Logo Dennika

Harabin spustil obrovskú kampaň. Analytik hovorí o státisícoch eur. Kto to platí?

Štefan Harabin (Zdroj: SITA)

Strana Vlasť, ktorej kandidátku do parlamentných volieb 2020 povedie sudca Najvyššieho súdu Štefan Harabin, rozbehla predvolebnú kampaň. Nechýbajú stovky bilbordov ani reklamy v dopravných prostriedkoch či médiách. Chceli sme preto vedieť, aký má byť rozsah kampane a koľko plánuje strana investovať, keď chce všetko platiť najmä z darov od svojich priaznivcov. Skúsenosti z minulosti dokazujú, že to nie je reálne.

Kampaň pred akýmikoľvek voľbami, najmä tými parlamentnými, nie je nič lacné ani jednoduché. Strany na ňu môžu na Slovensku podľa zákona minúť až 3 milióny eur a niektoré tento limit využívajú takmer naplno.

V minulých parlamentných voľbách, v roku 2016, sa cena kampaní pohybovala od niekoľkých desiatok tisíc v prípade Strany zelených, ktorá sa do NR SR nedostala, až po takmer 3 milióny eur v prípade vládnej strany Smer-SD. Vyše dvojmiliónový rozpočet mali pred minulými voľbami na kampaň aj strany ako Sieť či Most-Híd. Napríklad také hnutie Sme rodina – kollárovci dalo do kampane „len“ niečo vyše 370-tisíc eur.

Na kampaň, ktorú rozbehla strana Vlasť na propagáciu lídra svojej kandidátky, sa majú podľa slov Štefana Harabina skladať najmä ľudia, ktorí stranu podporujú. Opýtali sme sa vedenia strany aký má byť rozsah kampane a koľko do nej plánuje investovať.

Oslovili sme aj košickú marketingovú agentúru Heuréka Evolution, ktorá má podľa našich informácií zabezpečovať kampaň strany Vlasť, ale odpoveď sme do vydania článku nedostali.

Koľko dovolí Harabinov rodinný rozpočet

„Chceme osloviť normálnych ľudí – teda ľudí, ktorí poctivo pracujú, ctia
si rodinu a vlasť, v ktorej žijú a ctia si zákon a poriadok – lebo
veria, že ten by mal platiť pre každého rovnako. Keď sa pýtate na to,
aká veľká bude naša kampaň, na rozdiel od iných strán sa ani zďaleka
nepriblížime k limitu, ktorý stanovuje zákon,“
uviedla strana Vlasť v odpovedi pre Denník S.

Maximálny limit na predvolebnú kampaň sú spomínané 3 milióny eur, ktoré harabinovci rozhodne neplánujú minúť a popravde zrejme ani nemajú ako získať. Celkový rozpočet na kampaň však podľa vlastných vyjadrení stanovený nemajú.

„Uvidíme, koľko prostriedkov budeme mať k dispozícii od prispievateľov a tomu prispôsobíme naše aktivity. Veríme, že normálni ľudia sa nenechajú ovplyvniť masívnosťou niektorých volebných kampaní, ale zaujmeme ich spoločnými hodnotami a konštruktívnymi riešeniami,“ píše vedenie strany.

V deň zapísania transparentného účtu strany Vlasť do zoznamu pribudlo na tento nový účet 100-tisíc eur. V poznámke k odosielateľovi, ktorým je samotná strana je len uvedené, že ide o prevod vlastných finančných prostriedkov.

„Ešte v deň vyhlásenia volieb sme zriadili transparentný účet, Ministerstvu vnútra SR sme to oznámili o deň neskôr, teda 5. novembra. Náš transparentný účet je uvedený na webe strany Vlasť. Každý bude mať prehľad, kto nás podporil. Za stranou Vlasť nie sú žiadni tajomní investori, žiadni oligarchovia,“ tvrdí strana, ktorej kandidátku do parlamentných volieb povedie Štefan Harabin.

Ak by chcel Harabin platiť kampaň zo svojho, tak by ho to vyšlo poriadne draho. Plat trestných sudcov Najvyššieho súdu sa pohybuje na úrovni okolo 60-70-tisíc eur čistého ročne. Väčšinu prostriedkov na kampaň chce získať z finančných darov.

