Logo Dennika

Na Slovensku vyrástla generácia akoby bez skúsenosti s nedostatkom. Už sme sa asi nasýtili dosť, hovorí klimatológ Faško

Pavol Faško, klimatológ (Zdroj: SITA)

ROZHOVOR Slovenská spoločnosť sa za posledné desaťročia rýchlo rozvíjala a príliš sme si zvykli na vymoženosti, ktoré nám vývoj priniesol. V možnostiach, ktoré sú nám dnes dávané k dispozícii, sme akosi nezvládli ten stav, čo všetko si môžeme dovoliť. Ľudia by si tiež mali uvedomiť, že presadzovať voľný obchod s krajinami, ako je Brazília a zároveň bojovať proti klimatickým zmenám, je v protiklade, tvrdí uznávaný slovenský klimatológ Pavol Faško v rozhovore pre Denník S.

Existuje nejaký model klimatických zmien, na ktorom sa zhoduje väčšina klimatológov?

Modely klimatickej zmeny sú alternatívne, pretože vychádzajú z konkrétnych údajov, ktoré sú doposiaľ k dispozícii. Potom je v nich zakomponovaný aj prvok, ktorý hovorí o tom, čo sa bude diať v nasledujúcom období a práve tento prvok spôsobuje tú alternatívnosť, pretože nie je celkom jasné, ako sa bude vyvíjať ekonomika a s tým súvisia aj nároky na alternatívne zdroje.

Ďalšia vec, ktorá do toho začína vstupovať a aj by mala, je to, akým spôsobom sa budeme čím ďalej tým viac snažiť získavať energiu z obnoviteľných zdrojov. Tieto skutočnosti spôsobujú, že v rôznych klimatických scenároch sa hovorí o tom, že oteplenie bude mať určitý interval, ale hodnoty sa budú odvíjať od toho, čo sa bude medzičasom diať a ako sa budú meniť vstupné parametre používané pri tvorbe klimatických modelov. Podľa toho bude určený ďalší vývoj.

Klimatické zmeny sú viditeľné okolo nás aj na počasí, ale do akej miery sa vedecká komunita zhoduje na súvislosti medzi uvoľňovaním CO2 do ovzdušia a postupným nárastom teploty? Zdá sa totiž, že neexistuje žiadna priama úmera v tomto vzťahu.

Hovoríte správne, že tento vzťah nie je priamo úmerný. Keď si vezmeme, ako je zorganizovaný klimatický systém, tak predstavuje veľmi zložitú štruktúru subsystémov, ktoré sú navzájom previazané určitými väzbami. Takže, aj keď sa napríklad uvoľňuje stále väčšie množstvo oxidu uhličitého (CO2) do atmosféry, tak klimatický systém reaguje na tento fakt až s určitým časovým oneskorením. Práve preto tie vzťahy medzi globálnou teplotou na zemi a koncentráciou CO2 v atmosfére nie sú také priamočiare, ako by sa to mohlo zdať.

Vieme, že ľudská činnosť nepochybne ovplyvňuje klimatické zmeny. Do akej miery ich teda môžeme spomaliť?

Na túto otázku neexistuje jednoduchá odpoveď. Veľmi záleží na tom, ako sa budú ľudia správať ako jednotlivci. To je jeden z možných faktorov, ktoré to budú ovplyvňovať a potom do toho ďalej začína stále viac vstupovať prístup jednotlivých vlád štátov, ktoré sa zaviazali, že budú v tejto súvislosti plniť určité kritériá, aby sa súčasný stav nezhoršoval tak rýchlo, ako sa to dialo doteraz. Poviem to takto, pretože výsledky a plnenie týchto kritérií sú zatiaľ veľmi obmedzené. V podstate sa takmer nič prakticky nezrealizovalo. Preto hovorím o tom, že treba robiť všetko, aby sa ten stav nezhoršoval tak rýchlo. O zlepšovaní ani nehovorím, pretože pri takomto prístupe ku klimatickým problémom sa ten stav nebude zlepšovať. Môže sa iba pomalšie zhoršovať.

