Logo Dennika

Prezidentova pýcha môže predchádzať jeho pádu

Andrej Kiska (Zdroj: SITA)

Andrej Kiska má prakticky od začiatku výkonu svojho mandátu problém s pochopením vlastnej úlohy v slovenskej politike. Jeho spindoktori využili potenciál silného príbehu ako baranidlo proti Ficovi a SMERu, ktorý v tom čase ašpiroval na ďalšiu významnú ústavnú funkciu a bolo potrebné ho zbrzdiť. Úspešne. S jeho aktívnou účasťou v straníckej politike sa však nerátalo.

Pomerne rýchlo sa však zbavil masky nezávislého a nadstraníckeho lídra, ktorého ambíciou je spájať ľudí a primkol k vyhranenému liberálnemu a transatlantickému táboru. Stal sa miláčikom súkromných médií až do takej miery, že navštevoval ich večierky a jeho kontrola zo strany novinárov bola pasé. Vezením sa na vlne politickej korektnosti a omieľaním tých správnych floskúl so širokým dosahom menil spoločenskú klímu v štáte a nahrával tak opozícii, ktorá mu to poklonkovaním vracala. To všetko mu pomohlo vytvoriť kult osobnosti, ktorého potenciál hodlá využiť pri stavbe vlastného projektu, ktorý je dnes zdá sa hotovou vecou.

Situácia sa však behom pár mesiacov zmenila a momentálne rozloženie síl napovedá tomu, že úspech budúcej Kiskovej strany nemusí byť zaručený a môže sa pod to podpísať viacero faktorov.

V prvom rade je škandalózne, v akom rozsahu prezident zabudol, že stále vykonáva ústavnú funkciu, z ktorej vyplývajú aj určité povinnosti a rozhodne medzi ne nepatrí rokovanie s cieľom zlanáriť k sebe politikov a iné známe tváre. Takisto ani orámovanie svojej profilovej fotky na oficiálnej stránke na facebooku logom Zuzany Čaputovej. Ak to aj rovno nebudeme pokladať za znevažovanie úradu, rozhodne je to nefér voči jeho voličom, ktorí mu na tieto účely neodovzdali dôveru a nefinancujú z daní jeho aparát. Podobné správanie môže odpudiť aj značnú časť jeho rozumnejších podporovateľov.

Po druhé, nezdravé sebavedomie je vlastnosť, ktorá sa u nás nikdy netešila veľkej obľube. Treba to pripomínať prezidentovi ak sa hrdí tým, že jeho angažovanosť v politike si vie predstaviť 40% ľudí. Odvoláva sa na nedávny prieskum verejnej mienky, na základe ktorého by mu 9% opýtaných „určite“ odovzdalo svoj hlas a 31% „pravdepodobne“. A to v čase, kedy nie je známe ani jedno meno z jeho tímu, znenie volebného programu, ozrejmené financovanie a vlastne ani to, či strana nakoniec vznikne. Odborníci, ktorí s podobnými dátami pracujú sa prikláňajú skôr k tomu, že Kiskov strop má ďaleko bližšie k prvému uvedenému číslu.

Najväčší kameň úrazu však môže byť Kiskova nevyhnutná konfrontácia s politickými matadormi z opozície, ktorí z presunu niekoľkých percent voličov dozaista nadšení nebudú. A možno očakávať, že svoje pracne budované strany budú brániť. Týka sa to najmä OĽANO, SAS, Sme Rodina, Spolu, Progresívneho Slovenska či poťažmo MOSTu a KDH. Vzhľadom na Kiskovu neskúsenosť a neodbornosť nemožno očakávať, že z týchto bojov vyjde ako víťaz.

Pokiaľ má prezident ambíciu silou-mocou zapojiť sa do parlamentného života, viac by mu prislúchalo pridať sa k jednej z už etablovaných strán aj za cenu toho, že bude hrať druhé husle. No tento vlak už asi odišiel a jeho tlačenie na pílu môže v horšom prípade skončiť aj ziskom pod 5%  a to by bola veru smutná bodka za jeho umelou politickou kariérou. V lepšom prípade nepreskočí ani Kotlebu, nieto SMER.

Veci na jedno použitie dlhšie zaobchádzanie zväčša nevydržia a často nám skôr zavadzajú. Rovnaký osud môže postretnúť aj našu marketingovú hlavu štátu.

— Tím Denník S

Prečo vznikol Denník S

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...