Logo Dennika

Džihádisti zo Západu dúfali v život v kalifáte. V Iraku čakajú na popravu

Ilustračný obrázok (Zdroj: SITA)

Posledné zvyšky teroristickej organizácie Islamský štát, ktorá v roku 2014 vyhlásila v Sýrii islamský kalifát, sú v troskách, ale mnohí bývalí bojovníci z IS sú na úteku a ďalší čelia súdnym procesom. Tým sa nevyhnú ani tí, čo sa k teroristom z IS pridali zo zahraničia. Ide o desiatky tisíc ľudí, ktorí zväčša nie sú vítaní v domovských krajinách a poniektorí čelia súdom na Blízkom východe.

Po boku militantov z blízkovýchodných teroristických organizácií bojovali v uplynulých rokoch desaťtisíce ľudí zo západných krajín. Ide o vyše stovku štátov, medzi ktoré patria aj členské krajiny Európskej únie, ako napríklad Francúzsko. 

Práve z krajiny galského kohúta pochádza aj Mustafa Merzoughi, ktorý odišiel z Francúzska do Sýrie v roku 2015, keď boli krvavé boje medzi sýrskou armádou a teroristami z IS v plnom prúde a teroristi používali na prilákanie nových bojovníkov aj sociálne siete. Tento francúzsky občan vraj vtedy dúfal, že v islamskom kalifáte založenom teroristami začne nový život a zbaví sa „sociálnych a finančných problémov“, ktoré ho sužovali v Európe.

Za terorizmus trest smrti

Merzoughi sa podobne ako desaťtisíce ďalších militantov z cudziny nedočkal vytúženého islamského kalifátu. Namiesto toho skončil po poslednom útoku proti IS na východe Sýrie spolu s ďalšími 11-timi osobami francúzskeho pôvodu v rukách irackej armády, ktorá ho odovzdala do rúk irackej justície.

Francúzsko týchto svojich občanov obvinených z terorizmu odmietlo vziať späť a rozsudok zostal na iracké súdy. Justícia v Iraku má pritom mimoriadne prísnu antiteroristickú legislatívu.

Merzoughi sa so svojim, súdom prideleným, právnikom stretol len pár minút pred samotným procesom, pri ktorom ho nakoniec spolu so šiestimi ďalšími ľuďmi obvinenými z terorizmu odsúdili na smrť. „Spravil som chybu. Pridal som sa k teroristickej organizácii, ale nikoho som nezabil,“ argumentoval Francúz márne počas procesu.

Všetci dvanásti súdení Francúzi priznali spoluprácu s IS, ale uviedli, že pre teroristov pracovali ako zdravotníci, tréneri, tvorcovia propagačných videí či členovia náboženskej polície. Navyše argumentovali tým, že pre IS pracovali pod hrozbou väzenia. Na bojových operáciách sa podľa svojich slov nezúčastňovali.

Justícia za poplatok

Ďalších dvoch francúzskych občanov odsúdili v Iraku za rovnaký zločin koncom mája. Padlo odvolanie, ale to môže pri súčasnom stave irackej justície trvať roky, ktoré odsúdení strávia tak či tak v irackých väzeniach.

Spomínané prípady cudzincov odsúdených v Iraku za terorizmus sú len zlomok toho, čo musia tamojšie úrady riešiť. Iracké úrady zadržiavajú stovky zahraničných členov IS chytených na ich území.

Prípadné presunutie Francúzov odsúdených za spoluprácu s teroristickou organizáciou naspäť do Francúzska by však mohlo podľa Bagdadu vytvoriť nebezpečný precedens, podľa ktorého by mohlo približne 2 000 cudzincov podozrivých z terorizmu žiadať o súdny proces vo svojej vlasti.

Irak už v minulosti naznačil, že jeho úrady sú ochotné a schopné týchto ľudí súdiť, avšak výmenou za finančnú kompenzáciu.

Ľudskoprávne organizácie kritizujú iracký prístup k riešeniu problematiky zahraničných militantov, pretože práve Irak patrí ku krajinám s najvyšším počtom trestov smrti na svete. Terčom kritiky aktivistov je aj to, že iracká justícia údajne vynáša tresty smrti skôr na základe svedectiev a priznaní, než na základe materiálnych dôkazov z vyšetrovania. 

Ľudia zo západných krajín sa pridávajú k militantným skupinám na Blízkom východe od roku 2003 v rôznych vlnách spôsobených udalosťami, ako boli americká invázia do Iraku alebo spomínaný vznik samozvaného islamského kalifátu.
Podľa správy OSN z roku 2017 odcestovalo do Sýrie po vypuknutí konfliktu s Islamským štátom približne 40 000 ľudí zo 110 krajín sveta.

— Tím Denník S

Prečo vznikol Denník S

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...