Logo Dennika

NATO ako aliancia hodnôt? Keby to nebolo na plač, bolo by to na smiech

Jens Stoltenberg a Mevlut Cavusoglu, turecký minister zahraničia (Zdroj: SITA)

Severoatlantická aliancia prakticky od nepamäti ospravedlňuje svoju existenciu bojom za hodnoty a vyššie princípy. Malo by ju to odlišovať od iných vojenských paktov, ktoré fungujú na rýdzo pragmatickej báze a nelámu si hlavu so zdôvodňovaním svojho fungovania. Pomáha jej to prežívať vo svete, kedy je zdanlivo zbytočná a vznášať nároky voči svojim geopolitickým rivalom. Dnes však znovu vidíme, že to nie je pravda. A nebola ani pri jej vzniku, keď jej základné kamene pokladali aj Francovo Španielsko, Salazarove Portugalsko či autoritatívne Grécko.

Členský štát NATO sa nedávno zaradil medzi najväčších agresorov na globálnej šachovnici. Tureckom podporované milície v susednej Sýrii páchajú zverstvá na Kurdoch, ktorí majú enormný podiel na potlačení džihádistov z Islamského štátu.

Na rebríčku ohavností spomedzi nich kraľuje čerstvá vražda kurdskej vrcholovej političky, bojovníčky za práva žien, iniciátorky medzináboženského dialógu a podľa slov západných vyslaneckých delegácii, aj vynikajúcej diplomatky, Hevrin Chalafovej.

V sobotu v severovýchodnej časti Sýrie ju skupina Erdoganom živených šialencov vytiahla z auta, skupinovo znásilnila, ukameňovala a podľa neoficiálnych informácii aj pripravila o hlavu. Celé dianie si pri tom natáčali na mobil. Cieľom bolo symbolicky potupiť všetko, čo je vyspelej civilizácii sväté.

Koniec kamarátstva sa nakoná

Zaujímajú vás reakcie kompetentných? Tie sú nanajvýš vlažné, k celoeurópskym sankciám sa štáty veľmi nemajú, paradoxne najviac sa rozčertil Trump, keď pohrozil zničením tureckej ekonomiky a zatiaľ najmarkantnejším gestom je zákaz dovozu zbraní k agresorovi. A hoci je to posledná vec, o ktorú má núdzu, prosím, aspoň niečo.

„My si uvedomujeme, že Turecko je veľmi dôležitý partner a veľmi si vážime, čo Turecko robí v boji proti ilegálnej migrácii, ale to neznamená, že môžeme tolerovať porušovanie medzinárodného práva, ku ktorému dochádza,“ povedal tradične sucho a diplomaticky Miroslav Lajčák, hoci v kontexte čerstvých udalostí by bolo na mieste skôr, aspoň metaforické, buchnutie po stole.

„Turecko má oprávnené obavy o svoju bezpečnosť. Žiadny iný spojenec netrpel toľko pre teroristické útoky a násilie z Blízkeho východu. No očakávame, že Ankara bude konať zdržanlivo aby sme zachovali pokroky voči Islamskému štátu“ nenechal sa zahanbiť v umení zaobaľovať podstatu a bočiť od nej najvyššie postavený muž NATO Jens Stoltenberg.

Prehodnocovať stav je legitímne

Tieto vyjadrenia pritom nemožno pripísať na vrub neschopnosti promptne reagovať. Pozeráme sa totiž na predpokladaný výsledok dlhoročnej tureckej politiky. Minimálne od potlačenia štátneho prevratu spred troch rokov je totiž jasné, že tamojší prezident nie je prezident, ale minimálne ľahký odvar diktátora, ktorý ešte zvýšil intenzitu skákania po Atatürkovom hrobe.

Pokiaľ nás k tomu neprinútilo bombardovanie Srbska, dnes už je istotne potrebné sa pýtať. Ako môžeme figurovať v jednom pakte s krajinou tohto typu? Sme ochotní sa za ňu v duchu článku 5 aliančnej zmluvy postaviť? Ako chce NATO bojovať proti rivalom, keď nevie efektívne skrotiť ani vlastných spojencov? Keď už je zrejmé, že viac ako o liberálnu demokraciu tu ide o vojenský pragmatizmus, v čom je aliancia kvalitatívne lepšia ako ciele jej kritiky a v krajnom prípade kanónov?

Je čoraz viac jasné, že s Tureckom nemôžeme zdieľať spoločný bezpečnostný priestor. Inak nadobro stratíme vlastnú tvár.

— Tomáš Dugovič

Prečo vznikol Denník S

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...