Logo Dennika

Ekonóm Vlachynský: Ak pracujete cez víkend či v noci, vaše miesto je ohrozené

Martin Vlachynský, ekonóm (Zdroj: iness.sk)

ROZHOVOR Ako je na tom podnikateľské prostredie na Slovensku, majú sa zamestnanci báť na budúci rok prepúšťania a budeme mať v nemocniciach ešte väčší nedostatok zdravotníckeho personálu ako doposiaľ? Na tieto a ďalšie otázky odpovedá ekonóm Martin Vlachynský z Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií (INESS) v rozhovore pre Denník S.

V akom stave je podnikateľské prostredie na Slovensku po tomto volebnom období? Zlepšili sa podmienky pre podnikateľov alebo práve naopak? V čom?

Stagnuje. Slovensko v posledných rokoch pokleslo v rebríčkoch konkurencieschopnosti, najmä preto, že iné štáty sa rýchlejšie zlepšovali. Existujúce iniciatívy, ako napríklad antibyrokratické balíčky Ministerstva hospodárstva, sú dobré, ale zďaleka nedostatočné. Podnikateské prostredie nemá táto vláda ako svoju priority. Potom sa stane, že podnikateľom síce zrušia jeden formulár tu a druhý tam, ale potom to 10-násobne prebijú napríklad rekreačnými poukazmi. Legislatívne kroky vlády sú naviac dosť nepredvídateľné, mnoho významných zákonov je do parlamentu „podstrčených“ cez poslanecké návrhy či „pozmeňováky“ doslova z večera do rána.

Majú sa slovenskí zamestnanci na budúci rok báť prepúšťania?

Spomalenie ekonomiky je všeobecne očakávané. Na trhu práce je istá „vata“, teda stále panuje nedostatok zamestnancov, čo môže pomôcť zmierniť dopady ekonomického spomalenia. Na druhej strane, prišlo k skokovému navýšeniu nákladov, nielen kvôli rastu minimálnej mzdy, ale aj k rastu naviazaných príplatkov. Preto budú viac ohrozené pracovné miesta, kde je vysoký podiel osobných nákladov a kde sa pracuje najmä v noci, či cez víkend.

Nezamestnanosť tento rok prvýkrát klesla pod hranicu 5 percent. Bude tento trend poklesu nezamestnanosti pokračovať aj v ďalších rokoch, alebo sa môže otočiť?

Na ďalšie zníženie nezamestnanosti je potrebné prekonať štrukturálne problémy. Tými sú najmä mimoriadne nízka kvalifikácia veľkej časti ostávajúcich nezamestnaných, či ich nízka mobilita.

Ako opatrenia typu rekreačné poukazy, mimoriadny štátny sviatok, či nové sadzby príplatkov ku mzde zmenia cenu zamestnanca? Bude sa zamestnávateľom stále menej vyplácať poskytovanie trvalých pracovných pomerov?

To závisí od konkrétneho zamestnávateľa. Niekto jednoducho zmenil existujúce benefity za rekreačné poukazy a neutrpel tým veľké dodatočné náklady, pre iného to mohol byť zásadný škrt cez rozpočet. Čitatelia si môžu spraviť rôzne prepočty pomocou našej novej kalkulačky cenazamestnanca.sk.

Nedostatok zamestnancov pociťuje okrem iných aj mimoriadne dôležitý sektor zdravotníctva. Aký veľký je tento problém pre zdravotníctvo z dlhodobého hľadiska?

Pri lekároch je to skôr otázka rozdelenia špecializácií (napr. bude problém s pediatrami, či detskými psychiatrami, niektorých iných špecializácií je zase vcelku dostatok). Veľký problém to bude pri sestrách a iných zdravotníckych pracovníkoch. Bude musieť prísť lepšiemu rozdeleniu kompetencií, zavedeniu inovácií (napr. telemedicína) a zmene motivácií v systéme, aby sa zachovala kvalita. Napríklad počet návštev Slovákov u lekárov dosahuje v rámci Európy vysoko nadpriemerné čísla.

Zdravotné poisťovne mali vlani zisk vyše 135 miliónov eur. Nemali by sa takéto kladné hospodárske výsledky prejaviť aj na kvalite zdravotnej starostlivost a jej dostupnosti pre platcov poistenia?

Z tohto čísla je 90 miliónov zisk štátnej VŠzP , ktorý prakticky celý slúži na umorenie straty z roku 2016 a udržanie poisťovne v chode. Rovnako tak pri oboch konkurentoch končí zisk podľa výročných správ na účte nerozdelených ziskov (teda nie je vyplatený ako dividenda). Je to pochopiteľné. V systéme verejného zdravotníctva veľmi prudko rastú náklady a všetky tri poisťovne budú potrebovať každé euro, aby udržali krok. V systéme verejného zdravotného poistenia je viac ako 5 miliárd eur, teda 100 miliónov znamená 2% z tejto sumy, resp 7 dní fungovania systému.

Sú minuloročné plány ministerky zdravotníctva Andrey Kalavskej na obmedzenie zisku zdravotných poisťovní správnym krokom? Je táto idea opodstatnená?

Nemám pocit, že keď VšZP v roku 2016 dosiahla stratu 112 miliónov eur, že jej poistenci mali vďaka tomu lepšie služby. Zisk má dve dôležité funkcie. Po prvé, slúži ako semafor, ktorý ukazuje manažmentu aj verejnosti, či sa daný subjekt správa efektívne, alebo nie. Po druhé, slúži ako zdroj rezerv a investicií pre budúcnosť. Správnym krokom by malo byť čo najhlbšie zadefinovanie toho, na čo má pacient z verejného zdravotného poistenia nárok (aspoň v podobe čakacích dôb na jednotlivé zákroky a služby), aby zisk bol odmenou za dodanie tejto služby v čo najvyššej kvalite a spokojnosti poistenca.

— Tomáš Pilz

Prečo vznikol Denník S

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...