Logo Dennika

Viazanko ukončil kariéru. Rád spomína na trénera Kozáka

Ilustračný obrázok (Zdroj: Pixabay.com)

Najkrajšie momenty futbalovej kariéry zažil v drese Košíc.

Iba deväť zápasov mu chýbalo k tomu, aby v najvyššej slovenskej súťaži pokoril métu 300 ligových štartov. Miroslav Viazanko začínal s futbalovou kariérou v rodnom Prešove, ale vo veku 37 rokov ako hráč druholigovej Podbrezovej definitívne zavesil kopačky na klinec. Rozlúčkovým bol pre neho piatkový zápas proti Púchovu, ktorý „železiari“ vyhrali 5:2. Futbalový univerzál priznal, že na koniec športovej kariéry bol už dávno pripravený.

„Mám 37 rokov, takže ukončenie kariéry nie je vec, na ktorú by som sa nedokázal pripraviť. Nie je to tak, ako keď musia niektorí hráči nútene ukončiť kariéru už v mladom veku kvôli zraneniam. Moje rozhodnutie prišlo prirodzene. Viackrát som si už hovoril, že posledné roky už asi aj nadsluhujem. Bolo to síce náročné rozhodnutie, ale nie až také neočakávané,“ vyjadril sa Viazanko v rozhovore pre klubový web tímu FK Železiarne Podbrezová.

Najkrajšie momenty futbalovej kariéry zažil v drese Košíc, kde ho viedol aj bývalý reprezentačný tréner Ján Kozák. Aj s odstupom niekoľkých rokov má na neho iba slová chvály. „Tréner Kozák je obrovská persóna slovenského futbalu. Veľa som sa od neho naučil, nielen po futbalovej, ale aj po ľudskej stránke. Ako tréner a ako osobnosť mal takmer všetko, čo má správny tréner mať,“ skonštatoval Viazanko.

Počas pôsobenia v druhom najväčšom meste SR dvakrát triumfoval v Slovenskom pohári, vďaka čomu sa predstavil aj v pohárovej Európe. V roku 2009 bol pri tom, keď Košičania nastúpili v dvojzápase s talianskym klubom AS Rím. „Bol obrovský zážitok. Doma sme pred vypredaným Čermeľom dokázali streliť tri góly obrovskému favoritovi a uhrať cennú remízu (3:3). Pre mňa je tento zápas akási čerešnička mojej futbalovej kariéry,“ dodal 37-ročný stredopoliar.

— SITA

Prečo vznikol Denník S

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...