Logo Dennika

U progresívcov majú vypláchnuté hlavy. Ak toto má byť tá zmena, tak Boh ochraňuj Slovensko, hovorí Kollár

Boris Kollár (Zdroj: SITA)

ROZHOVOR Nech Boh chráni a opatruje predtým, aby ma potrebovali. Lebo keď ma budú potrebovať, ja budem jedna veľká osina v zadku. Ja si dám také podmienky, cez ktoré neprejdú. V rozhovore pre Denník S to Andrejovi Kiskovi a PS/Spolu odkazuje líder Sme rodina Boris Kollár.

Andrej Kiska mal podpísať dohodu o neútočení s PS/Spolu, no nestalo sa. Vy by ste nechceli pristúpiť k takejto dohode?

Nie.

Prečo?

Ja sa nebudem viazať na žiadnu stranu, aby som na ňu neútočil. Keď raz pán Kiska niečo vyparatí, tak ja chcem na to poukázať. Keď raz pán Truban bude rozprávať o drogách, tak chcem mať rozviazané ruky, aby som mohol na to poukázať, keď to bude treba alebo keď bude na to vhodná doba. Keď sa niekto z nich bude do mňa navážať, tak prečo by som ja nemal poukázať na to, čo oni robia?

Ja sa tu budem zaväzovať, že ja tebe budem ten prešľap kryť, tebe ten a tebe ten, len preto, že sme opozícia? To potom nie je žiadna zmena, ale rovnaké bahno a rovnaká stoka. Však my tu musíme zdravo konkurovať, zdravo bojovať aj na strane opozície. A nie, že tu ideme vytvárať nejaký iný dvojitý meter.

Ľudia toho majú plné zuby, tridsať rokov tu čakajú, kedy príde nejaká zmena a tu sa strieda jedna vláda s druhou. Jedna strana myslí len na tých horných desaťtisíc, ako to bolo s HZDS alebo so Smerom, ktorí majú svojich oligarchov alebo Mečiarových privatizérov. A potom ich striedajú druhí, ktorí ich proste neokradnú až tak strašne, ale rovnako sa k nim správajú – povýšenecky, pyšne, sponad ramena. Videli sme, čo tu postvárali napríklad SDKÚ s Gorilou. Takisto ich okradli.

Viete, to ako keď mrzákovi ešte aj tú barlu ukradli. Ľudia čakajú, než príde nejaká zmena a toto má byť tá zmena? Tu si to podpíšem rýchlo a môžem ísť robiť bársčo vystrájať na ulicu a oni nebudú môcť ani muknúť? No to kde sme.

Hovoríte, že je to taký systém „našich ľudí?“

No jasné, ja budem kryť jeho, on mňa, ja teba. Kam sme sa to dostali, keď chceme vyslať takýto signál, ako je pakt o neútočení, čo sa všetci zbláznili? To znamená, že môžu zajtra vykradnúť banku a Kiska sa nebude môcť ozvať?

Na opozičnej strane bojujete s progresívcami. Ich mládežnícka organizácia odmietla spoluprácu s vašou mládežníckou organizáciou. Obvinili ich, že napomáhajú extrémizmu a tvrdia, že nie ste demokratická strana. Ako sa pozeráte na takéto obvinenia?

Viete, ja sa smejem. To sú deti. Ale ako majú vypláchnuté hlavy tou liberálnou ideológiou… Im niečo nahučia do hláv, oni si ani neoveria informácie a budú napádať. A ak toto má byť tá zmena, tak Boh ochraňuj Slovensko. Toto sú mladí ľudia, ktorí to majú neskôr prebrať a keď takýmto spôsobom dnes konajú, čo budú robiť, keď budú mať v rukách reálnu politickú moc? Ja sa tohto desím.

