Logo Dennika

Dostál a Osuský by radi oslabili postavenie slovenčiny. SNS hovorí o nehoráznej drzosti

Ilustračný obrázok (Zdroj: Pixabay.com)

Liberálne krídlo SaS v zložení Ondrej Dostál, Peter Osuský, Zuzana Zimenová a Renáta Kaščáková sa pred vyše dvomi týždňami zaskvelo novým legislatívnym návrhom. V jeho dôvodovej správe možno nájsť hneď niekoľko sporných bodov, ktoré by mali v súčte za následok zhoršenie pozície slovenčiny.

Hneď zo začiatku skupina zákonodarcov navrhuje zrušiť ustanovenie, podľa ktorého má štátny jazyk prednosť pred inými jazykmi používanými na našom území. Podľa nich totiž nemá žiadny „reálny význam“.

Rovnaký „osud“ by mal podľa nich postihnúť aj pasáž, ktorá hovorí o tom, že „akýkoľvek zásah do kodifikovanej podoby štátneho jazyka v rozpore s jeho zákonitosťami neprípustný.“ Argumentujú podobne ako v predošlom bode a dodávajú, že ovplyvniť kodifikovanú podobu slovenčiny môže iba Ministerstvo kultúry SR. Všetky ostatné subjekty podľa nich môžu používať náš jazyk „či už v kodifikovanej alebo inej podobe.“

Dostálovci si tiež myslia, že rozhodnutie, akým jazykom budú komunikovať cirkvi a náboženské spoločnosti, je ich internou vecou a preto navrhujú zrušiť zákonný príkaz, podľa ktorého sa má ich agenda viesť výlučne v slovenčine.

V bode 4 sa saskári dotkli aj oblasti obecnej samosprávy, konkrétne kronikárstva. „Nie je nevyhnutné zákonom prikazovať obciam, že inojazyčné znenie kroniky musí byť obsahovo totožné so znením v štátnom jazyku,“ myslia si.

Menej slovenčiny v bežnom živote by dozaista znamenala aj ich predstava „doplniť možnosť používania iných jazykov pri označovaní obcí, ich častí, ulíc, verejných priestranstiev a vyhotovovaní mapových diel.“

Náš rodný jazyk podľa názoru liberálov treba oklieštiť aj na školách s veľkým zastúpením národnostných menšín. Pedagogickú a inú dokumentáciu podľa nich v tomto priestore treba viesť v príslušnom cudzom jazyku, pričom „ministerstvo školstva určí rozsah dokumentácie, ktorá sa aj na týchto školách musí viesť aj v štátnom jazyku, čiže dvojjazyčne.“

Horeuvedenej štvorici tiež prekáža doteraz platné ustanovenie, podľa ktorého všetky nápisy, reklamy a oznamy určené na informovanie verejnosti sa uvádzajú v štátnom jazyku a boli by radi, keby bola táto záležitosť odteraz „vecou slobodného rozhodnutia každého subjektu.“

K záveru dôvodovej správy predostierajú svoju ambíciu zrušiť sankcionovanie previnilcov za obchádzanie povinnosti používať štátny jazyk na miestach, kde je to určené ako nevyhnutné a navrhujú vrátiť sa k právnej úprave z 90. rokov.

Národniari sú pobúrení

Slovenská národná strana považuje návrh strany Sloboda a Solidarita, aby sa slovenský jazyk prestal prednostne používať na školách, pri cirkvách a v obciach za nehoráznu drzosť.

„Nie je dôvod, aby po 1. 1. 1993 odkedy máme aj samostatnú suverénnu Slovenskú republiku, došlo k oslabeniu postavenia nášho jazyka. Práve takéto aktivity strany Sloboda a Solidarita zbytočne vytvárajú napätie a diskusie, ktoré okrem hádok a negatívnych emócií neurobia nič,“ uvádza sa na webe Slovenskej národnej strany a jej oficiálnom facebookovom účte.

„SNS nikdy nepodporí takýto návrh,“ prizvukujú.

— Tím Denník S


Prečo vznikol Denník S

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nielen ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...