Logo Dennika

Ak týmto kyjakom zničia Fica, zo Smeru nezostane mastný fľak, hovorí o „Kočnerových“ únikoch Žitný

Milan Žitný (Zdroj: reprofoto youtube.com)

ROZHOVOR Úniky z komunikácie s Marianom Kočnerom sú podľa bezpečnostného analytika Milana Žitného od začiatku prostriedkom politického boja, bez ohľadu na to, kto ich vypúšťa a kto sa pritom oháňa verejným záujmom. Je to politický kyjak v predvolebnej kampani, ktorá tu beží fakticky už od februára minulého roka. Vraví Žitný v rozhovore pre Denník S.

Je podľa vás uniknutá komunikácia medzi Marianom Kočnerom a viacerými politikmi z aplikácií Threema a Viber autentická?

Sotva niekto ešte pochybuje o tom, či táto komunácia je autentická, keď už bola časť z Threemy predložená špeciálnym prokurátorom Jánom Šantom v procese proti obžalovaným Marianovi Kočnerovi a Pavlovi Ruskovi v kauze falšovania zmeniek a súd ju akceptoval ako dôkaz. To sa opiera aj o znaleckú analýzu, takže pochybnosti by mali ísť bokom. Ale aj keby sa znalec nevyjadril, je ťažké si predstaviť, že by niekto dokázal v krátkom čase nejakého pol roka, než sa to dostalo na verejnosť, naimitovať hlasy, respektíve vyfabrikovať také množstvo prepisov komunikácie s mnohými osobami, proste vytvoriť to len tak ad hoc.

Tie údaje, ktoré tam odznievajú, sa dajú overiť s inými údajmi, časovými i vecnými, a to by sotva niekto dokázal, alebo sotva by bol vôbec ochotný také čosi vytvoriť. To je podľa mňa nepredstaviteľné. Problém však je, že sa objavuje nie jeden balík, ale po častiach a nie v rovnakej podobe. To môže vyvolávať isté pochybnosti, ale opäť, ak je možné tie informácie porovnať s dobovými udalosťami v čase i obsahu, pochybnosti majú značne oslabenú validitu.

Údajná nahrávka z Gorily sa do médií a následne aj na internet dostala krátko po zatknutí bývalého člena SIS Pavla Forischa. Vidíte v tom súvislosť? Mohla to byť Forischova „poistka“ pre prípad, keď ho zatknú?

Je to jeden z možných výkladov, možno to nebola poistka, ale pomsta za zadržanie a vznesenie obvinenia. Iný výklad môžeme hľadať v odpovedi na otázku, kde sa nahrávka nachádzala. Mali ju napríklad v tíme na vyšetrenie Gorily. Odtiaľ už raz unikli prepisy nahrávok rozhovorov, ktoré si robil bývalý funkcionár SIS Ľubomír Arpáš s ľuďmi, s ktorými sa stýkal a ktoré mu boli zadržané v roku 2012 pri domovej prehliadke. Tá sa robila práve pre tím Gorila, aj keď sa udiala pod vymyslenou legendou trestnej veci detskej pornografie. Keď už raz unikli z tímu Gorila nejaké záznamy, prečo by nemohli uniknúť aj teraz?

Objavili sa názory, že Gorilu mohol vypustiť aj samotný Smer. Čo vy na to?

Čo by asi tak z toho Smer mal? Aby potešil svojich voličov, že si môžu vypočuť hlas svojho predsedu? Ten predsa poznajú. Nemá to logiku. Smer potrebuje ukazovať, že napriek všetkému, čo sa na neho v poslednom roku – dvoch valí, je vnútorne silný, konsolidovaný, a takáto aktivita z vlastných radov by tomu neprospievala.

Keď odhliadneme od obsahu, čo si myslíte o samotnom úniku takýchto informácií?

Úniky sú od začiatku prostriedkom politického boja, bez ohľadu na to, kto ich vypúšťa a kto sa pritom oháňa verejným záujmom. Je to politický kyjak v predvolebnej kampani, ktorá tu už beží fakticky od februára minulého roka.

Pre koho z politikov je tento únik informácií najvýhodnejší?

