Logo Dennika

Sloboda slova v Nemecku? Tento PRIESKUM hovorí za všetko

Ilustračný obrázok (Zdroj: Pixabay.com)

Nemci si myslia, že sa už nemôžu slobodne vyjadrovať. Toto konštatovanie možno vyčítať zo záverov prieskumu, ktorý pre svetoznáme nemecké noviny Frankfurter Allgemeine Zeitung vypracoval Inštitút pre demografiu Allensbach. V rozmedzí 3. až 16. mája bol uskutočnený na vzorke 1283 respondentov vo veku od 16 rokov zo všetkých kútov spolkovej republiky.

Výsledky sú potvrdením skutočnosti, že nárast štátnej kontroly nad správaním a myslením ľudí je v západných štátoch po dlhých rokoch opäť v kurze.

Opatrnosť vo vyjadrovaní

Na prvú otázku: „Povedali by ste, že môžete slobodne vyjadriť svoj názor na verejnosti, alebo musíte byť opatrní pri niektorých alebo viacerých témach?,“ 58% občanov Nemecka odpovedalo, že musia byť opatrní. Väčšiu slobodu ako verejnosť im poskytoval internet, v rámci ktorého potrebu opatrnosti konštatovalo 36% respondentov a najväčšiu okruh priateľov. V ňom pociťuje potrebu vyjadrovať sa opatrne iba 34% všetkých opýtaných.

Politická korektnosť a tabuizované témy

Ďalej tvorcov prieskumu zaujímalo, ako obyvatelia vnímajú slobodu debaty o citlivých spoločenských témach a preto im bola položená otázka v nasledovnom znení. „Existuje veľa nepísaných pravidiel, ktoré názory sú akceptovateľné a ktoré sú tabu?.“ Až 63% Nemcov na ňu odpovedalo kladne, iba 23% záporne a zvyšok nevedel vyjadriť jednoznačné stanovisko.

Najväčší strach majú z rozprávania o utečencoch

V nasledovnom bode inštitút zaujímalo, ktoré témy zo 14 ponúknutých vnímajú respondenti ako „najrizikovejšie.“ Najviac ľudí tak označilo migrantov, presnejšie 71%. V závese za nimi Nemci identifikujú ako rizikové vyhlásenia o moslimoch, židoch, nacistickej ére či o protisystémovej strane AfD. Spomenúť možno aj gender problematiku či homosexualitu.

Byť vlastenec je hriech

Kým v roku 1996 považovalo prejavenie zdravej národnej hrdosti za citlivé iba 16% Nemcov, v súčasnosti sa toto číslo vyšplhalo až na 41% a tendencia je naďalej stúpajúca. Riaditeľka inštitútu Allensbach, Renate Köcherová, tento nárast zdôvodňuje obavami Nemcov z toho, že budú označení za príliš pravicových.

Pozor na jazyk

Opýtaným tiež prekáža nahradzovanie termínov a slovných spojení politicky korektnými novotvarmi, ktoré majú zastrieť alebo zjemniť skutočný význam. Napríklad asi dvom tretinám respondentov prekáža nahradzovanie pojmov ako „cudzinec“ výrazom „človek s migračným pozadím“ a podobne. Iba 14% Nemcov si myslí, že „zastaralé“ či „urážlivé“ výrazy by sa mali prepisovať. A väčšej polovici, 57% obyvateľov, takéto verbálne normy a prehnané spoločenské pravidlá vyslovene „lezú na nervy.“

— Tím Denník S


Prečo vznikol Denník S

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nielen ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...