Lebo zoberte si, veď ten náš šéf mládežníkov povedal, že lídrovi mladých progresívcov zaplatí najdrahšiu večeru v najdrahšej reštaurácii, keď mu nájde, kde táto naša mládežnícka organizácia podporuje extrémizmus alebo sa na nejakom zúčastňovala. Je to choré. Naši mladí chodia pomáhať do zdravotníckych zariadení, do útulkov, chodia darovať krv, takéto veci robia. Keď je toto pre progresívcov extrémizmus, tak áno, budem hrdý extrémista. Že som na strane ľudí, že som na strane dôchodcov, že chránime zvieratá.

Zdá sa byť nepredstaviteľné, žeby mohla vláda zložená zo súčasnej opozície dlhodobo fungovať. Ako to vidíte vy?

Pozrite sa, hovorí sa, že dobrá zmluva robí dobrých priateľov. A tým som povedal všetko.

A realisticky to vidíte ako?

Ako som povedal. Ide o to, aby v zmluve bolo napísané všetko, čo kto môže, čo kto nemôže, na čom sa dohodnete, čo sú priority. Ale ja nehovorím, že v takej dohode budem. My si dáme tvrdé podmienky.

Viete, my tým ľuďom veľmi smrdíme. Musíme povedať, že aj oni nám a veľmi. Vo veľmi veľa veciach s nimi nesúhlasím. V tých extrémnych progresívno-liberálnych, ako je napríklad púšťanie imigrantov. Alebo keď Kiska povedal, že musíme zvládnuť niekoľko tisíc migrantov, ja hovorím nie. Ja v takej vláde sedieť nebudem.

To znamená, že ja si dám tvrdé podmienky. Nech Boh chráni a opatruje predtým, aby ma potrebovali. Lebo keď ma budú potrebovať, ja budem jedna veľká osina v zadku. Ja si dám také podmienky, cez ktoré neprejdú. Mňa si nekúpia za nejaké ministerstvo, že mi dajú jedno navyše nech držím hubu. Nie, ja nechcem ísť ani na jeden ministerský post. Mňa si tým nikto nekúpi, ja sa budem pozerať na ľudí a to, čo som im sľúbil, to aj dodržím. To je to, že budem chrániť naše rodiny, že im budem pomáhať, že sem nebudem púšťať nezmyselný liberalizmus, že tu nebudeme vytvárať rodič 1 a rodič 2, rodič 3, že ktorý bude jednotka a ktorý dvojka, že tu budeme mať adopcie detí homosexuálmi, nič takéto. LGBT agenda cez nás neprejde.

Keď chcú meniť zdravotníctvo, nech menia, keď chcú meniť školstvo, nech menia, keď chcú konečne začať merať jedným metrom, som za. Keď chcú reformu súdnictva, som za. Ale tieto veci, ktoré som prvé spomenul, cez to nevedie cesta. To znamená, dáme si tvrdé podmienky, keď nesplnia, ideme do opozície.

Je očividné, že aj v rámci toho, čo sa nazýva demokratická opozícia, je tu isté delenie na tú starú a novú. PS/Spolu robí väčšinou tlačovky s KDH a Kiskom. Matovič zase povedal, že jeho najbližší spojenci sú SaS a Sme rodina. Vy máte dobré vzťahy so Sulíkom. SaS ale teraz padá k 5 percentám. Vy už nemáte takmer 11, ale skôr 7. Dá sa povedať, že tá „stará“ opozícia slabne oproti tej novej?

Jednu vec vám poviem, keď raz prídete na večeru a máte jedno jedlo na stole, máte 100-percentný koláč. Keď si tam sadnete štyria, tak sa objete do sýtosti. Keď si sadnete desiati, tak si každý niečo zobne, normálna vec.

Keď prídu viacerí, tak sa sily preskupujú. Aj tak cez to všetko sa väčšina voličov rozhodne týždeň pred voľbami. Takže necháme sa prekvapiť, ako to dopadne.

Objavili sa tvrdenia, že ste pred vstupom do politiky uvažovali o vstupe do ĽSNS alebo do SNS.