Skôr by som sa spýtal, pre koho by mal byť najnevýhodnejší. Odpoveď je zrejmá, že tento kyjak má biť, a aj bije, po hlave Smer a samozrejme hlavne jeho predsedu Roberta Fica, pretože ak to zničí jeho, zo Smeru nezostane na scéne mastný fľak a jeho voliči sa rozutekajú. Zatiaľ však vidno, ako predseda Smeru nehádže uterák do ringu a voliči mu za to dávajú podľa prieskumu trvalých 20 % hlasov, čo stačí na volebné víťazstvo. To číslo má stále šancu byť rozhodujúcim faktorom pri skladaní vlády po februárových voľbách. Aj preto, že opozícia je nejednotná. V kuse sa medzi sebou hašterí a stále pribúdajú rôzne ministraničky, ktoré sotva prekročia päťpercentnú hranicu, ale pár percent kdekomu odoberú, ale Smeru, ako naznačujú prieskumy, nie.

Aký vplyv to má podľa vás na verejnosť?

Tá je čím ďalej tým viac otrávenejšia a znechutenejšia. Z toho môžu úspešne ťažiť subjekty ochotné ponúknuť ako riešenie z krízy vládu silnej ruky. Zatiaľ to nevyzerá tak, že by to malo po voľbách nastať. Ale povolebný vývoj, ak nebude harmonický, a to sotva bude prechádzka ružovým sadom, tak frustrácia bude ďalej rásť a volanie po niekom, kto tu konečne urobí poriadok a vyčistí Augiášov chliev, môže rátať s rastúcou podporou. To je zatiaľ ale skôr filmový scenár. Realita býva zložitejšia.

Pozrime sa napríklad na dych vyrážajúci politický kotrmelec, ktorý predviedol v nedeľnej relácii V politike na Ta3 Marian Kotleba. Uznal po opakovaných otázkach moderátorky, že teda áno, holokaust bol, a áno, Slovenské národné povstanie bol dôležitý historický medzník pre Slovensko… Čo nám tým pán Kotleba naznačuje? Že je ochotný odpíliť zo svojich doterajších politických pilierov, aby sa stal prijateľný pre široké spektrum politických subjektov, i tých, ktoré ho doteraz tvrdošijne odmietali. A ak na túto jeho ponuku „medzi riadkami“ kývnu všetci tí do pŕs sa búchajúci demokrati, že veď to už je iná ĽSNS, tiež ctiaca demokratické korene tejto krajiny, môže sa stať, že ĽSNS bude po februárových voľbách súčasťou vládnej koalície. Predstavme si, zatiaľ teoreticky, že novým ministrom vnútra sa stane Marian Kotleba.

Teraz sa to zdá byť fantazmagóriou, ale už sme tu zažili rôzne divoké figúry, napríklad murár podpredsedom parlamentu a podobne… A frustrovaná časť verejnosti, tá, ktorá kričí, že chce slušné Slovensko, bude sa cítiť podvedená a bude frustrovanejšia. Nech už bude tak či onak, či bude vláda s Ficom alebo trebárs s Kotlebom, prehrávať bude táto časť verejnosti. Lebo politika, ako nás učia dejiny od roku 1990, nie je o morálnych zásadách, to je len potemkinovská fasáda pre nepoučiteľných divákov. Tých, ktorí idú do politiky s ušľachtilými úmyslami, dlho v nej nevydržia. Buď odídu sami, alebo ich vystrnadia. Politika, ako nám tu defiluje už tridsať rokov, je o presadzovaní záujmov a tie sa dajú dosiahnuť, ak nie stopercentne, tak aspoň čiastočne, len v tvrdých zápasoch.

Máte namysli nejaký konkrétny príklad?

Nie je tu priestor na dlhé ilustrácie, ale aspoň jedna: máme to v kolíske už od prvých slobodných volieb v roku 1990, kedy víťazné hnutie VPN nebolo schopné dosiahnuť v rokovaniach s KDH o koaličnej vláde aspoň niečo z toho, čo chceli dosiahnuť. Rokovania sa vliekli a výsledok žiadny, KDH chcelo viac, než na čo malo nárok a nechcelo ustúpiť. Vedenie VPN bolo bezradné. Až prišiel na poradu VPN Vladimír Mečiar, ktorého si vépeenka vybrala za nového premiéra, ten najprv počúval ponosy vedenia hnutia, potom odišiel do vedľajšej miestnosti a dva razy niekam telefonoval. Keď sa vrátil, povedal, že KDH bude súhlasiť zo všetkým, ako to VPN navrhuje. Nebrali ho vážne, mysleli, že sa chce predviesť. Lenže na druhý deň KDH súhlasilo so všetkým, čo VPN dovtedy nevedela presadiť. Kam telefonoval? Azda niekomu na strane KDH pohrozil, že v médiách sa môžu objaviť záznamy z evidencie ŠtB o arcibiskupovi Sokolovi alebo o Ivanovi Čarnogurskom, ktorý viedol rokovania s VPN?

