Slovenskí liberáli nikdy neboli tak blízko k svojmu víťazstvu a pádu zároveň

Michal Truban a Richard Sulík (Zdroj: SITA)

Hoci by táto úvaha pred pár mesiacmi nikomu na um neprišla, tunajší liberáli môžu po nasledovných voľbách skončiť bez parlamentnej politickej reprezentácie. Paradoxne, podobne blízko sú k tomu, aby krajinu pod Tatrami v kultúrnych otázkach poslali jednosmerným lístkom smer Západ.

Hoci sú slovenskí liberáli, alebo ak chcete progresívci, roztrúsení v niekoľkých relevantných stranách (Za ľudí, OĽaNO či napríklad Most), za kľúčové sú pre ich nároky voči spoločnosti považované najmä dve. Menovite SaS a koalícia PS/Spolu.

Ešte niekoľko mesiacov dozadu obe ani len nechyrovali o tom, že by sa mohli dostať do existenčných ťažkostí. Stranám prial duch doby či bezzubosť politických rivalov. Niekdajšia najsilnejšia opozičná strana Sloboda a Solidarita, aj napriek odlivu časti voličov práve ku konkurenčnému PS/Spolu, inkasovala v prieskumoch pohodlných 7-9 %.

Po eurovoľbách na koni

Vnútrostranícke rozpory, ktoré vyústili do odchodu časti významných členov okolo Ľubomíra Galka a absencia výraznejšieho nápadu ale zapríčinili, že dnes je v hre alternatíva, že strana zbalí kufre. Jej preferencie totiž oscilujú okolo 5-percentnej hranice zvoliteľnosti.

Kolegovia z PS/Spolu majú svoje najlepšie časy možno rovnako za sebou. Pred pol rokom, krátko po eurovoľbách a víťazstve odchovankyne Zuzany Čaputovej, šliapali Smeru na chrbát. Agentúry Focus a AKO im namerali totiž až 18 % a úvahy o výraznom poklese by neobstáli, skôr naopak. Dohromady by teda v júni volila vyhranene liberálne strany asi štvrtina voličov.

Boj o rovnaký koláč

Ako je to v súčasnosti? Trubanovci ako úplne nový subjekt stratili prvotný wow efekt, najviac škandálmi poznačená je práve osoba jej lídra a v tejto fáze kampane sa skôr ako prezentácii vlastných nápadov venujú boju voči ĽSNS. To ale ich elektorát nezväčší a na druhej strane, nezdá sa, že by to oslabovalo Kotlebu. Výsledok? Za pol roka koalícia PS/Spolu v tom lepšom prípade stratila tretinu voličov, v tom horšom až takmer polovicu.

Svoj podiel viny nesú aj externé faktory, na ktoré progresívci dosah nemajú. A tie najviac badateľné sú politické zmŕtvychvstanie Igora Matoviča a kontinuálny nárast Andreja Kisku a jeho kampaň bez väčších „prúserov“. Obaja títo lídri, aj keď sa profilujú konzervatívnejšie, majú potenciál ukradnúť podobne svetonázorovo orientovaného voliča.

Obe strany môžu prepadnúť

A zrejme už tušíte, kam tým mierime. Rovnako ako Sulík môžu tesne pred bránami parlamentu ostať aj PS/Spolu. Ďalšou ich nevýhodou totiž je, že pre koalície platí zvýšené kvórum až 7 % (Polis im naposledy nameral iba 9,5 %). A bez ohľadu na to, ako by sa výsledná vláda vyskladala, platilo by, že by šlo o bezprecedentnú porážku aj na celoeurópske pomery.

Táto hypotéza má však aj svoje zlé (alebo ak chcete, dobré) dvojča. Podľa opačného variantu totiž SaS do Národnej rady zavíta opäť so ziskom napríklad vyše 6 % a v súčte s PS/Spolu atakujú hranicu 20 %. Koalícia PS/Spolu bude navyše ako druhý najsilnejší subjekt skladať vládu a diktovať tempo, akým sa bude Slovensko 4 roky uberať, nakoľko má v tomto ohľade podstatne lepšie vyhliadky ako prvý Smer.

Hrať sa na Nostradama a odhadovať finálne čísla nie je na mieste, no napísať, že slovenskí liberáli nikdy neboli tak blízko k svojmu víťazstvu a pádu zároveň, je celkom príznačné.

— Tomáš Dugovič

Našli ste chybu? Napíšte nám na

Prečo vznikol Denník S

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...