Logo Dennika

Progresívec využil Pamiatku zosnulých na kritiku protipotratových aktivistov. Vraj ignorujú migrantov

Milan Ftorek (Zdroj: facebook.com)

KOMENTÁR Hoci sú prvé novembrové dni pre drvivú väčšinu spoločnosti obdobím piety a pokoja, niektorí politici aj počas nich vidia priestor na prihriatie si vlastnej polievočky. Zatiaľ najviac sa v tomto smere prejavil člen Progresívneho Slovenska Milan Ftorek. Pamiatku zosnulých využil na to, aby zaútočil na pro-life aktivistov ako pokrytcov. V statuse na sociálnej sieti konštatoval, že hoci im na srdci leží osud nenarodených detí, netrápia ich utopené ratolesti migrantov v Stredozemnom mori. Táto logika má ale značné množstvo trhlín.

V úvode svojho zamyslenia sa progresívny politik pýta, čo robíme pre to, aby neumierali nevinné deti. Naráža pritom na štatistiku, podľa ktorej od začiatku roka zahynulo počas plavby do Európy 400 detí. Túto skupinu následne porovnáva s plodmi v materniciach a snaží sa protipotratových aktivistov vtlačiť do pokryteckej polohy, že im na jednej kategórii potomkov záleží a na druhej nie.

PRIPOMENULI SME SI PAMIATKU ZOSNULÝCH, NO ČO ROBÍME PRETO, ABY NEUMIERALI NEVINNÉ DETI?V roku 2019 umrelo len v…

Gepostet von Milan Ftorek • Progresívne Slovensko am Freitag, 1. November 2019

Po rekapitulácii však slušnosť káže na úvodnú otázku odpovedať. Čo teda robíme pre to, aby neumierali nevinné deti migrantov? Tak teda takto.

To vaši súkmeňovci ich nakladajú na člny

Pronárodní konzervatívci vo všeobecnosti zastávajú názor, že štáty majú právo fungovať na vlastnej hodnotovej báze a odmietnuť západný liberálny model usporiadania. V jednoduchosti povedané – neposielame do iných krajín šíriť demokraciu tankami a bombardérmi. Tento predpoklad je – ako sa dnes ukazuje – pre pokoj a mier na Blízkom východe a v častiach Afriky kľúčový.

Po druhé, ak je štát z tejto či inej príčiny skutočne rozvrátený, konzervatívci podporujú dodržiavanie medzinárodného práva a zásad zdravého rozumu v oblastiach azylu, čo v praxi znamená, že každý človek v núdzi by mal zakotviť v prvom bezpečnom a (zväčša) kultúrne príbuznom štáte.

Po tretie, konzervatívci nepodporujú politiku otvorených dverí a nepromenádujú sa s transparentami typu „refugees welcome“ po uliciach ako vaši ideologickí súkmeňovci, pán Ftorek. Inými slovami, nevytvárajú návnady, ktoré motivujú cudzincov absolvovať nebezpečnú cestu cez more.

To vy úmyselne zamieňate maternicu za človeka

Pokiaľ sa presunieme od „ich detí“ k „našim ešte nenarodeným deťom“, poviem vám, čo robíme v tomto ohľade. Alfou a omegou je, že v súvislosti s potratmi nehovoríme o materniciach, ale o ich obsahu, čo je rozdiel v každej rovine ľudského chápania. Od biologickej až po trestnoprávnu. Všakže?

A pokiaľ ide o tehotenstvo, sme za to, aby sa debata preklopila od ženských práv k ženským povinnostiam. Pre menej chápavých, je to filozofia, ktorá stavia život nad všetko ostatné, no samozrejme rešpektujúca marginálne dôvody na interrupciu (ako napríklad znásilnenie či ohrozenie života matky).

Kto tu vytĺka politický kapitál?

„Je scestné si pred týmto pokrytectvom a zneužívaním najslabších na získavanie populistických bodov zakrývať oči,pripomína nám pán Ftorek po tom, ako cynicky počas dušičiek zaútočil na konzervatívcov pre údajné démonizovanie a ignorovanie migrujúcich detí. Ale toto samozrejme žiaden prospechársky ľavicový populizmus a hranie na city nie je, však?

Hoci sa tento progresívny politik stavia do polohy druhej Matky Terezy, vzhľadom na tieto slová a celkovú agendu jeho strany nemá žiaden nárok obviňovať svojich oponentov z toho, že pri „umieraní nevinných detí“ sedia s rukami založenými na stole.

Tu sa totiž nehrá na pekné slová a ani na imidž nových politikov, ale smerodajné sú reálne dopady tých-ktorých opatrení a len ťažko hľadať konšteláciu, v ktorej by sa mohli za skutočných ochrancov života považovať práve progresívci na úkor konzervatívcov.

A na to finálne prehlásenie v štýle „nepodporujeme ilegálnu migráciu a interrupcie“ si dovolíme len pripomenúť, že medzi umožnením a podporou je naozaj veľmi tenká čiara.

— Tomáš Dugovič

Prečo vznikol Denník S

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...