Logo Dennika

Generál Šándor: Rusi zabrali Krym a prišli sankcie. Turecko sa preháňa na území cudzieho štátu a nič. Sme proste pokryteckí

Andor Šándor, bezpečnostný poradca (Zdroj: Facebook A.Šándora)

ROZHOVOR Ukážka katastrofálnej politiky USA na Blízkom východe a predovšetkým v Sýrii. Tak hodnotí kroky Spojených štátov bezpečnostný analytik a český generál v zálohe Andor Šándor, podľa ktorého Turecko dávno nespĺňa požiadavky na členstvo v NATO. O politike USA dodáva, že umožnila triumfálny návrat Ruska na medzinárodnú scénu. Kurdi podľa neho vraj nemajú nádej na vlastný štát. Viac v rozhovore pre Denník S.

Hrozí po akcii Turecka proti Kurdom v Sýrii konflikt väčších rozmerov, aj keď platí po hrozbe sankcií z USA prímerie?

Nie som si istý, či Spojené štáty budú schopné vyvíjať dostatočný tlak, pretože uvalili sankcie na tureckých ministrov obrany, energetiky a ešte pár ďalších. To je síce pekné, ale to nemôže prezidenta Erdogana zastaviť. Jeho obsesia je akokoľvek eliminovať nebezpečenstvo zo strany sýrskych Kurdov, pretože ich emancipácia bude výrazne uvplyvňovať postavenie a snahy o emancipáciu tureckých Kurdov. Tí tvoria 18 percent celkového obyvateľstva Turecka a turecká vláda s nimi už 40 rokov vedie krvavú vojnu s desiatkami tisíc mŕtvych, bez toho, aby to niekomu v medzinárodnom spoločenstve prekážalo. Rusko má relatívny záujem na tom, aby bola medzi USA a Tureckom riadená a udržateľná konfrontácia. Nemyslím teraz vojenskú (konfrontáciu) ale rozpor, pretože ide o dva veľké štáty NATO a to vyhovuje Rusom. Rusi dávajú najavo, že je neprípustné, aby sa stretli ruské a turecké vojská. Môže ale dôjsť k omylu. Napríklad pri strete sýrskych vládnych vojsk s tureckými a konflikt môže byť obnovený.

Ako vnímate vyjadrenia Donalda Trumpa na twitteri v súvislosti s tureckou akciou proti sýrskym Kurdom, keď spočiatku zo dňa na deň menil rétoriku?

Po prvé by som všetkým politikom zakázal prístup na Twitter, pretože tie ich „bláboly“, ktoré tam zverejňujú, to je strašné. To nie je predsa konzistentná politika. Donald Trump má impulzívne výstupy na Twitteri, ktoré evidentne s nikým nekonzultuje a je otázka, či je vôbec ochotný prijímať nejaké názory, ktoré by mu poradili dobre. Ukazuje sa, a to by sme si mali všetci uvedomiť, že neexistujú žiadne spriatelené štáty, ale sú tu iba štáty, ktoré majú svoje vlastné záujmy. Vlani mali Američania záujem na porážke Islamského štátu (IS) a k tomu im najviac poslúžili sýrski Kurdi. Pritom museli Spojené štáty dobre vedieť, že Turecko s druhou najväčšou armádou v regióne, keby chcelo, tak by IS „rozmázlo“ ako muchu. Turecko ale nechcelo, pretože sa riadilo presne tým, čo je bežné na Blízkom východe: „Nepriateľ môjho nepriateľa, je môj priateľ.“ Pretože IS bojoval proti sýrskym pešmergom, čo je nepriateľ Turecka aj proti Bašarovi Assadovi, ktorý sa tiež stal nepriateľom Turecka.

Prečo teda Trump najprv dával ruky preč a potom zmenil rétoriku a povedal, že uvalí na Turecko sankcie a aj tak urobil?