Ilustračné foto (Zdroj: SITA)

Hovorili ste o individuálnych snáhách. Pomôžu teda v boji s klimatickými zmenami iniciatívy ako vysádzanie stromov, triedenie odpadu, znižovanie emisií z áut a podobne, keď len 10 najväčších zaoceánskych lodí sveta vyprodukuje toľko splodín, čo autá v celéj Európe? Nie je práve toto ten najväčší problém, aj keď každý musí samozrejme začať od seba?

Tieto prepravy tovarov, ktoré existujú medzi časťami sveta spôsobujú veľké množstvo prírastku CO2 v atmosfére, pretože dynamika prepravy tovarov je veľká. Súhlasím s tým, že také iniciatívy, ako je triedenie odpadu, sú v porovnaní s týmito znečisťovateľmi oveľa menšie a ten efekt koncentrácie CO2 až tak zásadne neovplyvnia. Ale mali by sme si byť vedomí, že aj takéto snahy riešia ten problém principiálne. Ľudia by si mali uvedomiť, že sme sa dostali do štádia, v ktorom sa intenzívne využívajú prírodné zdroje a výrazne vzrástla produkcia tovarov. Toto spôsobuje, že sa vyprodukuje aj veľa odpadov.

Tým, že sa tovar predáva, že ho ľudia nakupujú, tak tým pádom sa musia zbaviť starých vecí, z ktorých sa stáva odpad. Tu by sme si mali všetci uvedomiť, či potrebujeme obnovu za každú cenu a tak často, ako to robíme teraz. Keď už to predsa len robíme, tak by sme sa mali zamyslieť nad tým, čo robiť s vyprodukovaným odpadom, ako sa ho šetrne zbaviť alebo ako ho recyklovať. Samé o sebe to koncentráciu CO2 v ovzduší nejako výrazne nezníži, ale prístup človeka by mal byť kreovaný aj takýmito aktivitami, aby si ľudia uvedomili, že všetko so všetkým súvisí.

Čo hovoríte na aktivitu mladej Švédky Grety Thunbergovej? Je to správny spôsob, ako upozorniť na klimatické hrozby súčasnosti?

Na toto sa budú názory líšiť. V závislosti od toho, ako to vníma okolie, môže táto aktivita vyvolávať pozitívne aj negatívne reakcie. Povedal by som, že niečo podobné sa v minulosti dialo pri iniciatívach organizácie Greenpeace. Oni sa tiež až príliš extravagantným spôsobom snažili upozorniť na problém, ktorý tu bol a to vyvolávalo reakcie, ktoré v konečnom dôsledku problém neriešili, ale povedal, by som, že ho skôr zhoršovali. Ako keby sme odchádzali od podstaty problému. To isté hrozí aj v prípade Grety.

Ako tomu predísť?

Vždy by sa mali takéto problémy predkladať veľmi citlivo, lebo ľudia dosť rýchlo zaregistrujú, kedy je to už, povedal by som, cez čiaru a ich reakcie môžu byť kontraproduktívne. Pretože to, čo sa začína iniciatívami ktoré chcú ľudí obmedzovať a určovať, kto si v budúcnosti môže a nemôže kúpiť letenku vyvoláva nebezpečné reakcie. Tie môžu totiž odviesť konanie ľudí niekam úplne inam ako by sme si želali. Práve preto by sa to malo robiť veľmi citlivo a vždy si treba pred samotným rozhodnutím rozmyslieť, aké to môže mať dôsledky a v závislosti od toho zvoliť taký prístup, aby to v ľuďoch nevyvolávalo odpudivé reakcie. V tom vidím trochu riziko, pretože napríklad my sme na Slovensku taká spoločnosť, ktorá sa za posledné desaťročia rýchlo rozvíjala a príliš sme si zvykli na vymoženosti, ktoré nám vývoj priniesol.

