Logo Dennika

Baránek: Je tu podozrenie, že prieskumy o Čaputovej boli manipulované. Predĺženie moratória je reakciou

Ján Baránek (Zdroj: Reprofoto Youtube/ appDay TV)

Podľa politického analytika Jána Baránka z agentúry Polis je predĺženie moratória snahou vládnej koalície zabrániť tomu, aby si niektoré strany platenými prieskumami ovplyvňovali verejnú mienku. Ale sú tu aj iné dôvody.

Pár mesiacov pred voľbami poslanci vládnej koalície odhlasovali zákon, podľa ktorého je 50 dní pred voľbami zakázané uverejňovať prieskumy verejnej mienky. Opozícia je proti, ale vláda argumentuje tým, že prieskumy manipulujú verejnú mienku.

„Nápad s moratóriom neprišiel ako blesk z jasného neba. Je to spôsobené tým, čo sa tu dialo pred prezidentskými voľbami s agentúrami na prieskum verejnej mienky. Je tu podozrenie, že tie prieskumy boli pripravované alebo manipulované najmä u pani Čaputovej, keď zo dňa na deň vyletela v prieskumoch o 12 percent,“ povedal Baránek pre Denník S.

Dodáva, že strany vládnej koalície sa obávajú toho, že by nové opozičné strany mohli zopakovať niečo také ako pred prezidentskými voľbami. „Na príklade, ktorý som uviedol, by sme mohli odvodiť, že zverejňovanie prieskumov ovplyvňuje rozhodovanie voličov a osobne si myslím, že v prípade pani Čaputovej to nebolo ani potrebné, pretože by to vyhrala tak či tak,“ myslí si Baránek.

Prieskumy môžu do istej miery uškodiť napríklad malým stranám. Podľa Baránka sa totiž stáva, že ľudia nevolia malé alebo nové strany, ktoré sa v prieskumoch opakovane pohybujú pod 5-percentnou hranicou zvoliteľnosti, pretože si povedia, že je to zbytočné a dajú hlas radšej niekomu, kto sa do parlamentu dostane.

Za momentálnej situácie, ktorá vládne na slovenskej politickej scéne sa analytik prikláňa k predĺženému moratóriu, ale je tu vraj ešte aj možnosť, že by sa prieskumy zverejňovali do posledného dňa pred voľbami ako je to v USA. „Potom sa ukáže, či to niekto manipuloval alebo nie, ale pri dvojtýždňovom moratóriu sa to neukáže,“ povedal Baránek s tým, že je nemožné porovnávať výsledok volieb s prieskumami starými dva týždne. „Aby sa to dalo porovnať, muselo by byť moratórium úplne zrušené,“ dodal analytik.

Prieskumy sú podľa Baránka určené v prvom rade pre politické strany. „Pokiaľ sú tie prieskumy robené korektne je to informácia aj pre voličov, ale stále je to o tom, že (prieskumy) stále ovplyvňujú voličov strán, ktorí by možno aj chceli voliť strany tesne na hranici zvoliteľnosti, ale vďaka prieskumom sa rozhodnú voliť niekoho, kto sa podľa prieskumov dostane do parlamentu,“ uviedol Baránek.

Predĺženie moratória na zverejňovanie prieskumov čelilo ostrej kritike viacerých sociológov, ale aj opozičných politikov. Za pozmeňovací návrh i za celú novelu zákona hlasovali najmä poslanci vládnych strán Smeru-SD a SNS ako aj ĽSNS.

— Tomáš Pilz

Prečo vznikol Denník S

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...