Rusi vraj míňajú na dezinformácie miliardu, EÚ sa bráni miliónmi. Alebo ako vás GLOBSEC manipuluje

Daniel Milo (Zdroj: youtube.com)

Včera sme čitateľov informovali o vystúpení slovenského spolupracovníka organizácie GLOBSEC v Bruseli. Daniel Milo, manžel podpredsedníčky PS Ireny Biháriovej, na tamojšom parlamentnom výbore rečnil o potrebe pritvrdiť v boji proti dezinformáciám. Bolo by to chvályhodné, keby sa pritom sám jednej kolosálnej manipulácie nedopustil. Naznačil totiž, že Rusi vynakladajú na propagandu miliardu a EÚ sa voči tomu bráni miliónmi. Je to hlúposť. Ale pekne po poriadku.

Milov príspevok bol súčasťou diskusie na výbore Európskeho parlamentu pre občianske slobody a vnútorné záležitosti EÚ (tzv. výbor LIBE). Konal sa 6. novembra v poobedných hodinách, od 15:00 do približne 18:30. Slovenský zástupca GLOBSECU v ňom dostal priestor od 17:26:20. Záznam si môžete vypočuť aj v slovenskom či českom jazyku.

Rečnil viac ako 10 minút a okrem podnetov, voči ktorým nemožno vzniesť väčšie výhrady, zazneli aj viaceré ideologicky prifarbené myšlienky. Čo je v kontexte informácie, že Milo je v podstate vedecký pracovník a mal by pracovať s exaktnými dátami, naozaj zarážajúce.

Azda najväčším takýmto faulom je jeho vyjadrenie vyslovené v čase 17:35:26 až 17:35:59. Rečník v tomto úseku totiž porovnáva rozpočet na ruské štátne médiá, ktorý činí zhruba 1,3 miliardy eur a na opačnej strane, euroúnijný 5-miliónový rozpočet na odhaľovanie a debunkovanie falošných správ. V závere pasáže sa emotívne pýta, ako si „vôbec môžeme myslieť, že túto konfrontáciu vyhráme?“

Ani vy v týchto dvoch veciach nevidíte logický súvis? To nevadí. Pokiaľ je totiž autorovi známe, domáce a ani zahraničné publikum žiadne výhrady nevznieslo, tak je zrejme všetko v poriadku. Jedine, že by nebolo. Milova argumentácia je totiž vskutku deravá a to vo viacerých rovinách.

Rozpočet médií netvorí iba spravodajstvo

Pre mnohých to bude možno šokujúce odhalenie, ale finančné prostriedky tej-ktorej televízie, rádia či tlačového média neprúdia iba na produkciu obsahu. Peniaze sa zvyknú rozkotúľať napríklad na platenie nájmu, účtov, úhradu faktúr všemožným dodávateľom, prevádzku vozového parku, nákup techniky, odmeny za výkon či na mzdy upratovačkám, údržbárom, účtovníkom a vôbec zamestnancom, ktorí nemajú s kreovaním obsahu absolútne nič spoločné. A teda, nemôžu sa z podstaty veci využívať na poháňanie akejsi hybridnej vojnovej mašinérie.

Spravodajstvo nie je iba politickej povahy

Pripomienkou číslo dva je to, ako široká vie byť paleta prinášaných informácií. Zaraďujeme sem všetko od počasia, cez šport, biznis správy, krimi, technologické novinky, regionálne témy až po podcasty a podobne. Toto všetko štátne kanály či agentúry ako Russia Today, Pervyi Kanal, Zvezda, Ria Novosti či TASS pokrývajú. A opäť nejde o nič, čo by malo útočiť na bezbrannú myseľ európskeho diváka. A samozrejme, aj tieto apolitické kategórie odčerpávajú značnú časť vyše miliardového rozpočtu.

Rusi nie sú iba producentami HOAXov

Aj keď si je autor tohto článku vedomý deficitu v ruskom spravodajstve, poloha, v ktorej by mal uveriť, že horeuvedené kanály majú pri prinášaní spoločenských a politických noviniek rýdzo nečisté úmysly, je mu cudzia. Aj v Kremľom živených médiách existuje obrovská masa novinárov, ktorí si svoju prácu robia poctivo a udalosti z domova či zo sveta mapujú korektne. Inak povedané, veľká časť samotného spravodajského rozpočtu je vyhradená na informácie a nie na dezinformácie. O tom sa hádam netreba sporiť.

Milov konštrukt stojí na vode

Hoci je problematika ďaleko zložitejšia a odmerať množstvo financií vyčlenených na dezinformovanie či údajné dezinformovanie pomocou ruským štátom vlastnených médií je extrémne zložité, po tomto texte je zrejmé, že nejde o 1,3 miliardy eur. Ani zďaleka.

Milo však svojho nepriateľa nenafúkol do absurdnosti len tak. Keď totiž na konci príhovoru žiadal zvýšené nadnárodné financovanie antidezinformačných aktivít, v podstate tým požadoval aj väčší krajec chleba sám pre seba. Ale verme, že sa mýlime a sebecký záujem v popredí nestojí.

Tak či onak, k záveru už len ostáva zo slušnosti odpovedať na Milovu rečnícku otázku: Ako si teda môžeme myslieť, že v konfrontácii s dezinformáciami uspejeme? Nuž, to naozaj netušíme. Pokiaľ budú totiž tvorbu celoeurópskej politiky inšpirovať ľudia ako on, či tí, ktorí sa voči jeho zavádzajúcemu tvrdeniu na výbore ostro neohradili, bude to extrémne náročný boj.

— Tomáš Dugovič

Našli ste chybu? Napíšte nám na

Prečo vznikol Denník S

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...