Logo Dennika

Šéf Únie Slovákov Klimo: Počty zahraničných našincov klesajú a štát nemá záujem. Trpké, ale je to tak

Dušan Klimo (Zdroj: SITA)

ROZHOVOR O Slovákov žijúcich v zahraničí nemá štát žiaden záujem. Príslušné orgány a inštitúcie Slovenskej republiky, ktoré ich majú mať na starosti, sa snažia len o to, aby si udržali svoje teplé miestečká. Tak vraví predseda Únie Slovákov v zahraničí, Dušan Klimo, v rozhovore pre Denník S.

Aká je situácia Slovákov žijúcich v zahraničí? Hlásia sa dnes zahraniční Slováci stále viac k slovenským koreňom, alebo práve naopak?

Treba rozlišovať medzi starousadlíkmi a novoprišelcami. Na Slovensku je zvykom hádzať tieto dve menšiny do jedného vreca a potom sa to zamieša. Treba naozaj rozlišovať medzi týmito dvomi menšinami. U starousadlíkov je to vec romantickej nostalgie a viac-menej apatie. Aktívne spolky, ktoré vznikli najmä po roku 1968 pomaly končia s činnosťou. Na jeseň končí po 50 rokoch aj „vlajková loď“ Slovákov vo Švajčiarsku a takto tieto organizácie pomaly zanikajú. Čo sa týka novoprišelcov, alebo teda občanov SR, ktorí odišli a odchádzajú do zahraničia za prácou, štúdiom alebo rodinným životom, tak by som povedal, že ich záujem sa sústreďuje na vybudovanie a udržanie existencie.

Takže mladšia generácia Slovákov v zahraničí nemá podľa vás záujem ani čas na to, aby sa zapájala do spoločenského života v rámci komunity svojich krajanov?

Presne tak. Za posledných 20 rokov sa ukázalo, že nová generácia nemá absolútne záujem o pôsobenie v klasických spolkových štruktúrach, ako sa vybudovali za posledných 70 rokov. Záujem, alebo skôr nezáujem, vyplýva aj z toho, že majú úplne iné predstavy o spôsobe komunikácie. Oni sa už stretávajú spontánne cez sociálne siete. Spôsob, akým sme sa stretávali my a robili komunitné akcie, to im už nevyhovuje, a, žiaľ, preto sa nám v Nemecku, ani inde na svete nepodarilo zapojiť občanov SR, ktorí žijú v zahraničí, najmä na Západe. Treba povedať, že 99 percent Slovákov odchádza na Západ.

Dobre, ale z čoho vyplýva nezáujem mladšej generácie zapájať sa do komunitného života? Je to len kvôli snahe prežiť a budovaniu vlastnej existencie?

Áno, pretože my (starousadlíci) sme v podstate, ako tak zabezpečení, ale oni si stále hľadajú svoje miesta. Musia zapustiť korene, majú existenčné problémy v zamestnaní, starosti s deťmi a tak ďalej. Odísť nie je také jednoduché ako si veľa ľudí predstavuje. Nemôžete čakať, že v zahraničí nájdete na zemi ležať peniaze, alebo, že vám budú lietať pečené holuby do úst. Život na Západe nie je ľahký a čím ďalej, tým je tvrdší. Najmä hospodárska situácia, čo sa týka brexitu, sa stále zhoršuje. Veľa ľudí, ktorí odišli do cudziny s veľkými očami sa teraz postupne vracia späť na Slovensko.

Skutočne sa objavili informácie, že Slováci, ktorí žijú v zahraničí pracovne, napríklad len niekoľko rokov, sa pomaly vracajú späť a že počet Slovákov pracujúcich v cudzine je najnižší za posledných 7 rokov, čo si o tom myslíte?

Súhlasím s tým, že veľa novoprišelcov po dvoch, troch rokoch zistí, že na tento spôsob života a na tieto tvrdé podmienky, najmä v hospodárstve, jednoducho nestačia a potom odchádzajú späť na Slovensko, kde to potom tiež nemajú jednoduché.

Kde nás žije v cudzine najviac?

Starousadlíkov je najviac v USA, na druhom mieste je Česká republika a ide to potom postupne ďalej cez Srbsko, Kanadu a tak ďalej. V rokoch 1990-1991 sa odhadoval počet Slovákov žijúcich v zahraničí na 2,5 milióna. Momentálne sa počet slovenských starousadlíkov žijúcich v cudzine odhaduje na 750-tisíc. To znamená, že v priebehu dvoch dekád klesol počet občanov cudzích štátov, ktorí sa hlásia k slovenskému pôvodu na jednu tretinu.

Asi to nebude spôsobené len vymieraním populácie zahraničných Slovákov, tak čím je takýto úbytok cudzincov hlásiacich sa k slovenskému pôvodu spôsobený?