Dnes pod tlakom vlastných konzervatívcov, republikánov a ďalších prezident Trump vidí, že prestrelil, keď dal spočiatku takmer voľnú ruku Turecku a vidí kam tá politika môže viesť a snaží sa to modifikovať. Podľa mňa je to ale ukážka katastrofálnej politiky USA na Blízkom východe a predovšetkým v Sýrii. Táto politika Spojených štátov umožnila triumfálny návrat Ruska na medzinárodnú scénu a návrat Rusov do Sýrie. Podržali si tam svoje námorné základne Taurus a Latákya. Navyše táto politika USA umožnila Moskve vyskúšať si nové zbrane a umožnila tieto zbrane omnoho lepšie predávať v zahraničí, pretože každý potenciálny kupec – a Rusi ich majú dosť – chce kúpiť zbrane, ktoré sú v boji vyskúšané. Dnes je Rusko jedným z hlavných štátov, ktoré ovplyvňujú dianie v Sýrii a je evidentné, že s Tureckom konzultujú aj vývoj na Blízkom východe s ohľadom na možnú krízu s Iránom. Politika Spojených štátov je skutočne veľmi nešikovná a vyjadrenia Donalda Trumpa ešte nešikovnejšie. USA môžu za rozvrat Blízkeho východu inváziou do Iraku v roku 2003. Všetky ostatné reči o nekonečných a smiešnych vojnách na Blízkom východe sú brutálnym podcenením vlastnej zodpovednosti Washingtonu za stav, aký v tomto regióne panuje, vrátane vypovedania zmluvy s Iránom. Tá síce nebola ideálna, ale aspoň bola nejaká a Irán ju dodržiaval.

Čo je za podporou pre Kurdov zo strany Bašara Assada, je to niečo za niečo?

Myslím si, že to prišlo od Kurdov samotných, ktorí radšej zvolili Bašara Assada – svojho niekdajšieho nepriateľa – ako hrob, teda radšej Assada ako to, že ich zabijú Turci. To je pragmatické riešenie a spojenie, do ktorého ich dohnala katastrofálna politika USA na Blízkom východe. Ukazuje sa, že Assad a Kurdi majú spoločného nepriateľa a tým je Turecko. K tomuto spojeniu došlo nie z lásky, ale z pragmatizmu. Či za to Assad Kurdom niečo dá alebo naopak, tak to je ťažko povedať, ale problém je v tom, že Erdogan chcel do nárazníkového pásma (20 kilometrov pozdĺž hranice s tureckom zo sýrskej strany) presťahovať 2 milióny Sýrčanov z utečeneckých táborov v Turecku. Chápem, že to Erdoganovi robí problémy doma v Turecku, ale zároveň by tým rozriedil kurdskú populáciu na severe Sýrie, pretože Kurdi by tam už nemali nikdy väčšinu. Z tohto pohľadu nie je tento krok Erdogana nijako hlúpy.

Akú úlohu teda teraz hrá Rusko?

Ako som už povedal, Rusko má záujem na limitovanom a kontrolovateľnom strete medzi USA a Tureckom. To Moskve vyhovuje, ale bude si chcieť uchovať dobré vzťahy s Tureckom, pretože je to na Blízkom východe strategicky dôležitá krajina a Rusko bude ďalej chcieť predávať zbrane Turecku. Takto to Rusom vyhovuje, pretože predávajú zbrane, narušujú integritu NATO a v zásade ju oslabujú. To Moskva potrebuje, pretože pre ňu je Severoatlantická aliancia nepriateľom číslo jeden a urobí všetko preto, aby ju rozdrobila. Rusko to bude robiť tak, aby zarobilo na konflikte medzi Tureckom a USA, ale na veľkom konflikte v Sýrii určite záujem nemá.

Nemohlo by v tomto smere konať aj NATO, ktorého je Turecko členom?

Po prvé, som si istý, že Turecko dávno nespĺňa požiadavky na členstvo v Severoatlantickej aliancii. Už len nákupom ruských zbraní a navyše porušuje štatút OSN aj medzinárodné zmluvy, podľa ktorých sa členské štáty Aliancie vystríhajú riešenia problémov prostredníctvom násilných prostriedkov. NATO je zo 70 percent Americká sro-čka. Nerobme si žiadne ilúzie. Aliancia bude žiť, pokiaľ to budú chcieť Američania. Ak sa rozhodnú, že NATO už nepotrebujú, tak žiadna Aliancia nebude. Akúkoľvek akciu zo strany NATO preto v tomto prípade len ťažko očakávať, pokiaľ s ňou neprídu samotné Spojené štáty.

A čo Európska únia?

Pokiaľ ide o EÚ, tak tam je evidentné, že nie je schopná razantnej spoločnej zahraničnej politiky voči Turecku. Zatiaľ sa zmohne na embargo zbraní a v situácii, keď si nevie rady s brexitom a ked si ani Angličania nevedia rady s EÚ, tak sa dajú čakať len minimálne akcie proti Turecku.

