Logo Dennika

Kuriózny konflikt liberálnych a liberálnejších. Inštitút ľudských práv zaútočil na Nicholsonovú

Lucia Nicholsonová (Zdroj: SITA)

Inštitút ľudských práv (IĽP) je mimovládna organizácia, ktorej hlavnými protagonistami sú aktivisti Alena Krempaská a Peter Weisenbacher. Posledné týždne sa prostredníctvom oficiálnej facebookovej stránky aktívne zapájajú do eurovolebnej (anti)kampane a upozorňujú na kontroverzné výroky a činy jednotlivých kandidátov. Iniciatíva pod hlavičkou „Pozor kto kandiduje!“ by ale prehrmela bez väčšieho povšimnutia nebyť diskreditačného príspevku na adresu poslankyne Lucie Ďuriš Nicholsonovej. Atak, ktorý sa vymykal celkovému konceptu spochybňovania prevažne konzervatívnych kandidátov, ale neostal bez hlasnej odozvy.

„Bude sa zákon o sterilizáciách týkať najmä rómskych žien? Viem presne, kam sa ma snažíte dotlačiť, že toto je nejaké opatrenie proti rómskym ženám, ale je to úplná hlúposť, to je pre ne a prišla som na to už veľmi dávno.“ Také je celé znenie starého citátu, ktorý organizácia vyhodnotila ako problematický a dvíha pred ním varovný prst. Vyslovený bol ako súčasť debaty o legislatívnom návrhu okresať vysokú pôrodnosť v sociálne slabších rodinách.

Odpoveď na seba nenechala dlho čakať

Poslankyňu Nicholsonovú implicitné spájanie s rasizmom či poťažmo s fašizmom podráždilo natoľko, že sa pod obrázok s predmetným citátom prišla brániť aj sama.

„Toto je naozaj zákerné, tendenčné a účelové“, kontruje. Ďalej pripomína, že podobné riešenia sú v súlade s medzinárodnými normami a v zahraničí nie sú v praxi ničím výnimočným. Podľa jej slov „na Slovensku stojí sterilizácia 350-500€ a množstvo z ľudí si ju nemôže dovoliť pre finančnú náročnosť.“ Zdôrazňuje, že ide o dobrovoľný proces a kvantum sociálne slabších žien, s ktorými na túto tému viedla rozhovor, prejavilo vôľu podstúpiť ho. „Je toto vaše presvedčenie alebo len účelová diskreditácia, aby ste uvoľnili priestor pre vašich kandidátov?“, pýta sa a nerozumie, prečo z nej inštitút robí „nebezpečného kandidáta“ a „hádže ju do jedného vreca s ĽSNS“.

Pod príspevkom zaradzujúcim liberálku na „čierny zoznam“ sa nahromadilo množstvo iných nesúhlasných reakcii a podporiť ju prišiel aj parlamentný kolega Alojz Baránik.

Aktivisti trvajú na svojom

Organizácia si však svoj prešľap nepriznala, stále je presvedčená o svojej pravde a naopak, možno skonštatovať, že ešte pritvrdila. Práve tento dojem navodzuje čerstvo publikovaný blog Aleny Krempaskej z IĽP, v ktorom motívy odsúdenia inkriminovaného výroku konkretizuje takto:

„Je to zvláštne. Učíme o holokauste, je nám známe, čo mu v spoločnosti predchádzalo. Napriek tomu, keď v súčasnosti príde ktosi s vyjadreniami vyvolávajúcimi nálady, ktoré k tomu viedli, máme problém ich jednoznačne odsúdiť. Ak to povie holohlavý hrubokrký mladík s fakľou v rukách a týka sa to Židov, je to jasné. Menej už je to jasné, ak nejaký návrh voči znevýhodnenej skupine prednesie etablovaný politik v obleku alebo politička v drahom kostýmčeku.“

Objektívnu argumentačnú prevahu podpredsedkyne NR SR Krempaská očividne nevstrebala a na pretras prišiel aj holokaust, teda obľúbená barlička tvrdého liberálneho jadra, o ktorú sa jeho členovia automaticky opierajú v momentoch, kedy cítia, že by nemuseli mať pravdu. Tak ako všetky cesty vedú do Ríma, v tomto izolovanom svete platí, že všetky názory vedú k holokaustu.

Ide len o zástupnú vojnu?

Konflikt medzi Krempaskou reprezentujúcou Inštitút ľudských práv a Luciou Ďuriš Nicholsonovou možno interpretovať aj ako súčasť snahy koalície okresať opozičný potenciál pred eurovoľbami. V kuloároch sa už totiž dlho hovorí o konexiách medzi dvojicou ľudskoprávnych aktivistov a vládnou stranou SMER. Verejnosti sa v tejto súvislosti možno vybaví z pamäti rok 2016, kedy Krempaská „napadla“ Igora Matoviča s kyticou priamo v priestoroch parlamentu, kde sa ocitla ako oficiálna návšteva Ľuboša Blahu.

— Tím Denník S


Prečo vznikol Denník S

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...