajú svojim stranám na kampane sa im vrátia po voľbách, keďže každá strana, ktorá prekročí hranicu 3 % má po voľbách nárok na dotácie od štátu. Za každý hlas, ktorý jej voliči odovzdajú, dostane strana 1 % z priemernej nominálnej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve, aká bola v roku pred konaním volieb, teda v tomto prípade v roku 2019.

Po minulých parlamentných voľbách dostali strany približne 8,5 eura za každý hlas. Tento systém nie je podľa kritikov spravodlivý, pretože dáva finančnú výhodu veľkým a zavedeným stranám, ktoré už boli úspešné v minulom volebnom období. Parlamentné strany dostanú nielen peniaze za hlasy, ale aj štátne dotácie počas celého volebného obdobia podľa počtu mandátov.

Financie bohatých podnikateľov

Na financiách od podnikateľov je podľa Transparency takmer úplne závislá strana exprezidenta Andreja Kisku Za ľudí. Tú financujú majitelia obchodu s elektronikou NAY Peter Zálešák (900-tisíc eur) a Ján Tomáš (600-tisíc eur) spoločne s Pavlom Trenkom z developerskej firmy HB Reavis, ktorý Kiskovej strane poskytol rovný milión eur.

Agropodnikateľ Eduard Šebo požičal strane Socialisti.sk 50-tisíc eur, ale strana túto sumu podľa transparentného účtu vrátila naspäť. Predseda socialistov Eduard Chmelár pre Denník S upresnil, že strana sa rozhodla pôžičku od Šeba neprijať.

Po vzore prezidentky

Jediným politickým zoskupením, ktoré dokázalo masívnejšie získať podporu menších darcov je volebná koalícia PS/Spolu. Podľa TIS má PS/Spolu aktuálne viac ako 1200 darov do 500 eur.

Transparency pripomína, že aj prezidentku Zuzanu Čaputovú, kandidátku a niekdajšiu členku progresívcov, do veľkej miery podržal v kampani takzvaný crowdfunding, teda financovanie prostredníctvom malých darcov. Takýmto spôsobom získala Čaputová viac ako 5800 malých darov, ktoré potom celkovo tvorili až tretinu jej rozpočtu na kampaň pred prezidentskými voľbami.

ODKIAĽ MAJÚ STRANY PENIAZE NA VOĽBY?Z doterajších siedmich miliónov eur, ktoré strany už minuli na svoje predvolebné…

Gepostet von Transparency International Slovensko am Dienstag, 21. Januar 2020

— TOP

Našli ste chybu? Napíšte nám na

Prečo vznikol Denník S

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...