Logo Dennika

Viac migrantov umrie pred dosiahnutím pobrežia, ako v samotnom Stredozemnom mori

Migranti - ilustračný obrázok (Zdroj: SITA)

Viac ako dvojnásobok migrantov umrie vo vnútrozemí na ceste k pobrežiu, ako v samotnom Stredozemnom mori. Tvrdí to Úrad komisára Organizácie spojených národov pre migráciu. Ako uvádza Medzinárodná organizácia pre migráciu, najviac migrantov podľahne dopravným nehodám, dehydratácii alebo násiliu.

V médiách sa dá častokrát dočítať o nelegálnych migrantoch, ktorí sa utopili v Stredozemnom mori pri pokuse preplávať do Európy. Ako však tvrdí Úrad komisára Organizácie spojených národov pre migráciu (UNHCR), na africkej pôde ich umrie ďaleko viac.

Aj keď je to skoro nepovšimnutá téma, pre migrantov je z hľadiska úmrtnosti ďaleko nebezpečnejší prechod k pobrežiu Stredozemného mora.

Viac umrie na pevnine

„Predpokladáme, že najmenej dvojnásobok ľudí pravdepodobne umrie na ceste k Stredozemnému moru, ako v samotnom mori,“ hovorí Vincent Cochetel, zvláštny vyslanec UNHCR. Dvojnásobok je však len minimálny odhad, skutočné čísla sú pravdepodobne ešte vyššie.

Podľa Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) sú najčastejšie príčiny úmrtí dopravné nehody, dehydratácia, násilie alebo choroby.  

Podceňujú cestu

Štúdia OSN hovorí, že väčšina migrantov smerujúcich do Európy nelegálne podceňuje cestu a neočakáva nebezpečenstvo. Cestu bez problémov predpokladá 56% opýtaných.

Viac ako polovica mužských migrantov však priznala, že cesta bola nebezpečnejšia, ako očakávali. Podobný názor zdieľalo približne 2/3 opýtaných žien.

V Stredozemnom mori pritom zmizlo za posledných 6 rokov približne 19-tisíc ľudí. Najviac obetí si vyžiadal rok 2016, kedy sa ich počet vyšplhal na 5 143 osôb.

Najmasovejší nápor zažíva v súčasnosti Grécko. Do južanskej krajiny prišlo v tomto roku za desať mesiacov skoro 40-tisíc migrantov. Vystriedalo tak Španielsko, kde tento rok zakotvilo „len“ 17 405 migrantov.

— Juraj Orolín

Prečo vznikol Denník S

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...