Logo Dennika

Macron NATO nekritizoval bezúčelne, Francúzov chce posadiť späť na koňa

Emanuel Macron (Zdroj: SITA)

KOMENTÁR Tento týždeň sa v rozhovore pre The Economist nechal Emmanuel Macron počuť, že Európska únia potrebuje ísť cestou strategickej autonómie. Dôvodom na zmenu má byť správanie Turecka a predovšetkým transatlantický rozkol v náhľade na budúcnosť európskeho projektu. V dôsledku nezáujmu USA o záležitosti na starom kontinente sa NATO nachádza v mozgovej smrti a preto nie je možné sa spoliehať na jeho obranný dáždnik nad EÚ.

Macronove úmysly sú však logické. Európa čelí celému radu geopolitických zmien a bez vlastnej armády či autonómneho fungovania v zahraničnej politike, nemusí mať svoj budúci osud úplne pevne v rukách.

Tieto tézy však nie sú ničím novým a dokonca to vo svojej Globálnej stratégii priznáva aj Európska komisia, i keď formálne považuje NATO za zdroj svojej bezpečnosti. Narozdiel od dosluhujúcej Eurokomisárky Frederici Mogheriniovej však pre Macrona znamená strategická autonómia EÚ aj vojenské prvenstvo Francúzska. To sa po odchode Veľkej Británie a v stave mozgovej smrti NATO, stane jedinou jadrovou veľmocou v Únii a tým pádom strategicky kľúčovou krajinou z hľadiska kolektívnej obrany.

Európsky Neogaulizmus?

Snahy Nemecka a Francúzska o superintegráciu z posledných rokov pravdepodobne zlyhali. Je vysoko možné, že Francúzi chápu svoju výhodu a nechcú vymeniť svoje jadrové zbrane za ekonomickú silu z Nemecka.

Pre Macrona nastal preto moment, kedy musel vyriešiť otázku zahranično-politickej doktríny pre vlastnú krajinu. Sám ju zrejme vníma ako veľmoc, no chápe aj jej limity. Francúzsko samotné totiž nedokáže vojensky a ani ekonomicky konkurovať globálnym hráčom ako Rusko, Čína, či USA.

Ak by však Francúzi dokázali zobrať na seba vedúcu úlohu v strategicky autonómnej Únii, tak by 28-čka pod Macronovým vedením skutočne súťažila o medzinárodnú deľbu moci v globálnej aréne. Na túto úlohu však Francúzi potrebujú zjednotiť EÚ a dohodnúť sa aj s konkurenčným Nemeckom.

Macronov útok na nemeckú pozíciu lídra EÚ

Angela Merkelová reagovala na slová Macrona veľmi rýchlo. Narozdiel od francúzskeho prezidenta si kancelárka Nemecka nemyslí, že NATO je vo vegetatívnom stave a stále je podľa nej neoddeliteľnou súčasťou európskej bezpečnosti.

V zásade Merkelová vo voľbe vyjadrenia nemala príliš na výber. Nakoľko v prípade, kedy by Francúzsko ostalo vojenským lídrom EÚ, pozícia Nemecka ako lídra by bola značne redukovaná. To by nemeckej kancelárke mohlo výrazne skomplikovať predanie nástupníctva líderstva EÚ človeku podľa jej vlastného výberu.

Obaja politici chápu túto mocenskú hru a jej výsledok bude naklonený v priazeň Macrona v prípade pokračujúcej letargie NATO a v dôsledku s tým súvisiaceho nezáujmu USA o Európu. Významnou premennou v celej rovnici sú aj zmeny vnútorného establišmentu v USA. V prípade, že by sa v budúcoročných prezidentských voľbách dostalo k moci internacionalistické krídlo Demokratickej strany, Merkelová bude mať navrch.

Problémom však môže byť verejná mienka v Európe. Na starom kontinente sa začína zvýrazňovať deliaca čiara medzi konzervatívcami a liberálmi. A môže sa stať, že Európa o pár rokov nebude mať sama záujem o úzke spojenie s „veľkým bratom“ spoza Atlantiku.

Čo bude s Európou až nebude NATO?

NATO stále ostáva integrálnou súčasťou bezpečnosti v Európe. Otázkou je, či sa niekto bude pokúšať o prebratie pacienta v stave mozgovej smrti, ktorého podstata existencie bola založená na „studenovojnovej“ rivalite medzi USA a dnes už neexistujúcim Sovietskym zväzom, alebo ho necháme umrieť.  

Ospravedlnenia ako vojna proti terorizmu, ktorá dopadla katastrofálne, či údajná hrozba zo strany veľmocí druhej a tretej triedy ako Irán a Severná Kórea dnes už nepostačujú na racionalizáciu existencie tohto paktu. Teda spolku, ktorý pohlcuje viac než 50% svetových výdavkov na zbrojenie.

A tak, ako sa pomaly presúva jadro medzinárodného systému z transatlantického regiónu do toho pacifického, tak aj pozornosť mocných sa zameriava na iné regióny. Európska únia preto čoskoro môže veľmi trpko doplatiť na prílišnú vieru v zmenu amerického establišmentu a neochotu robiť kompromisy so suverenisticky ladenými konzervatívcami získavajúcimi čoraz väčšiu podporu naprieč starým kontinentom.

A preto, ak sa EÚ chce stať ozajstným hráčom v globálnej aréne a nie len priestorom o ktorého zdroje veľmoci súperia, musí sama čeliť výzve zvanej strategická autonómia.

— Jozef Hrabina

Prečo vznikol Denník S

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...