Logo Dennika

Obžaloba Rostasa znova oživuje diskusiu o hraniciach slobody slova

Pred tromi dňami prebehla slovenskými médiami informácia o pokroku vo vyšetrovaní údajnej trestnej činnosti Tibora Eliota Rostasa, šéfredaktora mesačníka Zem a Vek. Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry na novinára podal obžalobu. Proces s ním by mal prebiehať v Pezinku.

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry podal 17. októbra obžalobu na Špecializovaný trestný súd na T. E. R. obvineného zo zločinu rozširovania extrémistických materiálov v jednočinnom súbehu s prečinom hanobenia národa, rasy a presvedčenia a prečinu podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti,“ objasnila hovorkyňa kompetentnej prokuratúry Jana Tökölyová.

Kauza sa týka prípadu z roku 2017, kedy sám Rostas vo svojom časopise uverejnil článok Klin židov medzi Slovanmi, v ktorom spomenul citácie viacerých osobností zo slovenskej histórie týkajúce sa židovskej obce.

Tieto myšlienky pritom podával tak, že podľa vyšetrovateľov vytvárali výhradne negatívne konotácie a tým pádom aj dojem „že aj v súčasnej dobe sú pôvodom zlej spoločenskej situácie zásahy židovskej komunity,“ dodala hovorkyňa.

Šéf Zem a Vek hovorí o nezmysloch

Rostas hovorí o účelovosti trestného stíhania. Tvrdí, že dlhé mesiace nebol v predmetnej veci ani len vypočutý a súdnu znalkyňu Plichtovú obviňuje zo zaujatosti.

„V zásade ma už od samotného začiatku tohto procesu potešuje fakt, ako sa vykonštruované nezmysly propagandy progresívneho liberalizmu dostávajú do prudkého kontrastu s mienkou drvivej väčšiny našej spoločnosti a národa. Dôležitým je, aby si aj na základe tohto absurdného prípadu Slovenky a Slováci vo voľbách 2020 dobre rozmysleli, či chcú svojim hlasom podporiť novú normalizáciu, útlak, cenzúru a likvidáciu ľudí s iným názorom na dianie vo svete okolo nás,“ napísal.

Rozdiely v chápaní slobody slova

V krátkom časovom horizonte ide pritom o druhý prípad, kedy bola známa osoba stíhaná za verbálne delikty. Pred niekoľkými týždňami totiž poslanec za ĽSNS Milan Mazurek skončil mimo parlamentných lavíc za to, že mu súd potvrdil vinu za rasistické vyjadrenia na adresu rómskej komunity prednesené v žilinskom rádiu Frontinus. Väčšina politikov rozhodnutie súdu ocenila, podporu Mazurekovi však vyjadril napr. predseda Smeru Robert Fico.

Prípad Rostasa aj Mazureka zároveň oživuje širšiu debatu o medziach slobody slova a o tom, či by mal verbálne prejavy postihovať štát. Proti obmedzovaniu slobody slova, pokiaľ nie je využívaná na podnecovanie priameho násilia, sa stavia napríklad prominentný právnik Daniel Lipšic. Ten nazval Mazureka hlúpym rasistom, no dodal, že o jeho prejave by nemal rozhodovať súd.

Ako sám tvrdí, s týmto názorom je v menšine, no trvá na svojom, nakoľko mu doposiaľ nikto nevysvetlil „alternatívne principiálne kritérium pre rozlišovanie povolených a zakázaných prejavov.“

Prípad si vyslúžil aj veľkú pozornosť na sociálnych sieťach. Kým mnohí čitatelia podanie obžaloby schvaľujú, nájdu sa aj komentujúci, ktorí za prípadom vidia nespravodlivosť a tvrdia, že nenávistné prejavy voči rôznym skupinám obyvateľstva nie sú postihované rovnakou mierou.

— Tomáš Dugovič

Prečo vznikol Denník S

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...