Parlament jasne povedal, že Istanbulu súhlas nedá. Prezidentka by mala postupovať v súlade s NRSR, hovorí ústavný právnik

Zuzana Čaputová (Zdroj: SITA)

Pri ratifikácii medzinárodných zmlúv by mala prezidentka Zuzana Čaputová postupovať v súlade s parlamentom. V rozhovore pre agentúru SITA to povedal Vincent Bujňák z Katedry ústavného práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského.

Právnik tak reagoval na to, že najskôr Národná rada Slovenskej republiky (NR SR) uznesením a neskôr kabinet Petra Pellegriniho (Smer-SD) vyzvali hlavu štátu, aby Slovensko už naďalej nebolo zmluvnou stranou Istanbulského dohovoru. Podľa Bujňáka je v prípade medzinárodných zmlúv nevyhnutné, aby NR SR a prezident medzi sebou spolupracovali. Poukazuje aj na rozhodnutia Ústavného súdu SR. Situácia sa však podľa neho môže po februárových parlamentných voľbách zmeniť.

Parlament sa vyjadril jasne

Ústavný právnik si myslí, že na úlohe prezidenta pri vyjednávaní a ratifikovaní medzinárodných zmlúv sa nič nemení. Uvádza však, že Rada Európy (RE), „má dnes ešte stále informáciu, že ratifikujeme Istanbulský dohovor, pretože tam svieti náš podpis, no podľa nášho vnútroštátneho práva sa dá Istanbulský dohovor úspešne ratifikovať len vtedy, keď dá NR SR súhlas. Ale tá jasne povedala uznesením, že ten súhlas nedá,“ vysvetlil Bujňák.

Úloha prezidenta podľa neho v tejto situácii spočíva v tom, že zastupuje krajinu ako takú navonok. Úlohou parlamentu však je vyjadriť súhlas, pretože dohovor ako taký je právnou normou a úloha parlamentu preto neslabne ani v prípade medzinárodnej zmluvy, ktorej právna sila je väčšia ako v prípade bežných zákonov. „Parlament je tam zapojený preto, aby on povedal, že dobre, ak teda bude mať prednosť pred mojimi zákonmi, teda zákonmi parlamentu, táto medzinárodná zmluva, tak je to pre mňa v poriadku,“ vysvetlil úlohu NR SR.

Mali by spolupracovať

Samotný Istanbulský dohovor však do parlamentu predložený nebol, NR SR len prijala uznesie, v ktorom vyzýva vládu, aby sa Slovensko nestalo jeho zmluvnou stranou. Za toto uznesenie hlasovalo 93 poslancov. Čaputová si aj kvôli tomu zatiaľ necháva vypracovať právnu analýzu, pretože postup NR SR podľa nej nebol štandardný.

Bujňák hovorí, že v prípade nevyhnutnosti spolupráce medzi ústavnými orgánmi sa opiera aj o rozhodnutia ústavného súdu, „ten povedal, že vzťahy ústavných orgánov sú založené na základe ústavnej spolupráce. Momentálne je situácia podľa mňa taká, že ústavné orgány, NR SR a prezident, majú spolupracovať, a to sa očakáva aj po 29. februári. Aj v prípade, že budú mať opačný názor na nejakú právnu situáciu, tak ústavný súd od nich očakáva vzájomnú spoluprácu,“ povedal.

Obrovské politické víťazstvo?

Odborník tiež zdôraznil, že celá téma je spolitizovaná. Podľa neho by aj aktuálne prezidentkine rozhodnutie odstúpiť od Istanbulského dohovoru bolo istou časťou politického spektra interpretované ako ich „obrovské“ politické víťazstvo. „Ak sa po parlamentných voľbách zmení zloženie NR SR, bez problémov je možné opäť podpísať, že máme znovu úmysel sa stať zmluvnou stranou toho dohovoru a parlament ho môže schváliť. Nikto nevyhrá ten súboj na veky vekov,“ dodal. Doplnil, že Slovensko podľa neho nie je výnimočnou krajinou v tom, že prajaví úmysel stať sa zmluvnou krajinou nejakej medzinárodnej zmluvy a neskôr od toho odstúpi.

Zo zasadnutia vlády, ktoré prebehlo 15. januára vyplynulo, že šéf kabinetu Peter Pellegrini (Smer-SD) požiadal prezidentku Zuzanu Čaputovú, aby sa Slovensko nestalo zmluvnou stranou Dohovoru RE o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor). Premiér predložil na vládu tento materiál na základe uznesenia NR SR, ktoré predložili poslanci za Slovenskú národnú stranu (SNS) a parlament ho schválil hlasmi 93 poslancov.

— SITA

Našli ste chybu? Napíšte nám na

Prečo vznikol Denník S

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...