Ani jedna, ani druhá nie je pravdivá. Neuvažoval som, že vstúpim ani do jednej strany, nedal som žiadny dopyt ani na jednej strane. Nebol som ani ochotný ísť s Kotlebom do spoločnej debaty, lebo som si myslel, že to nie je v poriadku. Kotlebovcov som prvýkrát videl v parlamente.

Danka som poznal, boli sme dva-trikrát na obede, ale nikdy som mu nepovedal, že by som chcel vstúpiť do SNS.

Spomenuli ste Gorilu. Koho je to kauza?

Gorila? Štandardných politických strán, týka sa to SDKÚ, celej Dzurindovej vlády a týka sa to aj Ficovej vlády. Koniec koncov, čo sa týka tej Dzurindovej vlády, tam sme videli, akým spôsobom delili, koľko sto miliónov dostali, rovnako sme tam počuli hlas podobný Robertovi Ficovi, ako si tam dáva kolu a dáva do rúk Pente slovenské zdravotníctvo. Dáme vám k dispozícii Pašku a ten s vami všetko dohodne. A potom sme už videli, aký Klondike zažila Penta počas toho, keď začala vláda Smeru. Bohužiaľ, potom už v tom byte nesedávali, takže možno by sme sa veľa zaujímavých vecí dozvedeli, keby sme vedeli ďalšie informácie, ako to pokračovalo. Takže začalo to Dzurindovou vládou a pokračovala to Ficova vláda.

Nie je to aj kauza Sme rodina? Milan Krajniak sa v spise Gorila spomína.

Ale prosím pekne, skúste mi nájsť jednu vec. Kauza Gorila nastala počas vlády Dzurindu, keď tam v jednom čase bol aj Milan Krajniak. V tom čase, keď sa toto riešilo, odchádzal z prezídia Fondu národného majetku (FNM). Kauza Gorila bola hlavne štát v prospech Penty. A ukážte mi jedného politika, ktorý mal toľko súdnych sporov s Pentou ako Milan Krajniak. Tak mi snáď nechcete povedať, že Krajniak išiel na ruku Pente. Zoberte si ako bojoval proti Pente, keď robil Posledného križiaka, ako písal, ako rozryl kopec špinavých obchodov. Chcete mi povedať, že tento človek bojoval za Pentu a je v kauze Gorila? Nie. To tvrdia len ľudia, ktorí by nás do toho radi namočili, ale v tom spise nie je jediná vec, ktorá by sa týkala Milana Krajniaka.

Spomína sa tam v plánoch šéfa Penty Jaroslava Haščáka a exministra Jirka Malchárka ako jeden z tých piatich ľudí v prezídiu, ktorí budú vedieť zahlasovať, tak, ako oni chcú. Píše sa tam, že to ešte nie je dohodnuté s KDH, teda so Stanislavom Janotom a Milanom Krajniakom, ale že KDH je tomu naklonené.

To je taká blbosť, ako keby ja som povedal do telefónu tuná kolegovi: Dôjde sem ku mne jeden redaktor, je podplatený mnou a budem chcieť, aby mi urobil článok a niekto sa vás spýta – ste podplatený? No nie ste. Ale ja som to povedal tuná kolegovi, že vás vybavím. Takže to je rovnaká blbosť, to je moja odpoveď.

Okrem Gorily rezonuje kauza Kočner. Spomínal vás v Threeme, píše, že vlekár nemôže ísť do ďalších volieb.

…a keď Jankovská dostane moc, tak ma do polroka aj s Lipšicom zavrú.

Ale boli ste predtým kamaráti, resp. známi. Prečo vás tak znenávidel a dostali ste sa do takého veľkého sporu? Bolo to pre pozemky na Donovaloch?

Nie, to sa musíte vy spýtať Kočnera alebo kohokoľvek iného. Ja Mariana Kočnera, ako snáď jediný politik, nebudem zapierať. Všetci sa tvária, ako strašne nepoznajú Kočnera. Ja ho poznám 30-35 rokov, ešte keď robil v STV ako redaktor. A teraz všetci redaktori v STV, tí, čo tam robili vtedy aj potom, sú nejakí toxickí, lebo poznali kolegu Kočnera?

