Logo Dennika

Film o samovraždách zle vplýva na pubertiakov. Kritické komentáre vraj jeho tvorcovia mažú

(Zdroj: ktojedalsi.sk)

Na školský film „Kto je ďalší?“ upozorňujú učitelia. Napriek jeho prístupnosti mladistvým od 12 rokov si myslia, že nie je vhodný pre deti mladších ročníkov 2. stupňa základných škôl. Komentáre vyjadrujúce tento postoj údajne administrátori facebookovej stránky odstraňujú a blokujú.

Do kín sa v auguste tohto roka dostal film “Kto je ďalší?” z dielne Mira Drobného, ktorý je tvorcom aj ďalších projektov ako napríklad ovce.sk. Titul je inšpirovaný viacerými skutočnými príbehmi. Určený je najmä pre školy a žiakov od 12 rokov. Rovnako ako projekt ovce.sk načína tému nástrah internetu, sociálnych sietí a s nimi spojených nebezpečenstiev. Silne sa dotýka témy samovrážd mladých ľudí, ktorých zobrazenie sa do veľkej miery stáva terčom kritiky odborníkov.

Jedna z členiek učiteľskej skupiny na facebooku upozornila na „manipulatívne techniky predajcov“ tohto filmu. Správcovia stránky na sociálnej sieti údajne vymazávajú komentáre, „ktoré upozorňujú na to, že pre nižšie ročníky 2. stupňa ZŠ tento film nie je vhodný (zvlášť, keď sa s deťmi ďalej nepracuje a nespracúvajú sa ich emócie nadobudnuté predovšetkým z posledného príbehu filmu, kde mladučké dievča končí život samovraždou a posmrtne sa blažene usmieva)“.

K filmu sa vyjadrili aj odborníci z Internetovej poradne pre mladých. Programový riaditeľ Marek Madro režisérovu prácu cení a obdivuje. Váži si, že Miro Drobný do filmu zapracoval aj niektoré jeho pripomienky. Stále však konštatuje, že film neodporúča „citlivejším mladým ľuďom, ktorí si zažili násilie, šikanu, trpia depresiou alebo samovražednými myšlienkami a ani helikoptérovým rodičom (takým, ktorí preberajú až úzkostlivú zodpovednosť za život svojich detí, pozn. redakcie ). Obávam sa, že v týchto prípadoch by film mohol viesť k samovražednej nákaze.“

Medzi komentármi učiteľov vo facebookovej skupine sa objavilo aj tvrdenie, že existuje „dievča, ktoré sa po zhliadnutí filmu dostalo do ťažkej depresie…“.

Ďalšia z pedagogických pracovníčok v komentári uviedla, „že niektorí kolegovia po filme majú nové deti v terapii, ktoré majú samovražedné pokusy po zhliadnutí filmu a identifikácii sa s hlavnou hrdinkou z posledného príbehu.“

Druhou kritizovanou skutočnosťou je nevýrazne komunikovaná forma konkrétnej pomoci pre diváka, ktorý môže trpieť samovražednými alebo inými myšlienkami na sebapoškodzovanie.

Musím uznať, čakala som zhrozená po záverečnej časti aspoň na kontakt, kde človek s takýmito myšlienkami nájde pomoc. Jediný kontakt pomoci na Linku detskej istoty bol však zobrazený po všetkých titulkoch. Dôležitejšie bolo očividne zobrazenie účinkujúcich a spolupodieľajúcich sa na filme, partnerov, donorov a až potom na záver, keď sme v kinosále ostali len dvaja, objavilo sa číslo Linky detskej istoty 116 111,“ píše vo svojom vyjadrení Lenka Nemcová, projektová koordinátorka IPčko.sk.

O vyjadrenie sme požiadali aj administrátorov facebookovej stránky „Kto je ďalší?“ O ich prípadnú odpoveď budeme článok aktualizovať.

— Veronika Danková

Prečo vznikol Denník S

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...