Logo Dennika

Koaličným stranám sa začína beh o život. Ale opozícia by sa radovať nemala

Andrej Danko, Robert Fico a Béla Bugár (Zdroj: SITA)

Zdá sa, že v posledných mesiacoch politika na Slovensku zažíva radikálne zmeny. Od vládnej koalície, po mimoparlamentné strany sa začínajú črtať predvolebné trajektórie väčšiny známych subjektov. Zo strany vládnej koalície to zatiaľ vyzerá na nepekný debakel, kým mimovládne strany ako koalícia PS-SPOLU a KDH zažívajú relatívne úspešné obdobie. Darí sa aj ĽS-NS, ktorá bola skokanom eurovolieb spoločne s PS-SPOLU, čo potvrdzuje tézu, že sa posilňujú najmä okraje politického spektra.

Zaujímavé je pritom sledovať snahu nových národno-konzervatívnych subjektov, ktoré zatiaľ márne hľadajú recept na oslovenie voličov. Dokazuje to aj neúspech Sme rodina, ktoré neúspešne vsadilo na „Salviniho kartu“. Niekedy ide až o bizarné odkazy od preexponovaných antiimigračných hesiel až po Ibiho Maigu na kandidátke.  Nakoniec to vyzerá tak, že prvoplánové národovectvo je na politickom trhu prebytočným tovarom. Keď však rozmeníme na drobné celú situáciu, trendy sú nasledovné – úpadok koalície a stagnácia štandardnej opozície, zatiaľ čo na ich úkor rastú mimoparlamentné strany s opozičným, antiestablišmentovým Kotlebom.

Zúfalosť v koalícii

Koalícii sa dlhodobo nedarí. Za posledný reálny úspech sa dajú označiť parlamentné voľby a od tej doby každá z koaličných strán stráca. Smer sa potáca vo vlastných vnútorných problémoch, kedy sa z východu Slovenska šíri rebélia proti Robertovi Ficovi. Pnutie v strane vytvárajú volebné neúspechy a takmer nulová miera sebareflexie v jej predsedníctve. Kým v iných stranách by pochopili, že ich vedenie sa stalo synonymom zla v politike a je nutný reštart, tak v Smere sa rozbehla vnútorná vojna, ktorá bude mať zrejme ďalekosiahle následky na budúcnosť strany.

Najstaršia strana na Slovensku s obrovskou členskou základňou taktiež fatálne pohorela v regionálnych a komunálnych voľbách. Tieto voľby boli kľúčové pre začatú reštrukturalizáciu strany, nakoľko SNS ako vidiecka a malomestská strana primárne čerpá svoju silu z regiónov. Aj napriek neúspechom strany to vyzerá tak, že sa žiadne veľké zmeny nechystajú a v strane vládne pokoj.

Mostu sa ešte ako tak podaril dobrý výsledok v komunálnych a regionálnych voľbách, no prezidentské a európske voľby dopadli katastrofálne. O tom svedčí aj pnutie v strane, ktoré zrejme vyvrcholí na republikovej rade koncom júna.

Opozícia na tom nie je lepšie

Bývalí lídri opozície SaS a OĽaNO sa zatiaľ neveriacky prizerajú tomu, ako im PS-Spolu a KDH vykrádajú preferencie. Oba subjekty za 8 rokov v opozícii nedokázali do politiky priniesť potrebné kvality či už po programovej, ale i personálnej stránke. A preto im priebojnejšie mimoparlamentné subjekty začínajú robiť problémy na všetkých frontoch. Kolorit týchto strán dotvorí ešte nová strana Andreja Kisku, o ktorej zatiaľ toho veľa nevieme. Až na odchod Juraja Šeligu z iniciatívy Za slušné Slovensko, čo mimochodom po jeho vstupe do kiskovej strany bude potvrdzovať tézu o tom, že iniciatíva bola dorastom prezidentského paláca.

Kotlebovci a Harabin

Na politickej scéne okrem rastu koalície PS-Spolu vidíme aj nárast ĽS-NS. Tieto dva pohyby sú hádam najciteľnejšie za posledné obdobie. ĽS-NS sa zrejme celkom slušne darí pre úbytok voličov Smeru a SNS. Kotlebovci zrejme držia aj časť voličov Štefana Harabina, ktorý pomaly ale isto kráča k finálnej podobe svojej politickej kariéry. Jeho vstup do politiky by sa mohol stať osudným SNS, keďže ho v prezidentských voľbách volila väčšina práve tejto strany. Posuny na našej politickej scéne sú naozaj až tektonického charakteru a preto bude zaujímavé sledovať postupne sa stupňujúcu kampaň do parlamentných volieb. Pre koaličné strany budú nadchádzajúce mesiace doslova beh o život, kým im zbytok politickej scény bude robiť odpočty ich vykonanej práce. Jednoznačne sa máme na čo tešiť.

— Tím Denník S

Prečo vznikol Denník S

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nielen ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...