Hádam nechcete tvrdiť takýto nezmysel. Čiže poznal som ho, nebol som nikdy jeho blízky priateľ, s ktorým by som chodil na dovolenky, na kávy alebo by som s ním chodil na loď na večere…

Ste na tej fotke.

Ja som došiel do reštaurácie, jednej jedinej, ktorá bola na Donovaloch a mala nejakú slušnú úroveň. On je vlastník toho hotela a sedel tam pri svojom stole. Chcete povedať, že to som bol s ním? Nie, ja som tam bol s Adrianou Sklenaříkovou, s jej vtedajším manželom pánom Karembouom a ešte s redaktorkou STV, myslím že to bola pani Heribanová. Ona robila rozhovor s Adrianou Sklenaříkovou, tá mala vtedy nejakú reláciu v STV a natáčalo sa to u mňa. A keď sme skončili, išli sme si dať kávu. 30 metrov odtiaľ je hotel Šport. Vošli sme do reštaurácie a on tam sedel s Flašíkom. A čo mám teraz ja robiť. Ja som tam bol s ním? Nie, ja som tam bol s Adrianou Sklenaříkovou natáčať reláciu. Niekto odfotil celú reštauráciu.

Viete, Marian Kočner bol aj na plese v opere. Takže môžete teraz ísť po 600 ľuďoch. Prečo ste plesali s Marianom Kočnerom? Veď to je kravina.

Teraz sa vrátime. Na akej strane rieky som stál ja a na akej Kočner? Vidíte, šéfom nazýval Roberta Fica s Bödorom a jasne písal v Threeme, že Kollár sa nesmie dostať do volieb 2020. Jankovská musí uchopiť moc, mumlu – tak nazývali ministerku spravodlivosti. Písali, že ju musia odstaviť a Jankovská musí dostať kompetencie, aby sme do polroka mohli zavrieť Lipšica s Kollárom. Takže už viacej sa k tomu nedá čo povedať, kde stál Kočner a kde som stál ja. Proti mne dokonca vypísal aj odmenu, 10-tisíc eur a 100-tisíc na Lipšica.

Myslím, že tu sa nie je o čom baviť a čo sa týka tých pozemkov, to nebol spor mňa s Kočnerom. On akurát zariadil, že sa moje pozemky dostali k Piťovi a Piťo ma vydieral, to je celé.

Je to pravda, že vás Piťo vydieral?

Jasné. Pýtali tam za smiešnych pár metrov štvorcových 2 milióny korún ročne prenájom.

Stále ale nebola zodpovedaná otázka, prečo došlo k tomu vydieraniu? Kočner sám od seba nahuckal Piťa na vás?

To sa musíte spýtať jeho, ja neviem. Možno že to v Smere vyhodnotili, že ma treba likvidovať, ja neviem.

Kočner na tlačových konferenciách hovoril o vašich vzťahoch s mafiánmi. Povedal, že ste podnikali s Piťom a s ďalšími…

Podnikal s Piťom. Viete, čo je preňho podnikal s Piťom? Že som uzatvoril nájomnú zmluvu na pozemky, ktoré mi ukradol. To je podnikanie s Piťom, že mi dal vydieračskú zmluvu, ktorou odo mňa chceli dva milióny korún ročne, aby som mohol vôbec spustiť lyžiarske stredisko? To je podnikanie? Keď som vyplatil jeden milión korún zálohu Potočárovi, aby mi poskupoval také frcky, malé kúsky pozemkov na Donovaloch a potom mi ich odovzdal. A keď mi ich mal odovzdať, tak sa dostal do prúseru – jeho vlastní spoločníci ho okradli o firmu. Tak samozrejme sa posťažoval Kočnerovi, zavolali Piťovi a vybavili to, vrátili mu tú firmu, zľakli sa, samozrejme.