Nejde iba o to. Je to určite aj tým, že Slovenská republika zvolila nesprávny spôsob prístupu k riešeniu otázky Slovákov žijúcich v zahraničí. V Amerike klesol počet Slovákov zo 17-tisíc na 4,5-tisíc za uplynulých 20 rokov. V Srbsku je to podobné. Z 52-tisíc klesol počet ľudí hlásiacich sa k slovenskému pôvodu na 40-tisíc a tak ďalej. Tieto počty postupne stále klesajú.

Má Únia Slovákov v zahraničí (ÚSVZ) podporu od štátu? Aká je vzájomná spolupráca?

Dá sa povedať, že o Slovákov žijúcich v zahraničí nemá štát suma sumárum žiaden záujem. Je to síce trpké, ale je to tak, pretože keby mal záujem, tak niečo podnikne, pretože na tieto klesajúce počty upozorňujeme už desať rokov, ale vlády vôbec nič nepodnikajú. Príslušné orgány a inštitúcie Slovenskej republiky, ktoré majú na starosti Slovákov žijúcich v zahraničí, majú záujem iba o to, aby si udržali svoje teplé miestečká. O nič iné im nejde.

Dobre, ale existujú predsa podujatia a akcie, ktoré propagujú slovenskú kultúru v zahraničí a rovnako sú tu fondy…

Áno, existuje dotačný fond, ktorý rozdeľuje Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Je to približne jeden milión eur ročne. Keď momentálne žije v zahraničí okolo jedného milióna Slovákov, ak rátame starousadlíkov a novoprišelcov dokopy, tak je to jedno jediné euro na hlavu ročne. Napríklad Maďari dávajú 12 euro na jedného zahraničného Maďara a pýtam sa, či je maďarské hospodárstvo dvanásťkrát väčšie ako slovenské? Ministerstvo kultúry SR podporuje slovenské menšiny sumou 8 miliónov eur ročne a to hovorím o menšinách na Slovensku, vrátane tej neproduktívnej. Slováci v zahraničí majú jedno euro na hlavu a aj o to musia žobrať. Rozdeľovanie týchto peňazí je totiž také, že 70 percent ide na spolky a organizácie z východu a 30 percent ide na spolky zo západu. Ale to nedáva zmysel, keď slovenské komunity z Česka, Rumunska, Maďarska, Poľska, Chorvátska, ale aj Rakúska majú v týchto krajinách štatút národnostnej menšiny a dostávajú podporu od hosťovských krajín. Na západe v Nemecku, Anglicku, USA, Francúzsku atď. neexistuje pojem národnostná menšina a s tým súvisiaca finančná podpora.

Pred pár rokmi ÚSVZ údajne podala návrhy, či žiadosti na zlepšenie postavenia slovenských komunít v zahraničí, ale tvrdili ste, že vás oslovené štátne inštitúcie vrátane ministerstva zahraničných vecí ignorujú. V čom vám nebolo vyhovené?

Navrhovali sme zlepšenie legislatívnych opatrení, vrátane novely zákona 474 o Slovákoch žijúcich v zahraničí, ktorý absolútne nevyhovuje súčasnému stavu. Ďalej sme žiadali obnovenie Komisie pre Slovákov žijúcich v zahraničí pri zahraničnom výbore NR SR, ktorá fungovala v rokoch 2005 a 2006. Vtedy som mal možnosť byť pri tom ako sa nám podarilo, napriek zúrivému odporu vtedajšieho ministra spravodlivosti, pána Lipšica, presadiť Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. V ďalšom bode sme žiadali, aby nám dali možnosť zúčastňovať sa na zasadaniach výborov NR SR, ktoré rokujú o činnosti Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Ani v tom nám nebolo vyhovené, pretože sa báli, že by sme objavili veci, ktoré sa im každý rok podarilo ututlať. Dalo by sa povedať aj viac vecí, napríklad o vyučovaní slovenského jazyka, ale nič nám neprešlo. V tejto súvislosti vždy hovorím, že keby na programe Olympijských hier bolo hádzanie hrachu o stenu, tak my by sme už mali vďaka nezáujmu slovenských úradov niekoľko zlatých medailí.

Snažili ste sa poskytovať nejaké odborné rady Slovensku zo zahraničia?

