O mimoriadnej nestabilite straníckeho systému svedčia podľa politológa odchody zo straníckych klubov

Ilustračný obrázok (Zdroj: Pixabay.com)

Zo straníckych klubov odišlo 36 poslancov. Svedčí to o mimoriadnej nestabilite straníckeho systému, tvrdí politológ. „Tradícia demokratického straníckeho systému nie je u nás vôbec zakorenená,“ hovorí politológ Jozef Lenč.

Zo 150-členného zákonodarného zboru končí v tomto volebnom období 36 poslancov ako nezaradených. To znamená, že neboli spokojní v kluboch strán, za ktoré kandidovali do parlamentu a vystúpili z nich. Zemetrasenie, akým prešiel parlament v tomto volebnom období, je tak výnimočné. Zmeny sa prejavili vo všetkých kluboch s výnimkou SNS. Politológ Jozef Lenč si súčasný vysoký počet nezaradených poslancov vysvetľuje mimoriadnou nestabilitou straníckeho systému napriek doterajším 30 rokom budovania demokracie.

„Svedčí to možno o nevzdelanosti občanov, nevzdelanosti ľudí, ktorí politiku robia popri veľkých ambíciách. Tie často prehlušia volanie po realizovaní politického programu. Tradícia demokratického straníckeho systému nie je u nás vôbec zakorenená,“ zhodnotil politológ. Doplnil, že rozbíjanie a vznik nových strán je aj odrazom doby. „Pevnosť voliča je omnoho menšia, môže podľahnúť novým komunikačným prvkom, ktoré ho privedú do zmätku,“ poznamenal.

Vo funkčnom období 2012 – 2016 vystúpilo z klubov 25 poslancov. Volebné obdobie 2010 – 2012 bolo krátkou epizódou pravicovej vlády Ivety Radičovej, ktoré vyvrcholilo predčasnými voľbami. V parlamente končilo vtedy sedem poslancov ako nezaradených.

Zo skupiny 36 nezaradených poslancov sa viacerí uchádzajú o zvolenie na kandidátnych listinách nových strán, len menšia časť z nich má šancu opätovne zasadnúť do parlamentných lavíc. Podľa Lenča niektorí poslanci môžu byť vyhorení a v politike nechcú pokračovať. „Väčšina poslancov v skupine nezaradených sa skôr snažila verejnosti dokázať, že majú naviac. Nechceli robiť niekomu štafáž a v domovskej strane sa cítili nedocenení,“ uviedol politológ.

Z vládnych strán nezaznamenal úbytok iba klub SNS. Naopak, rozšíril sa z pôvodného počtu 15 zákondarcov ešte o jednu poslankyňu – Alenu Zvarovú Bašistovú. Tá sa do parlamentu dostala na kandidátke strany Sieť.

Najsilnejšia vládna strana Smer – sociálna demokracia (Smer – SD) prišla o jedného poslanca – Mareka Maďariča. Klub má teraz 48 poslancov. Maďarič pôsobil pôvodne na poste ministra kultúry. Krátko po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho priateľky Martiny Kušnírovej vo februári 2018 odstúpil z funkcie. Ako povedal, nevedel si predstaviť, že bude len tak pokojne sedieť v kresle ministra. V októbri 2018 ohlásil aj odchod zo Smeru – SD a z vládnej koalície.

Tretia vládna strana Most-Híd začínala s 11 poslancami, skončila s desiatimi. Na začiatku volebného obdobia vystúpil z klubu Most-Híd Zsolt Simon. V roku 2018 klub opustila exministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská a ku koncu volebného obdobia Peter Kresák. Istý čas fungovali v rámci klubu Most-Híd aj odídenci zo Siete, časť z nich tiež z tohto klubu odišla.

Pôvodne vládnu stranu Sieť na začiatku volebného obdobia zdevastoval vstup do vládnej koalície. Vo voľbách získala Sieť desať mandátov, ale nemala dostatok poslancov na založenie svojho klubu. Stranu totiž krátko po voľbách opustili traja poslanci – Miroslav Beblavý, Katarína Macháčková a Simona Petrík. Neskôr nasledoval odchod skupiny okolo Andreja Hrnčiara. Poslanec Beblavý založil vlastnú stranu SPOLU, s ktorou v koalícii s Progresívnym Slovenskom kandiduje v nadchádzajúcich parlamentných voľbách.

V opozícii najväčšie straty napočítala Sloboda a Solidarita (SaS). Jej klub mal pôvodne 21 poslancov, zostalo 11 zákonodarcov. Vlani na jeseň SaS opustili poslanci okolo Ľubomíra Galka a Jozefa Rajtára. V súčasnosti sa pokúšajú presadiť vo voľbách do parlamentu za Demokratickú stranu.

Klub OĽaNO – NOVA sa zúžil z 19 členov na desať. Viacerí odídenci si hľadali uplatnenie v nových politických subjektoch. Asi najväčšie nádeje líder OľaNO Igor Matovič pôvodne vkladal do poslankyne Veroniky Remišovej. Tá však prešla do strany exprezidenta Andreja Kisku Za ľudí.

Klub Sme rodina sa rozkýval ešte na začiatku volebného obdobia. Predseda strany Boris Kollár vyhodil zo strany poslancov Petra Marčeka, Rastislava Holúbka. Títo poslanci museli odísť aj z klubu spolu s Martinou Šimkovičovou. Trojlístok poslancov bol známy tým, že krátko po voľbách začal často hlasovať s vládnou koalíciou. Sme rodina začínala s 11 a skončila s deviatimi poslancami. Strane pribudol do klubu poslanec Jozef Lukáč, ktorý do parlamentu pôvodne kandidoval za OĽaNO.

Ľudová strana Naše Slovensko mala 14 poslancov v klube, prišla o štyroch členov.

— SITA

Našli ste chybu? Napíšte nám na

Prečo vznikol Denník S

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...