Keď nám zrazu niekto začne hovoriť, že by sme sa mali obmedziť, tak sa toho niektorí nechcú vzdávať. Na jednej strane síce povedia, že sa budú obmedzovať, ale keď príde ku konkrétnym krokom, tak mnohí povedia, nie, pretože by prišli o niektoré vymoženosti. Neviem však akým spôsobom toto vyriešiť, ale je to vážna vec, pretože tu vyrástla jedna generácia, ktorá ako keby nemala skúsenosti s niečím takým, ako je nedostatok. Staršie generácie žili v akomsi nedostatku, síce v dočasnom, ale viacerí nemali dosť a niektorí v priebehu 20. storočia aj hladovali, ale teraz už nie. Povedať ľuďom, ktorí nemajú skúsenosť s nedostatkom, že sa majú obmedzovať, je niekedy dosť ťažké.

Časť spoločnosti presadzuje tvrdé opatrenia na spomalenie klimatických zmien a zastáva podobný názor ako Greta, ale na druhej strane títo ľudia rovnako presadzujú voľný obchod napríklad s krajinami ako je Brazília, kde sa rúbu pralesy len pre získavanie pôdy určenej na chov hovädzieho dobytka. Nie je to v protiklade?

Je, a toto veľmi často svedčí o tom, že prístup niektorých ľudí k riešeniu tohto problému je v určitých prípadoch formálny, pretože práve takéto príklady, ako uvádzate, to potvrdzujú. Naozaj nestačí robiť iba v jednej oblasti akési zmeny a potom tvrdiť, že s ostatnými oblasťami sa nedá nič urobiť. Malo by sa to robiť komplexne. Preto vždy tvrdím, že tento problém s klimatickými zmenami sa už nedá riešiť regionálne ani individuálne. Musí to byť riešenie, ktoré bude rešpektovať celý svet.

Greta Thunbergová, švédska aktivistka (Zdroj: SITA)

Takže je to podľa vás nielen problém samotných klimatických zmien, ale ide o komplex, ktorý sa týka trhov, obchodu a v podstate ľudského konzumu?

Tým posledným slovom ste to dobre priblížili, pretože okrem toho všetkého, čo ste menovali si myslím, že je to navyše aj morálny problém. Príliš sme sa stotožnili s tým, že mnohí ľudia dnes majú k životu konzumný prístup a toto je veľmi rizikové. V možnostiach, ktoré sú nám dnes dávané k dispozícii, sme akosi nezvládli ten stav ani to všetko, čo si môžeme dovoliť. Ako keby sme boli v etape, v ktorej sa ešte stále chceme nasýtiť z predošlého nedostatku, ale zabudli sme tak trochu na to, že sme sa asi nasýtili dosť a máme dosť vysokú životnú úroveň. To by malo byť pre nás signálom, že by sme nemali už byť takí hrabiví. Akoby sme boli pred tridsiatimi rokmi a konečne sa nám dostalo niečo k dispozícii v takom rozsahu, ako sme chceli, ale túto etapu sme už podľa mňa prekonali.

Sú klimatické zmeny len o globálnom otepľovaní? Ako sa prejavujú na počasí?

Mnohí ľudia to vnímajú stále iba cez teplotu vzduchu, ale musíme si uvedomiť, že to nie je len o teplote vzduchu. Je tu aj teplota oceánov a morí, ktorá stúpa a povedal by som, že práve tá predstavuje v súčasnosti veľký problém, pretože môže dôjsť k výrazným zmenám medzi rôznymi subsystémami klimatického systému a zmeny môžu byť také výrazné, že to bude nezvratné. Nedá sa to preto vnímať iba cez teplotu vzduchu. Treba si všímať, čo sa deje s inými meteorologickými prvkami. Ide o atmosférické zrážky, ktoré ovplyvňujú hydrologické bilancie a to sa začína týkať už nedostatku vody alebo prístupu ľudí k vodným zdrojom.