Turecký prezident Recep Tajjip Erdogan pohrozil EÚ, že ak bude zasahovať do jeho akcie proti Kurdom, tak zaplaví Európu migrantmi. Do akej miery bola táto hrozba reálna?

V poslednej dobe sa čím ďalej tým viac v debatách a diskusiách spojeneckých krajín objavujú vyhrážky, vydieranie a podobne. Myslím si, že je neprijateľné, aby sa ostatným členom vyhrážala krajina, ktorá sa snaží dostať do EÚ, aj keď sa tam nedostane. Obzvlášť, keď sú európske krajiny hlavným ekonomickým a obchodným partnerom Turecka. To sú vyhrážky, ktoré do takéhoto priestoru nepatria. Povedať, že sýrski pešmergovia sú teroristi, to je blábol a odvolávať sa na článok číslo 5 a ťahať NATO do vojny na strane Turecka je blábol z ríše snov. Tomu nemôže nikto veriť. Pokiaľ ide o migrantov, tak to sú klasickí utečenci, ktorí ušli do Turecka z častí Sýrie, v ktorých sa bojovalo a mnohí z nich by sa radi vrátili do Sýrie. Utečenci často utekajú len do prvej bezpečnej krajiny alebo regiónu, aby sa mohli vrátiť, keď sa pomery upokoja. Do akej miery je medzi týmito utečencami zastúpená časť ekonomických migrantov, to neviem. Keby Turci takzvane otvorili brány, tak je otázne, koľko tých utečencov by sa sem dostalo, ale príde mi to ako neprijateľné vyhrážanie sa.

Má EÚ na Erdogana nejaké páky, ako zastaviť jeho snahy eliminovať prítomnosť Kurdov v okolí sýrsko-tureckej hranice?

Pozrite sa, uvediem príklad, ktorý nie je tak úplne to isté, ale niečo podobné. Keď Rusi zabrali Krym, tak na nich uvalili hneď sankcie. Turecko sa preháňa na území cudzieho štátu a nič. My sme proste pokryteckí a máme dvojité standardy, a to sa nám vymstí. My nie sme pripravení používať na každého rovnaký meter. Nemôžem k tomu povedať nič iné. EÚ by mohla uvaliť embargo, ale krvácalo by nielen Turecko, ale aj členské krajiny EÚ, pretože by krvácali súkromné podniky, fabriky a továrne, ktoré by tam museli prestať podnikať.

Kurdi bojujú o samostatnosť svojich území v Sýrii, Turecku a Iraku už desaťročia. Majú aj po tomto útoku Turecka, ktorý iste skomplikuje situáciu, šancu na vytvorenie vlastného štátu?

Ja si myslím, že nikto nechce nezávislý kurdský štát. Kurdi v Iraku, ktorí už od prvej vojny v zálive mali veľkú mieru samostatnosti si to trochu pokazili tým nešťastným referendom pred pár rokmi, keď to Bagdad využil a niektoré autonómne práva im eliminoval. Nemyslím si, že je tu akákoľvejk politická vôľa, aby mali Kurdi svoj vlastný štát, a to nielen kvôli Turecku. Nezabúdajme, že Kurdi na severe Iraku kontrolovali veľké náleziská ropy a aj to sú veci, ktoré budú hrať vždy úlohu pri rozhodovaní o akejkoľvek štátotvornosti. Preto nevidím žiadnu nádej pre Kurdov, aby mali svoj vlastný štát.

Môže dôjsť k obnove takzvaného Islamského štátu, keď po tureckom zásahu na sýrskom území bolo zasiahnuté aj väzenie, kde Sýrske demokratické sily väznia členov IS?

Súčasťou každej vojny sú psychologické operácie. Erdogan nazýva Kurdov teroristami a hrozí vypustením migrantov a Kurdi zase logicky hovoria, že nemajú sily na to, aby strážili bojovníkov IS a že oni potom utekajú z väzení. Nemôžem vylúčiť, že to tak nie je, alebo že nejaký útok môže narušiť detenčné zariadenie. Zároveň Kurdi strašia Európu tým, že bojovníci IS môžu utiecť a preskupiť sa, či znova obnoviť aktivity IS, aj keď tie neboli nikdy úplne eliminované. Je preto jasné, že sa sýrski pešmergovia snažia vytvoriť aj takto tlak na Európu, ale do akej miery to bude fungovať, to neviem odhadnúť.

— Tomáš Pilz

Prečo vznikol Denník S

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...