Kritiky USA zaznelo dosť. Európa by mala prehodnotiť svoj vzťah k Washingtonu

Strýko Sam, personifikácia USA (Zdroj: pixabay.com)

KOMENTÁR Vyostrená situácia na Blízkom východe dala do pozoru aj tých najvyšších slovenských predstaviteľov. Pravdupovediac, až prekvapivé množstvo a vyjadrenia často ignorovali vágny diplomatický slovník. Je preto legitímne pýtať sa, či sa na povahe našej zahraničnopolitickej orientácie niečo zmení, alebo či európske krajiny vrátane Slovenska naďalej zostanú príveskom zaoceánskej mocnosti s dlhoročnou pošramotenou povesťou.

Proti americkej svojvôli sa v priebehu niekoľkých dní postavilo toľko kompetentných činiteľov, až by sa dalo povedať, že v tejto otázke u nás panuje celospoločenský konsenzus.

Spŕšku kritiky odštartovala SNS, ktorej podpredseda Jaroslav Paška písal o americkej bagandži či o rozpínaní na štýl hitlerovského Nemecka. Jeho šéf Andrej Danko ho potom doplnil a označil Trumpovo počínanie za neskutočný hazard so svetovým mierom a vyzýval na prehodnotenie postoja Európskej únie.

Postupom času sa pridal napríklad predseda Smeru Robert Fico, podľa ktorého šlo o kovbojský čin a jeho spolustranník a šéf Výboru NR SR pre európske záležitosti Ľuboš Blaha písal iránskemu veľvyslancovi list o tom, že väčšina populácie tento akt sleduje s hrôzou.

Nesúhlasné stanoviská zazneli aj z opozície. Igor Matovič skonštatoval, že ide o prezidentov egotrip, Richard Sulík vraví o porušení medzinárodného práva a vec nevoňala ani exministrovi obrany Ľubomírovi Galkovi.

Doterajšiu symbolickú bodku za odsúdením vraždy dal exprezident Andrej Kiska, podľa ktorého šlo o chybu, a jeho kolega zo Za ľudí a náš bývalý veľvyslanec pri NATO Tomáš Valášek sa nechal počuť, že akcia akurát zjednotila iránsky ľud.

Ak si teda pre zachovanie duševného zdravia odmyslíme reakcie komentátorov ako Peter Schutz, ktorý všetko rácio vytratil cestou z obchodu a označil Irán za nebezpečnejší od teroristickej organizácie Islamský štát, môžeme prehlásiť, že ide o jednohlasný dištanc, ktorý nastal po akejsi poslednej kvapke trpezlivosti.

Náročná, no potrebná výzva pre nielen slovenskú, ale aj celoeurópsku diplomaciu, je teda na stole – pretaviť verbálne rozhorčenie do faktických krokov, ktoré starému kontinentu vrátia svojprávnosť.

Je načase otvoriť novú kapitolu

Podnetov na rozumné prehodnotenie postoja k USA je totiž len za minulé dve dekády hneď niekoľko. Nejde len o pár dní starý akt štátneho terorizmu a arogantné reakcie Trumpa, ktorý dokonca pohrozil Iraku sankciami, ak vyzve vojakov USA na odchod a pripustil bombardovanie iránskeho kultúrneho dedičstva.

Tamojšia administratíva začiatkom tisícročia rozvrátila Blízky východ neopodstatnenou inváziou do Iraku. Jej tajné služby preukázateľne prevádzkovali niekoľko tajných zariadení po celom svete, v ktorých mučili väzňov, a na svedomí majú tiež odpočúvanie spojencov.

Európa si takisto dlhodobo nerozumie s USA pri ochrane klímy či v otázke už spomínaného Iránu, pričom mocnosti starého kontinentu sa opakovane vyslovili za pokračovanie jadrovej dohody s Teheránom.

Tento výpočet by mohol pokračovať do aleluja a jeho siahodlhý obsah dáva dostatočne veľa dôvodov nazdávať sa, že nejde len o čiastočné a ľahko zabudnuteľné činy, ale o jednu z tvárí americkej zahraničnej politiky, na ktorú sa dívame už dekády.

Otázkou dňa nie je, či máme uťať všetky väzby s americkou administratívou a v prebiehajúcom spore slepo veriť autoritatívnemu teokratickému Iránu, ale či si zachováme svoju tvár a neotvoríme novú kapitolu našej zahraničnej politiky.

Bezobsažné a klišé frázy o transatlantickom partnerstve ako o jedinej možnej alternatíve, ktoré sa podobajú na náboženskú dogmu, totiž už neobstoja. Naše národnoštátne záujmy a hodnoty, ku ktorým sa našou ústavou hlásime, totiž musia stáť vždy na prvom mieste.

V praxi to znamená menej oddanosti, viac sebavedomia a schopnosť kreovať multipolárne vzťahy, ktoré odrážajú filozofiu nášho fungovania, a nie americkú schopnosť tvoriť si nesvojprávne satelity.

— Tomáš Dugovič, Peter Števkov

Našli ste chybu? Napíšte nám na

Prečo vznikol Denník S

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...