Nemá návrhy, plánuje byť v úzadí a chcela ísť ku Kiskovi. Matovič svoju jednotku nevychytal

Igor Matovič a Mária Šofranko (Zdroj: SITA)

KOMENTÁR Líderka kandidátky OĽaNO tento post nechcela a zopár dní pred začatím spolupráce s Matovičom sa uchádzala o členstvo v Kiskovej strane. Hovorí o sebe, že nie je politik, konkrétne návrhy občanom zatiaľ neponúka a rada by po vstupe do NR SR ostala v úzadí. Občas sa jej nepáči spôsob vyjadrovania svojho straníckeho šéfa a jeho správanie voči nej počas slávnej tlačovky bolo vraj neúctivé. Aj to vraví v rozhovore pre .týždeň volebná jednotka Obyčajných ľudí Mária Šofranko.

Vstúpiť do verejného života v rámci vrcholovej politiky je pre občana jedna z najväčších zodpovedností, aké si môže na plecia naložiť. Platí to obzvlášť ak zastávate post lídra politickej strany, hoci len formálneho, pre potrebu volieb.

Štandardne sa táto pozícia ujde šéfovi toho-ktorého subjektu, podpredsedovi či inému zvučnému a verejnosti dobre známemu menu. Zväčša teda ide o človeka, ktorý formuje idey a program strany, najlepšie pozná jej členov a regionálne štruktúry, zastupuje ju v debatách a má nadpriemerné poznatky z viacerých humanitných odborov.

Odklon od tohto zaužívaného modelu môže v niektorých prípadoch znamenať triumf, no vylúčený nie je ani riadny prúser. A zdá sa, že experiment Igora Matoviča má momentálne bližšie skôr k druhej kategórii. Pokiaľ voči tejto téze namietate a oháňate sa poslednými preferenčnými grafmi, čítajte ďalej.

Trnavský politik totiž zbúral všetky doteraz zaužívané konvencie a na front volebného bojiska vyslal – inšpirovaný samotným názvom svojej strany – obyčajnú ženu. Pedagogičku Máriu Šofranko, pôvodom z východného Slovenska. Ako sa žiaľ javí, zrejme až príliš obyčajnú.

V rozhovore s ňou pre časopis .týždeň totiž zaznelo viacero perál ducha, ktoré museli postaviť do pozoru nielen samotného Matoviča a stálice jeho strany, no i časť náročnejšej voličskej základne.

Vládne v nej neistota

Pripravte si pukance a kolu, môžeme začať. „Obyčajná žena z východu je celou situáciou trošku zaskočená,“ odpovedá Šofranko na úvodnú otázku ako sa cíti v pozícii ťahúňa kandidátky. Jedným z dôvodov môže byť aj to, že ešte na začiatku novembra, konkrétne deviateho dňa, si podľa vlastných slov podala prihlášku do strany Za ľudí.

Inak povedané, stranu OĽaNO do volieb vedie žena, ktorá chcela byť ešte zopár týždňov či doslova dní predtým u Kisku. Teda u človeka, ktorého Matovič obviňuje z daňových podvodov, z toho že klame, koná bezcharakterne či politicky kradne. Perfektné.

„Konkrétne návrhy ešte nemám. Nie som politik,“ dozvedáme sa z úst Šofranko potom, ako bola pre zmenu dopytovaná na to, čomu by sa chcela po legislatívnej stránke venovať. „Je to o veľkej zodpovednosti a je vo mne stále neistota,“ dodáva v rovnakej súvislosti. Tak fajn, toto voliči dozaista „ocenia“.

„Je to obrovský nápor a veľká zmena v mojom živote. Potrebujem sa naučiť veľmi veľa vecí, mnoho si potrebujem doštudovať,“ pokračuje s náznakom sebaľútosti (ne)politička.

Pred kamerami znervóznela

„Tá tlačovka mi dala dosť zabrať. Keď som tam videla obrovské množstvo novinárov, tak mi nebolo všetko jedno,“ dozvedáme sa o jej pocitoch pri jej predstavení, z ktorého robil Matovič politické tajomstvo roka 2019.

Keď následne redaktor Šofranko pripomenul, že počas oného brífingu 10 minút Matovič rečnil a ona ako jednotka na kandidátke stále za jeho chrbtom, spýtala sa: „Čo som mala urobiť?“ a neskôr mu dala za pravdu, že to bolo voči nej „neúctivé“, ale šéf strany sa „asi nechal uniesť“.

Čitateľ sa ďalej dozvedá, že Šofranko si vlastne ani nepamätá, koho volila v predminulých voľbách a že po vstupe do parlamentu by rada ostala v úzadí. „Nechcem byť ako líder stredobodom pozornosti. Chcem byť lídrom pre ľudí, stretávať sa s nimi,“ ozrejmuje.

„Skúšala som sa dostať na horšie miesto. Nepodarilo sa mi to však. Nechcela som byť jednotkou kandidátky,“ vraví ďalej v kapitolke, v ktorej sa prepisujú dejiny súčasnej politiky. Hádam len ťažko by sme totiž hľadali jednotku kandidátky proti svojej vôli a človeka, ktorý by sa „bil“ o horší flek.

„To, čo sa mi na ňom páči, je, že odhaľuje pravdu. To, akým spôsobom sa niekedy vyjadruje, sa mi nie vždy páči,“ uzatvára Šofranko rozhovor odpoveďou na otázku o svojom straníckom šéfovi a jeho štýle politiky.

Keď zlyháva eso v rukáve

Tieto riadky, ktoré sa komentujú samé, len umocňujú prvotný dojem, že Matovič svoju domácu úlohu zložiť volebný tím riešil ako učebnicový prokrastinátor – na poslednú chvíľu. Paradoxne, zatiaľ mu to u verejnosti prechádza viac než dobre.

Pokiaľ to tak má ostať, neostáva mu nič iné ako sa spoliehať na milosť novinárov a teda na to, že tieto perly rozmazávať príliš nebudú. No uznajte sami, dá sa to?

— Tomáš Dugovič

Našli ste chybu? Napíšte nám na

Prečo vznikol Denník S

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...