Logo Dennika

Nová hodvábna cesta – čínske eso v rukáve

Ilustračný obrázok (Zdroj: Pixabay.com)

Hodvábna cesta v minulosti patrila medzi najväčšie katalyzátory rozvoja starovekých a stredovekých ekonomík. Šlo o sieť viacerých obchodných trás spájajúcich Čínu na jednej strane a Rímsku ríšu na strane druhej. Pochopiteľne z nej však profitovali aj tranzitné mestá. Fungovala od 2. storočia pred našim letopočtom až do roku 1453, kedy Osmanská ríša uvalila blokádu na obchod so Západom.

Jej tradíciu sa o 560 rokov neskôr, v septembri 2013, rozhodol oživiť čínsky prezident Si Ťin-Pching. Projekt Novej hodvábnej cesty je dnes známy pod skratkou OBOR (z anglického „one belt – one road“, teda v preklade „jeden pás – jedna cesta“) a jeho iniciovanie možno považovať za doposiaľ najvýznamnejší krok Číny počas jej nezadržateľnej cesty k absolútnej globálnej dominancii. Finálna podoba cesty ešte nie je na stole, no počíta sa s tromi variantmi. Južná trasa by mala smerovať cez Irán, Turecko, Grécko, Belehrad a končiť v Budapešti. Tá severná využije potenciál Transsibírskej magistrály, územie Poľska a cez nemecké prístavy vyústi až vo Veľkej Británii. Vďaka sprístupneniu Severného ľadového oceánu kvôli topeniu sa ľadovcov je v hre aj trasa cez more.

O veľkosti celého projektu svedčia čísla. Mal by sa priamo dotýkať približne 65 krajín a ovplyvniť potencionálny trh o veľkosti takmer 4,5 miliardy ľudí. Podľa Maria Holzera z Viedenského inštitútu pre medzinárodné a ekonomické štúdie možno očakávať, že priemerný rast HDP zainteresovaných štátov dosiahne 3,5%. Najväčším investorom bude Čínska rozvojová banka, ktorá kvôli ceste uvoľní takmer 900 miliárd dolárov.

Európski predstavitelia dlhodobo prizvukujú, že obchodné toky na obnovenej Hodvábnej ceste musia byť obojsmerné. Naposledy túto požiadavku svojmu ázijskému náprotivkovi tlmočil novozvolený taliansky prezident Sergio Mattarella k príležitosti podpísania memoranda o porozumení, ktorým sa Taliansko ako prvá veľká demokracia k čínskemu projektu prihlásila.

Otázne však je, do akej miery bude na rozdrobených hlasoch zo starého kontinentu záležať a či v konečnom dôsledku nebudeme nútení pristúpiť na čínsky návrh aj za tú cenu, že ostaneme viac odbytišťom ako exportérom. Už dnes máme ako Európa voči Číne nevyváženú obchodnú bilanciu, pre čínske firmy uplatňujeme menej reštrikcii ako oni voči tým našim, Čína čoskoro nebude len montážnou dielňou ale aj technologickým lídrom, je druhou najväčšou ekonomikou sveta, najľudnatejšou krajinou a komunistické vedenie jej zabezpečuje konzistentný a pomerne jednotný hlas smerom k druhým štátom. To všetko sú faktory, ktoré Číňanov stavajú do priaznivejšej negociačnej pozície.

Čo sa slovenskej účasti v projekte Hodvábnej cesty týka, situácia pre nás nie je priaznivá najmä z titulu prebiehajúceho konfliktu na východe Ukrajiny, vďaka ktorému sa investori jej rizikovému územiu pravdepodobne vyhnú. A nezmenia to ani slová premiéra Pellegriniho, ktorý by bol rád, keby popri rope a plyne Slovensko „zostalo aj tepnou pre tranzit tovarov“ a je nutné zmieriť sa s faktom, že ťažisko rozhodnutí neleží v malej 5 miliónovej krajine.

Hoci je čínska filozofia expanzie odlišná ako tá západná, bude zaujímavé sledovať, či a aké politické konzekvencie nás čakajú. Pri istej konštalácii sa môže po realizácii projektu Európa ocitnúť v pluse, naproti tomu jednoznačne porazeným budú Spojené štáty. A spolu s nimi tiež pridružení transatlantisti s ideologickým kompasom zásadne orientovaným vždy len na jednu svetovú stranu.

— Tím Denník S

Suzy Hazelwood)

Prečo vznikol Denník S

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...