Logo Dennika

USA ženú Irán do kúta. On nemá kam ustúpiť

Ilustračný obrázok (Zdroj: Pixabay.com)

Eskalácia napätia medzi Iránom a Spojenými štátmi v rétorike vrchných predstaviteľov USA naberá kontúry preemtívnej intervencie podobnej Iraku. Iránska jadrová dohoda je príkladom toho, prečo autoritatívne režimy v poslednej dobe váhajú vynakladať energiu na dohody s demokratickým Západom. Kým administratíva Baracka Obamu túto zmluvu pokladala za jeden zo svojich najväčších úspechov, Donald Trump dohodu považoval za nevýhodnú a odstúpil od nej. Spomínaný problém sa týka kontinuity moci v západnom svete. Striedanie vlád totiž často znamená striedanie prístupov k riešeniu rôznych otázok. Problém nastáva, keď ide o globálnu bezpečnosť ako tomu je v prípade Iránu.

Okrem zmeny prezidentskej administratívy v USA sa od roku 2015 zmenil hlavne pomer síl medzi zahranično-politickým establišmentom a prezidentovou kanceláriou. Iránska dohoda bola úspechom ministerstva zahraničných vecí, ktoré je od nástupu Donalda Trumpa do úradu v „tichej“ vojne so svojským prezidentom. Ten postavil svoju antiestablišmentovú kampaň na kritike zahraničnej politiky USA a následne sa snažil aj dostať si svoje slovo snahou znegovať každý krok svojich predchodcov za poslednú dekádu.

V dotknutom regióne sa taktiež mení pomer síl. USA neboli schopné dokončiť zmenu režimu v Sýrii a vláda v Bagdade sa aj napriek značnému americkému vplyvu snaží robiť nezávislú zahraničnú politiku. Preto snaha USA o pomalé uškrtenie Iránu prostredníctvom postupného odstavenia jeho spojencov nepriniesla želané výsledky a Irán bol dokonca schopný aj posilniť svoju pozíciu v regióne, o čom svedčia aj snahy Kataru o obchod s Iránom, ktoré boli zadusené ostatnými krajinami v regióne hneď v zárodku. Irán dokonca úspešne podporuje Hamas a jemenských rebelov, čím sa mu podarilo dostatočne zamestnať Izrael a Saudov – hlavných spojencov USA v regióne.

Vyzerá to tak, že Spojené štáty majú momentálne tri úlohy. Prvou je potlačenie vplyvu Iránu v regióne, čo by logicky znamenalo úpadok ich spojencov ako Saudská Arábia a Izrael. Druhou je práve silný tlak Izraela, ktorý je priamo ohrozovaný hnutiami Hamás a Hizballáh, ktoré sú zásobované z Iránu. Vplyv Izraela na zahranično-politické ciele USA na Blízkom východe skvelo dokumentuje kniha Johna Mearsheimera a Stephena Walta s názvom Izraelská lobby a zahraničná politika USA.

Administratíva Donalda Trumpa je jednou z najviac pro-Izraelských vlád od konca Studenej vojny. O čom ostatne svedčí aj americká iniciatíva presunúť hlavné mesto Izraela z Tel Aviv do Jeruzalema. A tretím cieľom je Trumpova snaha potlačiť vplyv zahranično-politického establišmentu v USA, prostredníctvom negovania jeho doposiaľ dosiahnutých úspechov. S blížiacimi sa prezidentskými voľbami v USA bude Donald Trump konať v súlade so záujmami svojich spojencov na Blízkom východe, aby ukázal, že Amerika stále má svaly a vie ich použiť. Tak ako aj potlačiť protestné hlasy z ministerstva zahraničných vecí.

Vzťah s Iránom je problematický už polstoročie, keď Irán dvakrát povstal proti pro-západnému Šachovi. Tento rok to je 40 rokov od poslednej revolúcie a preto sa môže jednať aj o symboliku v zahranično-politickom tlaku na šiítsku teokraciu. Každopádne zatiaľ vidíme len úvodnú hru pred eskaláciou do krízy. Spojené štáty v ich iniciatíve nepodporila žiadna zo strán Iránskej jadrovej dohody, ale prípadný konflikt by bol jednoznačne podporený Izraelom a Saudskou Arábiou. Problém však nastáva v momente, kedy sa Rusko a Čína postavia do role garanta suverenity Iránu. Do určitej miery by takýto postoj vyhovoval aj Turecku, pretože pád Iránu by naklonil rovnováhu moci v regióne v prospech Izraela a Saudov. Irán nemá v momentálnej situácii kam ustúpiť, zatiaľ čo USA ho ženú do kúta. Konflikt Irán-USA by znamenal konflikt nejadrový štát vs. jadrová superveľmoc. Asymetria sily teda jasne hovorí v prospech USA. Naopak, to čo hovorí v neprospech momentálne najmocnejšej krajiny, sú neúspechy po skončení hlavných bojov počas zahraničných intervencií. Krvavé memento protiamerického povstania v Iraku a následného vzostupu Islamského štátu dodnes straší celý svet. Tak ako dnes už prehratá vojna s duchmi v Afganistane, ktorú dnes už nik nenazve inak ako močiar, v ktorom USA uviazli.

— Tím Denník S


Prečo vznikol Denník S

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nielen ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...