Logo Dennika

Progresívci naozaj túžia po svojom ministerstve pravdy. A my chceme počuť lepší vtip

Michal Truban, Miroslav Beblavý, Alojz Hlina a Andrej Kiska (Zdroj: SITA)

KOMENTÁR Nedávne zverejnenie volebného programu dvojkoalície strán Spolu a PS potvrdilo dojmy mnohých pozorovateľov o ambíciách zväčšiť štátnu kontrolu nad informačnými tokmi. Ústrednú rolu by v tomto smere mala hrať inštitúcia s názvom Centrum pre hybridné hrozby a dezinformácie. Vzhľadom na preferenčnú mapu nám neostáva nič iné ako veriť, že ide o nenápadnú humornú vsuvku.

Pasáž v programe Bod Zlomu zaoberajúca sa zriadením kvázi-orwellowského centra pritom nie je prekvapením a vychádza z dobre známej Trubanovej tézy o tom, že „demokracia je na p.ču“. Značí to, že pokiaľ si podľa neho ľudia nie sú schopní vládnuť sami, nie sú zrejme schopní ani filtrovať informácie, ktoré sa k nim dostávajú. A musí to za nich urobiť autorita, tentokrát v podobe štátu.

Pokiaľ sa vám zdá, že ste o tom už niekedy počuli, pamäť vám slúži dobre. Nápadne sa to podobá na prvky udomácnené v totalitných režimoch, ktoré nemajú v láske neposlušných občanov mysliacich mimo rámca toho, čo by sa myslieť malo.

Ale aby sme progresívcov nedémonizovali a nepripisovali im zlé úmysly v statočnej snahe zatočiť HOAXermi podkopávajúcimi naše hodnotové a geopolitické ukotvenie, nechajme ich hovoriť samých.

Na strane 75 horeuvedeného programu stojí, že toto centrum by malo spadať pod nové Ministerstvo pre ľudské práva, občiansku spoločnosť a obranu demokracie.

To, že náš štát je zbytočne prebyrokratizovaný už teraz, že máme asi 376 organizácii zaoberajúcich sa presne touto agendou a že nám chýba už len Inštitút pre teplú vodu, však nie je pri uvedenom tvrdení najväčší problém.

Za ten totiž možno označiť skutočnosť, že ministerstvo (a jeho zložky) je zo zákona definované ako výkonný orgán. V praxi to znamená, že má moc nielen ukázať na vás prstom, ale donucovacou mocou siahnuť na vašu slobodu, nech už si pod tým predstavíte čokoľvek.

Kritérium, na základe ktorého tak bude robiť, tiež nie je dôvodom na optimizmus. Len ťažko môžeme veriť tomu, že pôjde o akýsi vedecký exaktný mechanizmus a v skutočnosti sa nebude posudzovať konformita vašich postojov. Potvrdzujú to už samotné mená autorov predmetnej kapitoly v programe – Daniel Milo a Jakub Goda, postavy dlhodobo výrazne ideologicky vyhranené.

A je dôvodné predpokladať, že im podobní budú tvoriť aj personálny aparát nového centra. Teda žiadni nadstranícki odborníci, ktorí budú ukážkovým factcheckingom a s kalkulačkou v ruke vyratúvať, ktorý web je dezinformačný, ktorý nie a ktorý len tak trošku. To sa mimochodom z viacerých dôvodov ani nedá a potvrdzuje to prax projektov ako blbec.online.

Verejnosť neupokojí ani priame upozornenie, že konkrétnymi zdrojmi dezinformácii (iné sa neuvádzajú) sú okrem Ruska aj Čína či dokonca ISIS. Aj človeku s IQ izbovej teploty je totiž jasné, že toto opatrenie nesmeruje primárne voči vonkajším hrozbám, ale cieli na „závadných“ ľudí vo vnútri našej spoločnosti.

A teraz, keď sme si odpovedali na otázky KTO, AKO, PREČO a podobne, je čas prečistiť počítač od všetkého nepovoleného obsahu.

— Tomáš Dugovič

Prečo vznikol Denník S

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...