Toto je v mnohých prípadoch stav, pri ktorom sa prebudia aj takí ľudia, ktorí to pred tým nevnímali a tvrdili, že im vyššia teplota vzduchu vyhovuje. Pretože keď nebudú mať vodu, tak začnú mať praktický problém a až vtedy začínajú rozmýšľať ako ho riešiť. To je práve škoda, že títo ľudia začnú nad problémom uvažovať až vtedy, keď sa ich to nejakým spôsobom dotkne. Keď im búrka poškodí majetok, tak potom si to vedia spojiť, ale tomuto by sme mali predchádzať a mali by sme si problém uvedomiť skôr ako sa nám niečo stane, pretože keď už sa niečo stane, tak už je zle.

Ako klimatické zmeny zasiahli a ešte len zasiahnu Slovensko?

Nás sa to už dotklo, ale máme jednu veľkú výhodu, že žijeme v strednej Európe a máme aj dobré prírodné podmienky. Slovensko nie je z prírodného hľadiska homogénna krajina. Máme v krajine rôzne výškové stupne a keď potom dochádza k akýmsi posunom klimatických pásiem od juhu smerom na sever alebo z nižších nadmorských výšok do vyšších, tak máme alternatívy a pestovatelia poľnohospodárskych plodín to využívajú. Môžu napríklad pestovať plodiny, ktorým sa už prestáva dariť napríklad v takých klasických oblastiach na juhu Slovenska. To znamená, že rozmanitosť prírodného prostredia je pre nás v tomto prípade výhodou. Keď to hodnotíme z globálneho pohľadu, tak nie sme v regióne, kde sa napríklad zrážky vyskytujú iba v určitom ročnom období, ako je to v subtropických oblastiach v období dažďov. Preto, aj keď máme narušený ročný režim zrážok, tak to na nás až tak drasticky nevplýva, ako v oblastiach, kde môžu napríklad chýbať monzúny. Tam keď obdobie dažďov nepríde, tak v tom prípade ten priestor trpí suchom a nedostatkom vody celý jeden rok, až kým nepríde ďalšie obdobie dažďov. U nás to takto nie je, ale aj to, že zrážky neprichádzajú tak pravidelne ako v minulosti, robí síce problémy, ale tie sa istým spôsobom dajú na Slovensku preklenúť ľahšie, ako tam, kde sa vyskytuje iba jedno alebo dve dažďové obdobia za rok.

Je možné, že klimatické zmeny nemusia byť nevyhnutne negatívne?

Počul som iba jeden takýto príklad a to je oblasť Škandinávie, ktorá by mohla mať v súvislosti s klimatickou zmenou podmienenou činnosťou človeka priaznivejšiu klímu ako doposiaľ. Toto je príklad, ale keď sa hovorí o tom, že bude teplejšie a niektorí ľudia z toho môžu profitovať, tak to nie je také výhodné, pretože sú stále väčšie teplotné výkyvy.

Napríklad v Kanade musia počítať s tým, že možno nebudú mať takú nízku priemernú teplotu v zime, ale na druhej strane budú mať obdobia, keď budú mrazy veľmi silné a potom sa zmiernia, alebo bude teplota nad nulou. Toto sa stalo v Severnej Amerike od roku 2001 už viackrát, že nastali vpády chladného vzduchu, ktoré spôsobili vlny silných mrazov. Je to teda veľmi nestabilné prostredie. Tak ako sa u nás na Slovensku vyskytli silné mrazy v januári 2017, tak v oblasti Severnej Ameriky to môže byť ešte markantnejšie.

Ovzdušie v indickom hlavnom meste Nové Dillí (Zdroj: SITA)

Z médií sa zdá, že proti klimatickým zmenám bojujú najviac Európania, ale nie je to málo, keď vezmeme do úvahy, že najväčšími znečisťovateľmi sú práve krajiny ako Indonézia, India, USA a Čína? Tieto krajiny často nerešpektujú klimatické dohody ani emisné normy.