A on z lásky, a prejavu nejakej vďaky samozrejme, sa chcel odvďačiť a Kočner povedal Piťovi: Neber peniaze, ber tie Kollárove pozemky. Tak zobrali moje pozemky! Čiže keď ste vystúpili z lanovky na Donovaloch na Novej hole, tak ste stúpili na Piťov pozemok. Čo som mal robiť?

Mohol som urobiť dve veci – zavrieť stredisko a o prácu by prišlo 2 až 3-tisíc ľudí. V hoteloch, reštauráciách, lyžiarskych obchodoch, pekári, mliekari, všetci ktorí tam dodávali. Tí mohli rovno zavrieť.

Alebo som mohol platiť výpalné v hodnote 2-miliónov korún ročne. Tak som s nimi bojoval, možno rok a pol, keď už bol Piťo v base. Vtedy som bojoval s jeho právničkou, ktorá mi chodila dávať odkazy, kde sú ochotní klesnúť. Tak nakoniec som vyklesal na 500-tisíc korún. A toto výpalné som musel platiť, ak som nechcel zavrieť stredisko.

Robert Fico dookola hovorí, že ste mafián alebo ste boli mafián, niekedy pritvrdí, niekedy pozabudne. Tam sa pri vás najčastejšie okrem Piťa spomína Steinhübel.

Ešte raz. Našli ste ma niekde na mafiánskych zväzkoch?

Nie.

Bol som niekedy súdený za násilnú trestnú činnosť?

Nie.

Mal som niekedy niekde spojenie s týmito skupinami, žeby som niekde figuroval? Žeby som niekde niekoho okradol, vydieral, mal nejakú organizovanú skupinu? Nie, tak hádam tu platí nejaká prezumpcia neviny. A ako si môže jeden vyštudovaný právnik toto dovoliť povedať?

A čo vyjadrenia novinára Pavla Jacza? Ten tvrdí, že ste proti nemu svedčil, keď ho Steinhübel dokopal.

Lebo som ho videl. Lebo som bol pritom, ako to začalo. Pavel bol jeden eštebácky redaktor, nomenklatúrny káder komunistickej strany, ktorá si ho dosadila do spravodajstva Aktualít alebo ako sa to volalo v televízii. Si uvedomte, že vo vtedajších televíznych novinách nemohol sedieť nejaký protištátny živel alebo nebodaj disident. Tam boli preverení stopercentní skorumpovaní komunisti, eštébáci poplatní režimu. Toto bol Pavol Jácz. 

A on mal nejaký osobný konflikt so Steinhübelom a potom sa pobili pred kaviarňou, kde som bol. Jasné, že poviem to, čo som videl. Nepovedal som nič iné. To je celé. A že sa to teraz niekomu hodí vyťahovať, nejakého eštebáka Pavla Jácza?

Prejdime k vášmu programu. Aká je vaša víza pre Slovensko?

Pozrite sa. Máme 9. konferenciu programovú. Keby som z toho spravil takú malú knižočku, akú má PS/Spolu, tak to máme skoro 300 strán. Bez obrázkov to máme na 120 stranách a sú tam ešte obrázky a grafy, tak to bude 150 strán A4. Skutočne máme víziu na 15-20 rokov pre Slovensko.

Máme víziu na to, čo robiť v sociálnej oblasti, máme víziu ako stavať diaľnice, ako znižovať deficit. Na Slovensku pritom existuje deficit štátu okolo 120 miliárd. Nám sa rozpadajú železnice, rozpadajú koľaje, horia vlaky. Buď do nich sneží, buď do nich prší, alebo horia. My nevieme postaviť jeden súvislý úsek diaľnice bez toho, aby sa to niekde nezaseklo. Frckáme to po štyroch kilometroch a vkuse je nejaký problém.

Je to na hanbu sveta, aby sme nejakých 400 kilometrov alebo možno len nejakých 250 kilometrov stavali 30 rokov. Nie je problém, keď štát je sociálny. Je problém, keď štát rozkráda naše verejné financie. Toto musíme zmeniť.