Ak to aj nebolo toto, určite si netreba myslieť, že pozval na nedeľu vedenie KDH na obed s tým, že on ho platí a KDH s radosťou prijalo pozvanie a druhý deň od radosti súhlasilo s návrhmi VPN. Takto pekne vznikla prvá demokratická vláda zo slobodných férových volieb. V jej kolíske bolo vydieranie ako dar od zlej sudičky. Preto ani dlho nevydržala. A podobných tvrdých drsných metód i príkladov je mnoho. V záujme politickej stability, ekonomickej prosperity, sociálneho zmieru, a tak ďalej. Veď už to za tých tridsať rokov poznáme, spoja sa rôzne sily pod jednou strechou, aby si zaistili väčšinovú podporu v parlamente a čím bude koalícia väčšia a pestrofarebnejšia, tým budú aj kompromisy hlbšie a nemorálnejšie. A frustrovaná časť verejnosti bude len viac znechutená. A to ešte neuvažujeme o rôznych čiernych labutiach, Erdoganových vyhrážkach, ďalšej vlne migrantov, o možnom vplyve zhoršenej ekonomickej situácie, ktorá sa už pomaly vynára na obzore.

Je podľa vás Gorila kauzou, za ktorú je zodpovedná vláda Roberta Fica?

Gorila je kauzou tých, ktorí, dostali onú spravodajskú informáciu a ignoroval ju. Tie odposluchy sa uskutočnili v čase druhej vlády Mikuláša Dzurindu. A keď sa začiatkom roka 2012 objavili na internete, vypukol škandál, ktorý najviac poškodil práve Dzurindovu SDKÚ. V parlamentných voľbách 2012 dostala potom len biednych 6 % hlasov. Víťazný Ficov Smer získal 44 %. To beriem ako dôkaz, že Gorila poškodila SDKÚ a pomohla Smeru. Nie je tu nad čím ďalej špekulovať, voliči sami určili, koho je to maslo na hlave. Viacerí aktéri z Vazovovej boli vtedy v rôznych funkciách. Keďže mali istú, nazvime to ochranu, s informáciou sa nehýbalo. Viacero faktorov vytvorilo ten nehybný stav, ale je to samostatný príbeh, pre ktorý tu nie je dosť miesta. A tak sa vrátila po rokoch ako bumerang. Dôvody nechám bokom, aj cestu, kade a prečo vyšla von. Ale keďže Robert Fico si svojou vtedajšou neokrôchanosťou a hrubou agresitivou, rozdávajúc médiám údery v podobe rôznych žalôb na všetky strany, nadmieru poštval novinárov, dnes mu to vracajú a robia z neho arcilotra.

Prečo podľa vás médiá nezverejnia celú komunikáciu z aplikácie Threema, tak ako ju majú k dispozícii?

Ak ide o obsah za približne dva roky, tak záznamy by mali mať dĺžku niekoľko sto hodín, ak nie rovno tisíc. Niečo bude určite hlušina súkromných, civilných hovorov, niečo bude možno ešte v polohe, ktorá nemusí byť hlbšie preskúmaná a nemusí byť taká polopatistická, akú sme doteraz počuli či čítali. Samozrejme môžeme rátať aj s manipuláciou, keďže je to dnes veľmi atraktívny prostriedok politického boja. Tých 39 hodín môže byť pokojne účelovým výberom, to nevieme však posúdiť. Preto takéto manipulácie berú triezvi ľudia s rezervou a istým cynickým odstupom. Je to hnoj, to je bez diskusie, ale je to všetok hnoj a naozaj z každého dvora, do ktorého Marián Kočner telefonoval?

— Tomáš Pilz

Prečo vznikol Denník S

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...