Súhlasím, že je to málo, pretože európske štáty v produkcii CO2 nepatria medzi najväčších producentov, ale patria tam naopak Spojené štáty a tie sa k tomuto problému stavajú rôzne, a to v závislosti od toho, aká je tam práve politická situácia. Povedal by som, že iniciatíva, ktorá pochádza z Európy by mala byť vnímaná ako príklad toho, že tento problém treba riešiť. Mali by sa potom využívať také prostriedky, aby to v spoločnosti vyvolávalo pozitívny ohlas a aby boli ľudia ochotní sa na tom zúčastňovať. Nemyslím si totiž, že sa to tak úplne darí aj v Európskej únii. Je totiž nepríjemné, keď sa na klimatických samitoch dohodnú isté pravidlá a potom sa konštatuje, že sa tie pravidlá nedodržiavajú a to sa deje aj v EÚ. Je to ale aspoň nejaká iniciatíva.

Ako ste povedali, tak najväčší producenti škodlivých látok, ktoré podmieňujú klimatickú zmenu, tak tí tento problém prakticky zatiaľ veľmi neriešia. Myslím si, ale že aj Čína je už niekde úplne inde, ako pred pár desiatkami rokov a tak isto by si mala uvedomiť svoju zodpovednosť, pretože ich podiel na stave, ktorý tu je, je veľmi veľký. Nie je to však iba problém Číny, pretože aj my využívame to, čo oni pre nás robia, pretože sa tam presúvajú výroby, ktoré by sa dnes už u nás nedali realizovať a tvárime sa, že to nerobíme my ale oni. My tie výrobky od nich ale kupujeme. Toto sú tak trochu skryté súvislosti, ale treba o nich vedieť a písať.

Čo nás čaká z pohľadu klimatológa v nasledujúcich desaťročiach?

Musíme vychádzať z toho, čo sme už zažili a tých prírodných katastrof spôsobených vplyvmi počasia je momentálne teraz veľa a je ich viac ako ich bývalo v minulosti. Ten stav sa bude v budúcnosti zhoršovať. Prírodné katastrofy budú pribúdať. Nebudem teraz hovoriť, kedy budú musieť niektoré regióny ľudia opustiť, pretože budú zatopené, ale v médiách prebiehajú správy, že napríklad v niektorých štátoch juhovýchodnej ázie sa uvažuje o tom, že budú musieť presťahovať svoje hlavné mestá. Stúpa tam toiž hladina vody a prostredie sa zhoršuje. Problém tu naozaj existuje, ale časový horizont, kedy to bude neobývateľné sa nedá stanoviť. To čo bude realitou aj u nás sú častejšie silné búrky, ktoré sa vyskytujú v lete aj u nás a spôsobujú stále väčšie škody.

Aký vplyv majú požiare takých rozmerov, akých sme svedkami napríklad v Južnej Amerike, na Sibíri či v Afrike, na klimatické zmeny?

Na jednej strane sa pri nich uvoľňujú do ovzdušia splodiny a potom sa ničí jedinečné prostredie, ktoré je nenahraditeľné. Na druhej je to domov pre niektoré druhy rastlín a zvierat a tým, že tam takúto katastrofu človek spôsobí, tak tie zvieratá buď neprežijú alebo utekajú a rastliny to majú ťažké.

Je to jednoducho nenahraditeľné prostredie, ktoré by sme si nemali ničiť. Vo väčšine prípadov je totiž príčina požiarov ekonomická. Je to snaha získať pôdu, ktorá by sa mohla potom využívať na iné účely, ako pôvodne slúžila a tu sa dostávame do roviny morálky. Musíme sa opýtať samých seba, či nám toto stojí za to, mať istý prechodný ekonomický profit, ale potom keď výhody pominú, tak sa tieto pôvodné ekosystémy nevrátia do pôvodného stavu. Budú nezvratne zničené.

RNDr. Pavol Faško, PhD. zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) v Bratislave je popredný slovenský klimatológ, ktorý sa venuje problematike klimatickej zmeny podmienenej činosťou človeka, analýze dlhých časových radov meteorologických prvkov, pričom sa špecializuje na atmosférické zrážky a snehovú pokrývku.

— Tomáš Pilz

Prečo vznikol Denník S

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...