Logo Dennika

Turci útočia, Kurdi obviňujú USA zo zrady. Trump: Nechcem pokračovať v takýchto vojnách

Kurdskí vojaci v Sýrii (Zdroj: SITA)

Nechcem pokračovať vo vojnách, z ktorých Spojené štáty nemajú žiadny úžitok, obhajuje Trump svoje rozhodnutie ponechať Kurdov napospas Erdoganovi.

Americký prezident Donald Trump, ktorého mnohí vrátane jeho doterajších spojencov kritizujú za to, ako opustil Kurdov tesne pred tureckým útokom na nich, sa v stredu od počínania Ankary dištancoval. Na adresu Turecka však z jeho strany nezazneli žiadne ostrejšie slová, akými zvykne častovať iné krajiny. Krátko po začiatku tureckých útokov Trump len sucho skonštatoval, že s nimi nesúhlasí a alibisticky uviedol, že USA sa údajne snažili Turecko od nich odhovoriť.

„Spojené štáty neschvaľujú tento útok a dali Turecku najavo, že táto operácia je zlý nápad,“ napísal Trump.

„Od prvého dňa, ako som vstúpil do politickej arény, som jasne deklaroval, že nechcem pokračovať v týchto nekonečných, nezmyselných vojnách – v prvom rade v tých, z ktorých Spojené štáty nemajú žiadny úžitok,“ argumentuje americký prezident.

„Turecko sa zaviazalo, že bude ochraňovať civilistov a náboženské menšiny vrátane kresťanov, a dohliadne na to, že nedôjde k humanitárnej kríze,“ uviedol Trump a dodal, že Spojené štáty budú sledovať, či to Turci dodržia.

Oveľa ostrejšie stanovisko k tureckej ofenzíve proti Kurdom v Sýrii prišlo v stredu z Berlína. Nemecký minister zahraničných vecí Heiko Maas vyhlásil, že Turecko týmto útokom len posilní teroristickú sieť Islamský štát (IS), pri porážke ktorej zohrali kľúčovú úlohu práve sýrski Kurdi.

„Odsudzujeme turecký útok na severovýchode Turecka tým najjednoznačnejším možným spôsobom,“ vyhlásil Maas. Útok podľa neho spôsobí „ďalšiu destabilizáciu regiónu a posilnenie IS“. „Vyzývame Turecko, aby ukončilo túto ofenzívu a aby začalo presadzovať svoje bezpečnostné záujmy mierovými prostriedkami,“ povedal šéf nemeckej diplomacie.

Turecko v stredu spustilo dlhšie avizované pozemné aj letecké útoky na Kurdov na severovýchode Sýrie, ktorých označuje za teroristov. Ako Erdogan oznámil na Twitteri, cieľom operácie „Mierová jar“ je „predísť vytvoreniu teroristického koridoru pozdĺž južnej hranice (Turecka – pozn. SITA) a priniesť do oblasti mier“, a tiež „ochrana územnej celistvosti Sýrie a oslobodenie miestnych obyvateľov z náručia teroristov“.

Spusteniu ofenzívy proti sýrskym Kurdom predchádzalo pondelňajšie vyhlásenie amerického prezidenta Trumpa, ktorý po telefonáte s Erdoganom oznámil, že Spojené štáty stiahnu svojich vojakov z území, na ktoré Turecko plánuje zaútočiť.

Kurdi a mnohé svetové médiá to vzápätí označili za zradu, keďže USA Kurdom donedávna sľubovali, že ich za odmenu za to, že výrazne prispeli k porážke IS, ochránia pred prípadnou tureckou agresiou.

Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie (NATO) Jens Stoltenberg Turecko v stredu vyzval, aby pri operácii proti Kurdom postupovalo s rozvahou. Na jednej strane uznal, že Turecko má „legitímne bezpečnostné obavy“, pretože bolo v minulosti cieľom „strašných teroristických útokov“ a má na svojom území veľký počet utečencov zo Sýrie. Zároveň však vyzval Ankaru, aby „predišla akciám, ktoré môžu tento región ešte viac destabilizovať, zvýšiť napätie a spôsobiť viac ľudského utrpenia“.

Stoltenberg v piatok cestuje do Turecka, kde sa stretne aj s Erdoganom a prediskutuje s ním aktuálnu situáciu.

Turecko je členskou krajinou NATO, no v posledných rokoch sa od svojich spojencov v mnohých ohľadoch stále viac vzďaľuje. Erdogan stále častejšie vykresľuje západné krajiny ako nepriateľa a začína sa stále viac orientovať na Moskvu, a to aj vo vojenskej oblasti, čo ostatní členovia NATO označujú za hrozbu.

Predseda Európskej komisie (EK) Jean-Claude Juncker bol v porovnaní so šéfom NATO o niečo otvorenejší, keď Turecko priamo vyzval, aby vojenskú operáciu proti Kurdom v Sýrii zastavilo. Erdoganovi zároveň odkázal, že EÚ sa v žiadnom prípade nebude podieľať na financovaní prevádzky takzvanej „bezpečnostnej zóny“, ktorú chce Ankara vytvoriť v Sýrii pozdĺž hraníc s Tureckom. „Ak súčasťou plánu Turecka je vytvorenie takzvanej bezpečnostnej zóny, nerátajte s tým, že Európska únia za to bude platiť,“ dodal Juncker.

EÚ platí Turecku 6 miliárd eur v rámci pomoci Ankare pri zvládaní náporu sýrskych utečencov, čo má podľa európskych politikov priamy vplyv na podstatné obmedzenie náporu utečencov na Európu. Turecko však od EÚ požaduje ďalšie peniaze. Jedným z deklarovaných cieľov tureckej vojenskej operácie proti Kurdom je pritom aj vytvorenie bezpečnostnej zóny, do ktorej by Ankara chcela premiestniť sýrskych utečencov.

Erdoganov režim Kurdov dlhé roky paušálne – a v drvivej väčšine prípadov bez dôkazov – označuje za teroristov, bojuje proti nim a zatvára ich do väzenia.

Erdogan dal pred niekoľkými rokmi pozatvárať dokonca aj väčšinu popredných politikov Ľudovej demokratickej strany (HDP), združujúcej Turkov aj Kurdov. Ide pritom o tretiu najsilnejšiu politickú stranu v krajine a o terorizme nemôže byť v jej prípade ani reči, keďže jej hlavnými motívmi sú nenásilie a mierové spolužitie všetkých častí tureckej spoločnosti.

SITA

Prečo vznikol Denník S

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...