Máme takú skúsenosť, že aj keď sme prišli späť domov ako zahraniční Slováci v dobrej vôli a snahe pomôcť, tak sme sa už v 90. rokoch stretli s absolútnym nezáujmom slovenských predstaviteľov. Vraveli nám: „Čo vy tu chcete, čo mudrujete a staráte sa do našich vecí, keď sa tomu nerozumiete.“ Slovensko nemá ani dnes záujem, aby sme mu ako zahraniční Slováci radili, pretože slovenská nátura si myslí, že všetko vie lepšie a to je podľa mňa veľký nedostatok. Pohľad spoza plotu a trošku nadhľadu by bol určite prínosom. Trochu sa mi to darí robiť posledných 10 rokov v mojej rodnej Banskej Bystrici, kde som vytvoril spoločnosť ľudí, ktorí sú ochotní zvažovať a počúvať návrhy a myšlienky bez toho, aby povedali: „Takto sa to nedá“. Keby sa aspoň časť energie vynaložilo na to, ako sa veci dajú urobiť namiesto nekonečného opakovania, že takto sa to nedá, bolo by Slovensko určite ďalej ako je dnes.

Keby ste dnes stále žili na Slovensku, odišli by ste znova žiť za dnešných podmienok do zahraničia?

Ťažko povedať, ja som mal vtedy 23 rokov a bol som dva roky pred získaním diplomu. Určite by som šiel študovať. Šiel by som sa pozrieť do zahraničia. Vtedy sme nemali absolútne možnosť rozhliadnuť sa po svete. Je to úžasné, že mladá generácia má tieto možnosti a môže ich využívať, ale ja som generácia, ktorá odišla v roku 1968.

Ako vnímate súčasné politické dianie na Slovensku z pohľadu zahraničného Slováka?

Zvolebnieva sa a obávam sa, že úroveň slušnej komunikácie ide stále smerom dole. Veci okolo káuz, čo sa týka Kočnerovej komunikácie a zverejnenia Gorily, mám pocit, že tieto veci prekrývajú skutočné problémy. Čo mne robí osobne najväčšie vrásky, je hrozba, že do parlamentu príde 9 respektíve 10 strán. To je na Slovensko podľa mňa príliš veľa. Tu v Nemecku ich máme 6 a už aj to je veľa. Nielen kvôli tomu, že ťažko nájdu nejakú súčinnosť, ale aj kvôli tomu, že mimo parlamentu ostávajú v Nemecku hlasy 6 percent obyvateľstva, ale na Slovensku to bude vyše 20 až 25 percent, pretože veľa politických strán, ktoré vznikajú ako huby po daždi, bude viazať hlasy voličov, ale nedostane sa do parlamentu.

Viete si potom predstaviť za takejto situácie vytvorenie vládnej koalície?

To už majú odskúšané z prvej Dzurindovej vlády. Aj vtedy vznikol zlepenec, ale teraz ich bude musieť byť pravdepodobne 6 alebo 7. Budú mať možno väčšinu v parlamente, ale bude komplikované zostaviť vládu.

Myslíte, že so zmenou vlády sa zmení aj prístup slovenských úradov ku komunite zahraničných Slovákov?

Nie, absolútne nie. Nerobím si žiadne ilúzie, pretože tieto štruktúry sa nezmenia. Zostanú také, aké sú a ten pretrvávajúci nezáujem o Slovákov žijúcich v zahraničí potrvá ďalej.

Čo je úlohou a cieľom ÚSVZ?

Dávať dokopy ľudí, najmä osobnosti, ktoré sú schopné urobiť niečo pre Slovensko a nie pre spolky. Tých nemáme veľa, ale máme veľa osobností, ktoré majú svoje postavenie a s ktorými pracujeme, aby sa postavenie Slovenska v zahraničí zlepšilo. Podporujeme všetky snahy aktívneho lobingu na hospodárskej aj politickej úrovni. Toto iné organizácie Slovákov v zahraničí nerobia, ale sústreďujú sa na pseudofolklór, gastronómiu a podobne. Od začiatku, keď sme založili ešte Svetové združenie Slovákov v zahraničí, ktoré som 4 roky viedol, bola snaha vytvoriť štruktúry, ktoré by zlepšili obraz Slovenska v zahraničí a vytvorili by podmienky pre aktívny lobing v hospodárskej a politickej oblasti.

Darí sa v zahraničí zachovávať slovenčinu a slovenské tradície v komunitách aj tam, kde nie sú napríklad školy s vyučovacím jazykom slovenským?

Na západe už väčšinou slovenské školy neexistujú. Vznikli síce nedeľné školy pre malé deti predškolského veku, ale ináč je to jeden z deficitov politiky Slovenska voči Slovákom žijúcim v zahraničí. Absolútne nevytvárajú podmienky pre zachovenie materského jazyka.

Dušan Klimo žije s rodinou v Nemecku od roku 1968. V roku 2002 bol spoluzakladateľom a prvým predsedom Svetového združenia Slovákov v zahraničí. V súčasnosti je predsedom Únie Slovákov v zahraničí, ktorá vznikla v roku 2012.

— Tomáš Pilz

Prečo vznikol Denník S

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...