Ako zdvihnúť HDP, ako urobiť akcelerátor a motor ekonomiky, akým spôsobom pohnúť ekonomiku, hlavne keď sa na nás valí teraz kríza. Keď prídete na tú konferenciu, môžete si to pozrieť.

Mohli by ste pomenovať jeden hlavný problém Slovenska? Niečo, čo nás najviac trápi a bude trápiť do budúcnosti?

Viete, tu všetko so všetkým súvisí. My sme zástancom sociálneho štátu, ja nedovolím žiadne rušenie vlakov zadarmo alebo obedov zadarmo po voľbách. Ani 13. dôchodky aj keď ešte nie sú schválené. Navrhli sme ich pôvodne my a Fico ich odmietol a dnes vykrikuje, že musí byť 13. dôchodok do roku 2020. Jasné, nech si to ukradne od nás, my to veľmi radi podporíme, lebo už som to raz podal.

Rozdiel je ten, že my chceme pomáhať a on musí, lebo mu tečie do topánok. Ale keď chceme robiť ten sociálny štát, tak na to musíme niekde zobrať peniaze. A tie peniaze musíme zobrať z ekonomiky, ktorá dnes je zadrhnutá a treba tam napumpovať investície.  

V Číne naštartovali ekonomický boom hlavne tým, že sa proste začali naprieč Čínou stavať obrovské mega-investície. Diaľnice, železnice, vlaky, ktoré chodia 300-400 kilometrovou rýchlosťou. Takže týmto spôsobom akcelerovali ekonomiku. A keď uvoľníte obrovské miliardy do investícií, tak na tom sa nabalia všetci ostatní. Stavbári, hute, a pod. Aplikačný efekt je taký obrovský, že to zasiahne skoro snáď všetky sféry. Týmto spôsobom chceme do toho ísť.

Tie výsledky chceme potom preniesť a pretaviť do sociálneho štátu. Tu sa striedali dve garnitúry politických strán – jedna, čo myslí na tých horných 10% a druhá, ktorá myslí na tých úspešných 500-tisíc, ktorí by si vedeli v princípe poradiť aj sami. My tvrdíme, že sme politická strana, ktorá sa pozerá hlavne na tých ostatných 5 miliónov ľudí, ktorí si nie vždy vedia pomôcť sami.

Samozrejme, že to nemôžeme urobiť tak, že zadrhneme všetkých podnikateľov, aby sme mohli pomôcť tým ostatným. Štát musí pomôcť znížením odvodov pre podnikateľov, aby mohli dať vyššie platy napríklad. Musí pomôcť podnikateľom, keď urobí štát nejakú obrovskú investíciu, vie na tom participovať strašne veľa súkromného sektora a tí budú mať o 10, 20, 30, 40 percent vyššie tržby a väčší zisk. Ten môžu opäť čerpať na platy ľudí alebo z toho bude čerpať štát na daniach a zase získa peniaze na sociálnu opateru. My musíme ísť krok po kroku spolu s navyšovaním platov, ale aj úľavami a navyšovaním zisku pre podnikateľov. Nemôžeme jedným brať na úkor druhých.

Máme to prepočítané a odobrené od rôznych finančných organizácií. Riešili sme to s rôznymi think tankami ekonomickými, má to hlavu a pätu. Takže náš program nerozvráti verejné financie.

Objavia sa nejaké nové tváre na kandidátke? Popr. nerokovali ste s nejakými malými stranami, žeby ste spravili koalíciu do volieb?

Koalíciu určite nie, ale dosť pravdepodobne by sme mohli jednu dve strany nejakým spôsobom umiestniť u nás na kandidátke. Aby tie hlasy neprepadli a aby čelní predstavitelia mohli kandidovať do volieb a využili sme tak odborníkov tých strán.

— Peter Števkov

Prečo vznikol Denník S

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...