„Strana Vlasť bude financovaná predovšetkým z príspevkov jej
podporovateľov. Časť aktivít mňa ako volebného lídra si platím aj sám.
Do volieb budem investovať toľko, koľko mi dovolí rodinný rozpočet,“
uviedol Harabin pre Denník S.

Čísla nepustia

Faktom však je, že vybrať peniaze na kampaň len z darov od ľudí, nie je vôbec jednoduché, ak nie nemožné. Ani taká zavedená strana ako Most/Híd, so silnou členskou základňou, ktorá do minulej predvolebnej kampane investovala takmer 2,4 milióna eur nevybrala pred voľbami 2016 na daroch viac ako 390-tisíc eur a to je medzi súčasnými parlamentnými stranami najviac.

Vzhľadom na vyššie uvedené sa preto nedá predpokladať, že by nová strana Vlasť dokázala vybrať státisíce eur na príspevkoch a poriadna kampaň nestojí málo.

Spomedzi strán, ktoré sa dostali do parlamentu malo zrejme najlacnejšiu predvolebnú kampaň hnutie Sme rodina. Výdavky na kampaň kollárovcov boli síce 373-tisíc, ale iba necelých 6-tisíc bolo krytých z darov.

Úspech nie je zadarmo

O hrubý odhad sme v tomto prípade požiadali Martina Urmaniča z agentúry Communications & Campaigns, ktorá sa venuje politickým kampaniam. Podľa neho je volebná kampaň relatívne sofistikovaný súbor mnohých činností, alebo procesov, ktoré je nutné zabezpečiť na dosiahnutie úspechu.

„Mám na mysli vytvorenie volebného štábu, ktorého súčasťou sú okrem iných aj stratég, copywriter, riaditeľ kampane, človek zodpovedný za kontakt s médiami, terénni pracovníci a mnoho ďalších. Je potrebné zabezpečiť služby subdodávateľov, ako sú reklamná či PR agentúra, kreatívci, call centrum a podobne. Nevyhnutnosťou je zakúpenie mediálneho priestoru a to tak na internete, ako aj vo všetkých ďalších typoch médií vrátene vonkajšej reklamy a v neposlednom rade treba pamätať na produkčné náklady spojené so zabezpečovaním všetkých aktivít,“ vysvetľuje Urmanič.

Vyššie uvedený súbor opatrení a tím ľudí, ktorý chce vo voľbách dosiahnuť aký taký výsledok stojí podľa Urmaniča minimálne 350-tisíc eur. Aj to len v prípade, ak bude strana veľmi šetrná, ale nie zasa až tak, že by na úkor šetrenia neboli v kampani zrealizované niektoré aktivity.

„Kampaň je vlastne len na samotnom začiatku, ale z aktivít strany Vlasť by sa už čo to mohlo začať komentovať. Ako prvé ma zaujala vcelku rozsiahla medializácia: outdoorove nosiče a aj platená inzercia v printových médiách. To naznačuje plánovanie reklamných aktivít. Ako druhé som si všimol, že strana okrem vizualizácie lídra používa aj relatívne presne mierené slogany, čo by mohlo naznačovať spoluprácu so stratégom a tiež zároveň skutočnosť, že si pán Harabin nechal urobiť zásadný prieskum verejnej mienky v ktorom hľadal svoje voličské skupiny a ich postoje, názory a motivácie, prečo voliť,“ povedal Urmanič pre Denník S.

Expert na politický marketing upozorňuje, že Harabin je zrejme prvým politikom, ktorý sa v sloganoch vyjadruje menovite proti politikom. V tejto súvislosti spomína bilbord, na ktorom Harabin vyzýva Bélu Bugára na odchod z politiky.

„Ak opomeniem skutočnosť, že týmto počinom de facto robí Bugarovi a Mostu doslova kampaň, tak mi takto postavený message evokuje, že z prieskumu mu vyšla silná národná orientácia jeho voličov a potenciálnych voličov,“ myslí si Urmanič.

— Tomáš Pilz

Prečo vznikol Denník S

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...