Logo Dennika

PRIESKUM: LGBT práva v EÚ najviac odmietajú Slováci

Ilustračný obrázok (Zdroj: Pixabay.com)

Väčšina Slovákov si myslí, že gejovia, lesby a bisexuáli by nemali mať rovnaké práva ako heterosexuáli. Vyplýva to z nového prieskumu Eurobarometra.

Špeciálny prieskum Eurobarometra o „diskriminácií v EÚ“ zisťoval názory voči LGBT ľuďom v krajinách EÚ. Slováci vo všeobecnosti obsadzovali jedny z najnižších priečok.

V prvej otázke, ktorá znela, či by mali mať LGBT ľudia rovnaké práva ako heterosexuáli, odpovedalo 59% Slovákov záporne, 10 percent nevedelo odpovedať a 31 percent súhlasilo. To nás umiestnilo na koniec tabuľky, ktorú vedú Švédi. Až 98% respondentov z tejto severskej krajiny odpovedalo kladne.

Eurobarometer

Nechceme manželstvá ľudí rovnakého pohlavia ani nové „pohlavia“

Na otázku, či by mali byť manželstvá pre ľudí rovnakého pohlavia povolené naprieč Európou, negatívne odpovedalo 70% Slovákov. Súhlasí 20% opýtaných a 10% nevedelo odpovedať. Viac odmietavý pohľad na túto tému majú už len Bulhari, z ktorých nesúhlasilo 74% opýtaných. Na druhom konci spektra sú Holanďania, z ktorých by s takýmito manželstvami súhlasilo 92% respondentov.

Eurobarometer

Slováci by taktiež nechceli pridávať tzv. „tretie pohlavie“ ako možnosť do oficiálnych dokumentov. Proti takémuto nápadu sa vyslovilo 66% ľudí, 13% nevedelo odpovedať a 21% sa vyjadrilo kladne. Za Slovákmi sa v tejto otázke nachádzali Maďari (77% proti) a Bulhari (74% proti). Na vrchole tabuľky sa tentokrát so 67% umiestnila Malta. Nasledovali Španieli, z ktorých by niečo také privítalo 63% opýtaných.

Podľa Slovákov LGBT agenda do škôl nepatrí

Malo by školské učivo a materiály obsahovať informácie o sexuálnej orientácií alebo transrodových osobách? Aj v tomto prípade viac Slovákov odpovedalo negatívne, aj keď len tesne. V prvom prípade by niečo také odmietlo 47% Slovákov a súhlasilo by 44%. V druhom prípade by bolo proti 49% opýtaných a za 40%. V oboch prípadoch sa na spodku tabuľky nachádzajú Bulhari. Naopak, na vrchole s 91% súhlasných odpovedí sú opäť Švédi.

— Juraj Orolín

Prečo vznikol Denník S

Sme mladí ľudia, ktorí písanie chápu nie len ako spôsob vlastnej sebarealizácie, ale aj ako povinnosť voči vám ostatným. Nebudeme sa však stavať do nečitateľnej pózy, ale nahlas šíriť to, čo pokladáme za objektívne správne so zreteľom na náš hodnotový systém. Neromantizujeme si minulosť, ale nasledujeme pozitívny odkaz našich dejateľov či predkov, ktorí za náš spôsob života, vlasť a rodinu umierali a chceme našu domovinu odovzdať budúcim generáciám v ešte lepšom stave, než v akom sme ju našli. Čítajte viac...